Leží 279 metrov nad morom, na východnom Slovensku, v Košickej kotline, 10 km na juh až JZ od Košíc. Teraz tvorí mestskú časť mesta Košice.
História
Poľov bola pôvodne samostatná cestná dedina. Zachovali sa domy z konca 19. a začiatku 20. storočia. kostol (katolícky) Sv. Michala archanjela, klasicistický postavený v roku 1822, veža postavená v roku 1858, renovácie v rokoch 1896 a 1901.
Územie obce bola paleolitická stanica z obdobia mousterieu. Výskum dokladuje sídliskové nálezy z neolitu a eneolitu ako aj zmladšej doby bronzovej.
Profesor Branislav Varsík vo svojom diele Osídlenie Košickej kotliny I., na strane 277 uvádza: "Poľov (maď. Pólyi) je veľmi stará dedina. Už v roku 1248 pri opise hraníc zeme Zebus (Nižný Žebeš) sa uvádza, že táto zem hraničí na západe so zemou dediny Poľov (villa Paul), teda už v roku 1248 to bola vyvinutá dedina (villa)."
Poľov sa uvádza už v pápežských desiatkoch z r. 1332-1337 (Pauli). Bola tam pomerne stará farnosť.
V roku 1427 tam bolo 24 port - údaj: Thalóczy Lajos, A kamara haszna (lucrum camerae) története, Budapest 1879, str. 172. Za portálneho súpisu 1553 tam bolo 8 port - údaj: Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1553. V roku 1715 sa tam nachádzalo len 5 poddanských usadlostí.
Históriou heraldiky Poľova sa v Košiciach zaoberá kunsthistorik Gabriel Kládek. Hľadal dokumenty a ich pečate v starých archívoch, aby mohol v spolupráci so synom Matejom Kladekom predložiť Heraldickej komisii Slovenska návrh na obecný erb a vlajku. Tieto Heraldická komisia Slovenska uznala a Poľov ich prijal za svoje obecné symboly.