ČASŤ PRVÁ

Bolo to na sklonku roka 1982. Ako čerstvý zamestnanec Mestskej správy pamiatok som vyhľadával dostupné košické inštitúcie, v ktorých bola nádej nájsť nejaké historické pramene k stavebnému vývoju mesta. Počas tejto príjemnej a nesporne zaujímavej práce som v istej ustanovizni naďabil na zvláštny, ručne kreslený a kolorovaný plán mesta. Presnejšie povedané upozornili ma naň kustódi, ktorí mi ho potom odkiaľsi z hlbín depozitov priniesli. Bol to arch kartónu hrubého asi tri milimetre, s rozmermi zhruba 60x80 centimetrov. Na ňom bolo nalepených deväť listov papiera s kresbou plánu Košíc. Plán bol nakreslený sépiovým tušom a voľakedy asi kolorovaný akvarelovou farbou alebo riedeným farebným tušom, teraz však bola už koloratúra vyblednutá a predstavovala iba rôzne odtiene sivej farby. Na hornom okraji plánu bol latinský nadpis: IDEA PROTOGRAPHICA CIVITATIS CASSOVIENSIS, v preklade: Prvotná grafická idea (plánu) mesta Košice.

ŠKICA, LEGENDA A FOTOGRAFIA

Prvé, čo mi ešte začerstva napadlo nad doteraz mne neznámym plánom, bolo urobiť si z neho fotokópiu. Ale písali sa osemdesiate roky, prepisy boli priam nezmyselne striktné, až za hranicou hlúposti. Zodpovedná osoba mi také čosi (teda fotografovať plán mesta) obratom zakázala a nakoniec som bol rád, že ma nechali študovať ho. Napochytre som si teda plán odškicoval a potom som dlhší čas opisoval jeho obsiahlu latinsky písanú legendu, ktorá mala 25 písmenami a 80 číslovaním označených položiek. Okrem toho boli ďalšie písané poznámky v samotnej kresbe plánu.

V ten deň som toho nemohol urobiť viac. Stihol som ešte zaznamenať, že plán je nepodpísaný a nedatovaný, že má síce mierku, ale bez vyznačenia rozmerov zobrazených úsekov, a nakoniec som si zaznamenal signatúru plánu. K jeho štúdiu som sa rozhodne chcel vrátiť. Nestalo sa tak však v najbližších dňoch, ale až o pár mesiacov, uprostred jari 1983. Aké však bolo moje prekvapenie, keď mi v tej istej ustanovizni tí istí ľudia oznámili s dokonale zahraným údivom, že žiaden takýto plán tu nikdy nemali, že signatúra, ktorú som si odpísal, nikdy neexistovala a že nechápu, čo vlastne chcem. Po chvíli neivného (z mojej strany) handrkovania som pochopil, že ak u tejto firmy mám ešte vôbec niekedy študovať, bude lepšie, keď na "Ideu protographicu" zabudnem.

Na tomto svete sa nekradnú iba peniaze a klenoty, ale niekedy aj historické artefakty. V zahraničí, ale aj u nás, je dosť zberateľov, alebo dokonca vedátorov, ktorým dokonale chýba morálka, ale nie peniaze. Takže je celkom pochopiteľné, keď zle platený radový pracovník inštitúcie, ktorá sa má o naše kultúrne dedičstvo starať, občas za nekresťanské peniaze "strelí" čosi zo zverených fondov a na čas si vylepší osobný rozpočet. Takto nejako skončila aj "Idea protographica". Stopy po nej zahladili, malo sa na ňu zabudnúť. Ostala však škica, opis jej legendy a onen ťažko definovateľný pocit hnusu a sklamania nad tým, že takýto prameň k dejinám nášho mesta si ktosi uzurpoval iba pre seba. Na všetko by sa snáď zabudlo, nebyť istej náhody.

Koncom osemdesiatych rokov študoval v Budapešti mladý Košičan, inžinier Ján Krcho. Obchádzal tamojšie archívy a múzea, získaval prehľad o dostupných materiáloch k štúdiu minulosti Košíc a pritom naďabil aj na zaujímavú fotografiu. Bola na nej prefotografovaná "Idea photographica", ktorá zmizla z Košíc viac rokov predtým. Podľa informácií z Maďarska vznikla táto fotokópia tu v Košiciach, ešte pred rokom 1982. Pán Krcho mi bez problémov fotografiu zapožičal, aby som si z nej urobil vlastnú kópiu. "Idea photographica" bola opäť na svete, aj keď len v podobe fotokópie a mohlo sa začať s jej rekonštruovaním a dešifrovanám. Ako originál je síce nateraz stratená, ale údaje, ktoré sa z nej dajú vyčítať, ostanú našej odbornej verejnosti aspoň takto zachované. A ak by sa raz nebodaj tento plán u niekoho našiel (u osoby či inštitúcie), nech si svoj podiel hanby vychutná naplno.

ZÁKLADNÉ PARAMETRE DIELA

Pokúsime sa teraz uviesť všeky zistiteľné údaje, známe o stratenej "Prvotnej grafickej idey". Už z názvu vyplýva, že ide o akýsi náčrt diela, ktoré neznámy autor chystal, konkrétne o prípravný náčrt k plánu mesta Košice. Nakreslený bol evidentne na jednom kuse papiera s rozmermi 80 krát 58,5 centimetra. Neskôr bol tento papier rozrezaný na deväť rovnakých dielov s rozmermi 266 krát 195 milimetra a nalepený na kartón (upresniť rozmery pomohla fotografia pána Krcha). Rozrezanie bolo vzhľadom na kresbu plánu i text legendy nelogické, muselo k nemu dôjsť až neskôr. Dôvod rozrezania je neznámy, možno si sutor "Ideu" skladal, aby bola príručnejšia.

Mapa nemá udané merítko, ale má nakreslenú mierkovú stupnicu, zobrazujúcu tristo viedenských siah, pričom prvých dvesto siah má delenie desiatich siahach a vôbec prvé delenie má naznačený verniér. Pomocou tejto stupnice sa dalo vypočítať, že "Idea" bola vypracovaná v merítku 1:3960, čiže jeden viedenský palec na mape sa rovnal 55 viedenským siaham v skutočnosti. "Idea" teda zobrazuje teoreticky územie veľké 3,15 krát 2,32 kilometra, teda 7,31 štvorcového kilometra. V skutočnosti však "Idea" zachytáva kresebne iba intravilán mesta a predmestí a mimo neho iba cesty a vodné toky.

Orientácia "Idey" je severnou stranou nahor, aspoň tak je orientovaný jej názov a väčšina textov, mnohé texty sú však písané tak, akoby bola mapa orientovaná nahor východnou stranou. S výnimkou uličných názvov, ktoré sú v nemčine, sú celé legenda i texty v kresbe napísané po latinsky. Zaujímavosťou je pritom fakt, že uličné názvy v predmestiach nie sú uvádzané a drvivá väčšina legendy sa dotýka iba objektov vo vnútornom meste. Legendou je popísaná prakticky celá voľná plocha plánu, ktorú nezabrala kresba mesta. Uliciam sú venované štyri kratšie stĺpčeky pri hornom okraji "Idey" a významným objektom jeden stĺpec na pravom okraji plánu plus šesť stĺpcov pri spodnom okraji. Celá kresba je graficky dotovrená fazetou pri okrajoch a kresbou šípky, ukazujúcej severný smer. Ako som už uviedol, pôvodné farebné lavírovanie "Idey" sa v roku 1982 javilo už iba ako rôzne odtiene sivej farby. Zdá sa však, že odlišne boli kolorované zastavané plochy a odlišne lúky, záhrady a mokrade. Dôležité je tiež uviesť, že kresba "Idey" má evidentne charakter škice, nie hotového mapového diela.

PREDMESTIA, ULICE A VODNÉ TOKY

Stred mesta, teda tá jeho časť, ktorá bola obohnaná hradbami ("Idea" zachytáva ešte značnú časť z nich), nie je na pláne osobitne popísaná, aj keď vieme, že sa jej v 18. storočí, až do polovice storočia 19., hovorilo PRAESIDIUM. Zato sú tu označené predmestia. V rozsiahlom polkruhu nad severnou polovicou mestského centra, od dnešnej Magurskej až po Rumanovu ulicu, sa tiahne nápis SUBURBIA SUPERIORA - Horné predmestia. Od Magurskej po Štúrovu ulicu sa rozprestierajú SUBURBIA MEDIA - Stredné predmestia a od Štúrovej po dnešné Staničné námestie SUBURBIA INFERIORA, teda Dolné predmestia.

V ľavom hornom rohu kresby je stiesnene vpísané COLLIS CALVARIAE - Kalvársky pahorok. Hneď nad tým je na mieste Ulice Českoslovnskej armády text: VIA AD SCEPUSIO ET BANKO CIRCA GROSCH DICTAM PLATEAM - Cesta na Spiš a Bankov okolo miesta zvaného "Grosch". Je tu tiež nakreslený potôčik, tečúci od Kalvárie s otextovaním RIVULUS, teda potôčik. Od stredu horného okraja plánu je kreslený Čermeľský potok s latinským textom: A PAPYRIACA MOLA DESCENDENS RIVUS CZERMEL FORMANS A STATUA INCIPIENDO INSULAM QUAE HIC CELLET - Potok Čermeľ, pritekajúci od papierových mlynov a tvoriaci ostrov, začínajúci pri soche (Immaculaty), ktorý tu mizne (pri Dolnej bráne).

Za Čermeľský potok sú však označené aj kynety vonkajších vodných priekop. Na západnej strane je tam text: PARS RIVI CZERMEL HAC DEFLUENTIS VERSUS CEMETERIUM ET HERNADUM - Časť potoka Čermeľ tečúca tu k cintorínu (na Dolnom predmestí) a k Hornádu. Na východnej strane je zase text: PARS RIVI CZERMEL E CONTUBERNIO DEFLUIT - Časť potoka Čermeľ stejkajúca od kasárne (hornej). Potok potom pokračuje po Puškinovej ulici, kde je text: CANALGASSE RIVUS FLUIT ET DESCENDIT AD HERNADUM MOLAREM - Potok Kanálovej ulice tečie a vedie k mlynskému Hornádu.

Mlynský náhon je popísaný ako HERNADUS SEU ALVEUS MOLARIS - Hornád, alebo Mlynský náhon. Skutočné koryto rieky má popis HERNADUS ALVEUS PRINCIPALIS - Prvotné rameno Hornádu. Medzi Mlynským náhonom a Hornádom sú tri dnes neznáme vodné kanály v mieste železničného koľajiska a colnice. Tie sú popísané takto: DERIVATIO E MOLARI ALVEO (prvý), DERIVATIO EX EODEM (druhý) a DETTO (tretí). Po slovensky je to: Odbočka z Mlynského náhona, odbočka z tohože a to isté. Kanálová, teda Puškinova ulica nie je jediná priamo popísaná komunikácia v našom pláne. Latinské PLATEA PRINCIPALIS označuje Hlavnú ulicu.

Medzi vnútornými a vonkajšími hradbami na západnej strane mesta sa tiahne nápis: PRO FALCANDO GRAMINE ET COLLIGENDO FANO - Pre kosné lúky a (sušenie) snopov sena. O tom, že pred vonkajšími hradbami boli na západnej strane mokrade, svedčia tri opakujúce sa slová LACUNAE - lagúny, stojaté vody.

CESTY, VEDÚCE Z KOŠÍC

Komunikáciu na Spiš a Bankov sme už spomenuli. Južnejšie od nej, na úrovni dnešnej Vojenskej ulice, je cestička, označená AD TÖKES - do Tejkeša, čiže Klátova. V mieste starej sladovne na konci Štúrovej ulice je ďalšia cesta MISZLOKAM ET AD CAMPOS - do Myslavy a na polia. Tam, kde je dnes Žižkova ulica, uvádza text: VIA KIS IDAM, JASZOVIAM, SZOMOLNOKIUM, ITEM SACZAM, SEPSIUM, TORNAM ET AD TEGULARIAS DOMUS CASTRO FER... Cesta (do) Malej Idy, Jasova, Smolníka, tiež do Šace, Moldavy, Turne a k táboru tehliarskych domčekov vedúca. Neďaleko od tohto nápisu je cestička s prostým AD CAMPUM - do poľa.

Pod dnešným Námestím osloboditeľov sa rozchádzajú až tri cesty von z mesta. Najviac na východ vedie VIA AD SZÉPLAK ET MYSLYE - cesta do Krásnej nad Hornádom a Myšle. Uprostred je VIA REGIA VERSUS PESTIN ET TOKAJ ET ZSEBES - Kráľovská cesta do Pešti a Tokaja a Šebastoviec. Na západ od nej je LATERALIS VERSUS BARCZAM INFRA COLLEM PATIBULI - bočná (cesta) do Barce (vedúca) pod Šibenou horou. Východne od mesta, tam, kde je dnes autobusové nádražie, vedie VIA REGIA VERSUS EPERJESSIN PER PONTEM - Kráľovská cesta do Prešova (vedúca) cez most. Posledná cestička na "Idei" vedie z dnešnej Alvinczyho ulice ako VIA VERSUS PRINCIPALIS HERNADUS - Cesta vedúca k hlavnému riečisku Hornádu.

ULICE VTEDAJŠIEHO MESTA

Iba dve ulice intravilánu mesta sú popísané priamo v kresbe plánu - Hlavná a Kanálová (Puškinova). Ostatné sú vyznačené písmenami na začiatku a konci svojej trasy, niekedy sú dlhšie ulice vyznačené troma až štyrmi písmenami. Zmysel písmen je vysvetlený v legende, ktorá sa začína hore, hneď pod názvom plánu a má osobitný nadpis EXPLANATIO - vysvetlenie. Text explanatia je takýto:

a.a. PLATEA FORGACA SEU FAULGASSE (Forgáčovská ulica, čiže Hnilná), b.b.b. TAUBERGASSE (Vrátna), c.c. NELKEN GASSE (Bočná), d.d. DOMINICANER GASSE (úsek Mäsiarskej ulice medzi Alžbetinou a Dominikánskym námestím), e.e. SCHLOSSER GASSE (Zámočnícka), f. DOMINICANER PLATZ (Dominikánske námestie), g.g.g.g BLUMENGASSE (Hradbová, ale aj časť Vrátnej od čísla 60 po číslo 70), h.h. AMSCHELGASSE (Baštová), i.i FLEISCHHACKER GASSE (Mäsiarska), k.k NONNENGASSE (Uršulínska), l.l.l BRÄUHAUSGASSE (Poštová), m.m ROSENGASSE (Rooseveltova), n.n. GLOCKENGASSE (Zvonárska), o.o.o.o SCHMIDTGASSE (Kováčska), p.p MÜHLGASSE (Mlynská), q.q.q HAFNERGASSE (Hrnčiarska), r.r WASSERGASSE (Vodná), s.s JESUITEN SCHULGASSE (Univerzitná), t.t BÜTTELGASSE (Pri Miklušovej väznici), tz.tz WEISSERGASSE (Biela), u.u FRANCISKANER GASSE (Františkánska), v.v CASSERNEN GASSE (Kasárenské námestie).

Za písmenami x.x je výnimka, jediná predmestská ulica značená týmto spôsobom, dnešná Komenského, s textom: STRASSE IM WEIN GARTEN, ZUR PAPIER MÜHLE UND NACH CZAHANOVECZ - Cesta do vinohradov, k papierovým mlynom a do Ťahanoviec. Zárovň je to jediná nemecká veta vo vysvetlivkách, za ňou už opäť nasleduje latinčina. Pod písmenom y. už nie je značená ulica, ale je tu text: HIC STABAT ANTIQUUM CONTUBERNIUM MILITARE AO 831 FUNDITUS SUBLATU - Tu stávali staré vojenské kasárne od základov odstránené v roku 1831. Rok je napísaný iba trojcifernou skratkou, ako bolo vtedy zvykom a tento údaj je pre nás dôležitý z hľadiska datovania plánu "Idea protographica".

Nasleduje písmeno z. a text: HIC SE JUGUNT RAMI RIVI CZERMEL ET CADUNT IN EA VIA VERSUS PRINCIP. HERNAD... - Tu sa spájajú vetvy (ramená) Čermeľského potoka a miznú svojou cestou do hlavného riečiska Hornádu. Je to na mieste pred Dolnou bránou, odkiaľ bol potok vyvádzaný pod domami Hlavnej ulice na Krmanovu ulicu. Text totiž ďalej hovorí: ...NATEM SUBTERRANEUM E QUO EFFLUUNT IN SIGNO O, čiže: ...podzemným prieplavom, z ktorého vytekajú pri značke O. Značka je koliesko s bodkou uprostred. My tu iba vzhľadom na možnosti sadzby používame veľké O. Samotná značka je nakreslená presne v lomení Krmanovej ulice a je pri nej pripísané: HIC RIVUS EST - tu je potok.

Ďalšou značkou "explanatia" je krížik, taký, aký sa používa v notových zápisoch na zvýšenie noty o poltón. Text pri ňom hovorí: HIC STABAT PORTA INFERIOR QUAE AO 831 CUM CONTUBERNIO MILITARI EVANUIT - tu stávala Dolná brána, ktorí zmizla spolu s vojenskými kasárňami v roku 1831. Tento text nás privádza trochu do rozpakov, pretože historik a kronikár Plath udáva ako dátum zbúrania Dolnej brány rok 1830.

Text a reprodukcie: Jozef DUCHOŇ

Texty k obrázkom

OBR 1)

Reprodukcia plánu "Idea protographica civitalis Cassoviensis". Nie je práve najkvalitnejšia, ale je! Janko Krcho sa v Budapešti dostal k fotografii tohto plánu, tú si nechal prefotografovať a takúto prefotografovanú fotografiu som ďalej prefotografoval ja. Na kvalite zobrazenia sa to muselo zobraziť, najmä keď pôvodná fotografia mala podľa všetkého pomerne malý formát. V každom prípade je táto reprodukcia dokladom, že "Idea protographica" skutočne jestvuje.

OBR 2)

Táto fotografia centra Košíc vznikla síce asi tridsať rokov po "Idei", pomerne dobre však dokumentuje silne provinčný charakter Košíc v prvej polovici 19. storočia. Vpravo je časť budovy divadla a kaviarne. Topoľ, ktorý sa vypína v centre záberu, patrí k promenáde, ktorú založil ešte začiatkom 19. storočia doktor Jozef Kiss-Viczay. Dlažba Hlavnej ulice pôsobí silne schátrane, stojí na nej voda a asi tu bolo aj blato. Rameno Čermeľského potoka je vyschnuté, takže ho takmer nevidieť, dá sa však na ňom identifikovať minimálne šesť postíkov. Koniec Hlavnej ulice tvoria prízemné domy, to však už na reprodukcii asi nebude vidieť.