Tento muž, ktorý viedol stavbu Dómu sv. Alžbety v Košiciach v rokoch 1464 až 1490, je známy okrem toho aj tým, že jeho vplyvom sa do jej pôvodne strohejšieho slohu vnášali nové ozdobnejšie prvky. Výstavba Dómu začala v roku 1378, dokončený bol v roku 1508. Dokončený, samozrejme, do súčasnej podoby, pretože južná - tzv. Matejova veža, nebola nikdy dostavaná. Práve tá mala niesť rukopis staviteľa Štefana, pretože keď prijal svoju úlohu dokončiť stavbu, strohejšia severná veža už stála.
Archív na záznamy o živote a tvorbe majstra Štefana nie je bohatý. Nevedno kedy a kde sa narodil, ani nič bližšie o jeho mladosti. Pravdepodobne bol jedným z nemecky hovoriacich prisťahovalcov, o čom svedčí aj ním nemecky písaná korešpondencia. Prisťahovalecká vlna Nemcov je známa od 13. storočia. Vyhľadávali predovšetkým banské mestá, ale ja Levoču, Kežmarok, Spišskú Novú Ves, Košice a Bardejov. O nemeckom pôvode majstra Štefana môže svedčiť aj fakt, že v roku 1465 sa zaručil za nemeckého prisťahovalca Kolnera, ktorý sem prišiel z Kolína nad Rýnom a mal záujem usadiť sa v Košiciach. To, že zložil záruku, znamenalo, že už musel žiť a pracovať v Košiciach a mal dôveru mesta.
Je pravdepodobné, že ešte pred príchodom do Košíc pracoval na stavbe gotického Chrámu sv. Egídia v Bardejove. Aj včase svojho pôsobenia v Košiciach vyhotovoval niektoré prvky pre bardejovský chrám, ktoré tam dovážal. Jeho jediná známa podobizeň je známa práve z bardejovskej katedrály.
Podľa korešponencie s Bardejovom vieme, že staviteľa Štefana poznal aj kráľ Matej Korvín, ktorý ho zahrňoval určitou priazňou a držal nad ním ochrannú ruku. V roku 1477 v jeho prospech intervenoval v Bardejove. Priazeň kráľa za vedenia stavby majstrom Štefanom sa prejavila aj inými činmi. V roku 1476 venoval mestu Košice veľké množstvo soli z matmorošských baní, pričom prostriedky získané z jej predaja mali byť využité pri dostavbe chrámu. Odpustil aj novoročné dary za roky 1468 - 1482, ktoré mu mesto dlhovalo.
Staviteľ Štefan v Košiciach vlastnil vlastné dielne s pracovníkmi. Okrem jeho korešpondencie s richtárom a mestkou radou Bardejova sa o majstrovi Štefanovi zachovali v archívoch aj iné záznamy. V roku 1476 je o ňom zmienka v zápisnici mesta Košice, zápisy z rokov 1480 a 1490, že zaplatil mestu svoju daň, v roku 1480 mesto zaplatilo staviteľovi Štefanovi ročnú platbu za služby.
V rokoch 1490 - 1491 Košice obliehal poľský knieža Albert, pričom ho ostreľoval a došlo aj k poškoeniu Dómu. Vtedy vzniknuté škody opravoval v rokoch 1496 - 1497 staviteľ Mikuláš Krompholz z Nissy, o kamenárovi Štefanovi v zápisniciach nie je žiadna zmienka.
V roku 1499 bol v Budíne napísaný list, ktorý bol určený mestu Košice. Týkal sa záujmov Štefanovej vdovy Doroty, takže je pravdepodobné, že v tom čase už staviteľ Štefan nežil, možno zomrel v Budíne. To by vyvracalo povesť, podľa ktorej spáchal samovraždu skokom z južnej - tzv. Matejovej veže Dómu sv. Alžbety. Medzi ďalšie povesti, ktoré sú spojené s týmto staviteľom, patrí aj tá, že mal výrazné problémy s manželkou. Priveľa pila a údajne sa oddávala radovánkam s inými chlapmi. Medzi chrličmi vody na Dóme prevládajú podoby zvierat a chimér. Iba jedna znázorňuje ľudskú tvár, a tou tvárou je údajne podobizeň Štefanovej manželky Doroty s pohárom vína.
Vie sa ja, kde staviteľ Štefan býval. V tom čase sa táto ulica volala Hnilná, dnes Alžbetina a býval v dome číslo 4. Dom mal pravdepodobne trochu inú podobu, čo sa týka prízemia, pretože úroveň tejto ulice bola v čase Štefanovho živta o jeden a pol metra nižšie, takže súčasný pivničný priestor bolo prízemie.
Pretože sa zachovali listy s rukopisom staviteľa, je k dispozíciiaj jeho grafologický rozbor. Štefan sa vyznačoval osobným kúzlom, bol charizmatickou sobnosťou a človek so silným umeleckým cítením a intuíciou. Mal aj mocenské ambície, potreboval byť vodcom kolektívu. Bol búrlivákom a túto svoju vnútornú energiu sa snažil brať od kontrolou. Rýchlo sa dokázal nadchnúť, ale potom ho často nadšenie často prešlo. Preto sa zvyčajne nútil, aby dokončil načatú prácu. Veci chápal v súvislostiach, nepozeral sa na ne oddelene. Aj keď býval často veľkorysý, poznal hodnotu peňazí a napriek búrlivej povahe dokázal jednať aj diplomaticky a na rôznych spoločenských úrovniach.
O živote majstra Štefana beletristickou formou hovorí kniha Alfonza Lukačina Staviteľ chrámu. Z jej domumentárnej prílohy sme prevzali aj informácie pre tento článok.
