Stručný prehľad histórie
1492 - Jacobus Mendel prišiel do Košíc ako prefekt z poverenia kráľa Vladislava II. vyberať dane
1524 - 24. marca kráľ Ľudovít II. písomne oznámil košickému magistrátu, že vedením mincovne v Košiciach poveril Žida Izáka.
1616 - Žid Riberial - lekár kniežaťa Gábora Bethlena - býval v Košiciach.
1765 - 1. marca sa Mestská rada uzniesla, že Židia nemôžu bývať v Košiciach a nemôžu prenocovať ani jednu noc v dome mešťanov. Pred uzatváraním mestskej brány museli opustiť mesto. Ubytovaní mohli byť jedine v hostinci Zöldfa - Zelený strom za mestskými hradbami.
1814 - Róthova vdova si prenajala od mesta priestory na Zvonárskej ulici, otvorila a prevádzkovala kóšer hostinec. Jej syn študoval na univerzite v Padove a stal sa prvým košickým lekárom židovského pôvodu.
1817 - Na území košickej farnosti žilo 11 963 občanov, z toho 10 435 rímskokatolíckeho vierovyznania, 948 evanjelikov a 6 židov.
1840 - Podľa zákona bol mestský magistrát povinný dať povolenie na usadenie aj židovským občanom. 6. augusta klenotník Jakub Burger ako prvý Žid dostal povolenie usídliť sa v Košiciach.
1842 - Mesto poskytlo pozemok na židovský cintorín.
1844 - Židia dostali povolenie na výstavbu modlitebne. Veľkoobchodníci s vínom Izrael Moskovics a Herman Horovitz založili centrum na export tokajského vína. Syn Hermana Horovitza študoval na akadémii vo Viedni a stal sa jedným z najvýznamnejších maliarov portrétov v druhej polovici 19. storočia.
1848 - Židovská náboženská obec po prvýkrát volila rabína . Košickí Židia sa aktívne zapojili do revolúcie ako dobrovoľníci.
1852 - Aj Židia sa mohli stať členmi Košickej priemyselnej a obchodnej komory.
1858 - Dr. Knopfler otvoril prvú židovskú advokátsku kanceláriu.
Postavili prvú košickú synagógu na terajšej Moyzesovej ulici. Otvorili prvú židovskú školu. Do vedenia Košickej priemyselnej a obchodnej komory sa dostal prvý Žid, Filip Bródy. 1910 - Prestavala a rozšírila sa prvá košická synagóga. Počet židovských občanov v Košiciach dosiahol 7000
1921 - Založili Spolok sociálnej pomoci Židov na Slovensku pre vojnové siroty so sídlom v Košiciach.
1933 - Hitler pred generálmi predniesol svoj program. V Nemecku začali prenasledovať Židov.
1936 - V Nemecku vydali tzv. Norimberské zákony, na základe ktorých zbavili Židov občianskych práv.
1944 - 19. marca nemecké vojská obsadili celé Maďarsko a začala sa deportácia Židov. Povinnosť nosenia žltej hviezdy.
Asi tri až štyritisíc Židov z celej Turniansko-Abovskej župy bolo deportovaných do Košíc. Slovenskí Židia sa vracajú naspäť do hôr.
Na základe príkazu, vydaného 25. apríla 1944, sa Židia z územia mesta museli povinne hlásiť do 48 hodín v tehelni na okraji mesta. V malom, preplnenom priestore bolo asi 14 tisíc ľudí.
1. mája založili v meste ghetto, 13. mája ho zrušili.
15. mája sa začala deportácia - odvoz I. transportu do koncentračných táborov,
19. mája - II. transport,
25. mája - III. transport,
2. júna - IV. transportom ukončili odvlečenie obyvateľov do Oswienčimu a Buchenwaldu - do koncentračných táborov smrti.
V Košiciach žilo v roku 1938 až 11 420 obyvateľov židovského pôvodu. Holokaust neprežilo asi 10 tisíc. Z nášho mesta a jeho okolia odišli štyri transporty, v ktorých bolo asi 15 tisíc ľudí. Celkovo prešlo cez Košice 137 vlakov smrti.
V roku 2002 sa Košice pripojili k iniciatíve tzv. ukrývaných detí, ktoré prežili holokaust. Svetová organizácia vznikla v roku 1992 v New Yorku, vzápätí aj československá organizácia, do ktorej sa prihlásili aj Košičania. Doteraz sa podarilo zostaviť zoznam 4500 mien obetí. V spomienkovom programe v Dome umenia sa čítal zoznam asi 2000 obetí holokaustu z nášho mesta. Ďalším hľadaním by sa mal ešte rozšíriť. Myšlienkou je prečítať aspoň meno každej obete, ktorej sa aspoň takýmto spôsobom vytvorí symbolický hrob.
Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 sa k Židovskej náboženskej obci v Košiciach prihlásilo 406 občanov.
Materiál pre www.cassovia.sk zaslala Mgr. Zuzana Bobríková
