ČASŤ TRETIA - záverečná

ČÍSLOVANÁ ČASŤ VYSVETLIVIEK

Pokračujeme v uverejňovaní prepisu vysvetliviek (explanatia) z plánu "Idea protographica", ktoré sme v minulom pokračovaní prerušili pri položke číslo 37.

38. DOMUS PALTSAY RUTIN... ...SUATA - Dom Paltsayov... Dnes na Hlavnej ulici č. 90.

39. QUARTERIUM BRO. MARECHALLI ET DIVISION. PFECTI. MARIASSY - Ubytovanie baróna maršala a prefekta divízie Mariássyho. Dnes je to budova Slovenského technického múzea na Hlavnej ulici č. 88. Veliteľ vtedajšej košickej posádky, divizionár barón Mariássy, mal hodnosť poľného podmaršala (Feldmarschall Lieutennant).

40. DOMUS BAR. MESSKO - Dom baróna Meška. Dnes Hlavná ulica č. 86.

41. DETTO COMITI JOSEPHI DESSEWFFY - To isté (dom) grófa Jozefa Dessewffyho. Dnes Hlavná ulica č. 84.

42. DETTO BARONI STALHAUSEN - To isté (dom) baróna Stalhausena. Dnes Hlavná ulica č. 80.

43. EDUCILL. AD STELLAM - Hotel "U hviezdy". Už neexistujúca budova mestského hostinca, známeho skôr ako "U zlatej hviezdy", ktorý stál na dnešnej adrese Hlavná ulica č. 76.

44. DOMUS COMITI ANT. CSAKY NUNC PER SUPREM COM. ABAUJVAR. L. B. IGNAT SEN. EÖTVÖS IHNABITAT - Dom grófa Antona Csákyho, teraz obývaný vrchným županom Abova slobodným barónom Ignácom Eötvösom starším. Dnes budova Ústavného súdu SR na Hlavnej ulici č. 72.

45. DOMUS COMITI VAN DER NATH - Dom grófa Van Dernátha. Takzvaný "starý" župný dom, dnes na Hlavnej ulici č. 70.

46. STATUA B. M. V. SUPRA QUAM RIVUS CZERMEL IN 2 RAMOS DIVIDIT ET INSULAM FORMARE INCIPIT - Socha Blahoslavenej Panny Márie, pod ktorou sa potok Čermeľ delí na dve ramená a začína vytvárať ostrov - insulu. Ide o známe súsošie Nepoškvrneného počatia Panny Márie - Immaculatu.

ČASŤ DRUHÁ

V prvej časti nášho rozprávania o skici plánu mesta, ktorá zmizla zo svojej materskej ustanovizne niekedy na rozhraní rokov 1982-1983, sme priniesli celý rad údajov o nej a preložili sme značnú časť jej latinského a nemeckého popisu. Nedotkli sme sa však jej datovania, pretože tento problém by sme radi demonštrovali pri preklade zvyšku vysvetliviek, zapĺňajúcich toto zvláštne mapové dielo. Rozborom niektorých údajov z nich sa dá určiť vznik plánu "Idea protographica" až prekvapujúco presne nielen na rok, ale dokonca na príslušné mesiace. A práve toto podrobné určenie doby vzniku skice nás vnesie tak trochu neočakávane do čias východoslovenského sedliackeho povstania a dovolí nám porovnať údaje z "Idey" s údajmi a postavami kroník, opisujúcich vtedajšie udalosti a reálie. "Idea protographica" tak aj napriek faktu, že je pre nás momentálne stratená zásluhou zatiaľ neznámeho amorálneho zberateľa, môže pomôcť generáciam milovníkov histórie i serióznym bádateľom pri odkrývaní dejín nášho mesta v prvej polovici 19. storočia.

ČÍSLOVANÁ ČASŤ VYSVETLIVIEK

"Explanatio" - popis ulíc a domov plánu "Idea protographica" má okrem už uvedených položiek označených písmenami a značkami, aj plných osemdesiat položiek značených číslicami. Zamerané sú na popis významných budov, ale aj záhrad. Táto časť vysvetliviek sa začína v pravom dolnom rohu a je písaná výlučne po latinsky. Preberieme si ju bod po bode a ku každej položke pripojíme súčasnú adresu, prípadne potrebné poznámky. Niektoré drobné časti textu "explanatia" sa nepodarilo rozlúštiť, a tak tieto miesta označíme bodkami.

1. CATHEDRALIS ECCLESIA - Katedrálny kostol. Týmto termínom je označený Dóm svätej Alžbety.

ČASŤ PRVÁ

Bolo to na sklonku roka 1982. Ako čerstvý zamestnanec Mestskej správy pamiatok som vyhľadával dostupné košické inštitúcie, v ktorých bola nádej nájsť nejaké historické pramene k stavebnému vývoju mesta. Počas tejto príjemnej a nesporne zaujímavej práce som v istej ustanovizni naďabil na zvláštny, ručne kreslený a kolorovaný plán mesta. Presnejšie povedané upozornili ma naň kustódi, ktorí mi ho potom odkiaľsi z hlbín depozitov priniesli. Bol to arch kartónu hrubého asi tri milimetre, s rozmermi zhruba 60x80 centimetrov. Na ňom bolo nalepených deväť listov papiera s kresbou plánu Košíc. Plán bol nakreslený sépiovým tušom a voľakedy asi kolorovaný akvarelovou farbou alebo riedeným farebným tušom, teraz však bola už koloratúra vyblednutá a predstavovala iba rôzne odtiene sivej farby. Na hornom okraji plánu bol latinský nadpis: IDEA PROTOGRAPHICA CIVITATIS CASSOVIENSIS, v preklade: Prvotná grafická idea (plánu) mesta Košice.

ŠKICA, LEGENDA A FOTOGRAFIA

Prvé, čo mi ešte začerstva napadlo nad doteraz mne neznámym plánom, bolo urobiť si z neho fotokópiu. Ale písali sa osemdesiate roky, prepisy boli priam nezmyselne striktné, až za hranicou hlúposti. Zodpovedná osoba mi také čosi (teda fotografovať plán mesta) obratom zakázala a nakoniec som bol rád, že ma nechali študovať ho. Napochytre som si teda plán odškicoval a potom som dlhší čas opisoval jeho obsiahlu latinsky písanú legendu, ktorá mala 25 písmenami a 80 číslovaním označených položiek. Okrem toho boli ďalšie písané poznámky v samotnej kresbe plánu.

Rozhodne zvláštny produkt jozefínskej éry

Posledný plán zobrazujúci Košice v osemnástom storočí je z viacerých ohľadov zvláštnym kúskom. Z grafického hľadiska je akýmsi hybridom, pôdorysným plánom i vedutou naraz. Nie je to dielo vojenského špecialistu, ale civilnej osoby, napriek tomu však pôsobí ako vojenský plán, keďže Košice boli v časoch jeho zrodu napohľad ešte stále viac pevnosťou, ako sídelným mestom - to vďaka dožívajúcim rozsiahlym hradbám. Je to tiež jediný exemplár plánu mesta, ktorý poznám nie z originálu, ani nie z neskoršej kópie, ale iba z "neštandardne" získanej fotokópie. Ostatne spôsob získania tejto fotokópie je "story" sama osebe. Je to tiež plán, ktorý je písaný po latinsky v časoch, keď sa forsírovala ale aj v skutočnej praxi používala takmer výlučne nemčina, a je to plán, ktorého autora poznáme menom, ale aby sme to nemali až také jednoduché, to meno poznáme hneď v troch variantoch. Ale poďme po poriadku a pustime sa do rozboru Svajczerovho plánu tak, ako do všetkých doteraz uvedených mapových diel onej éry.

ODKIAĽ SA TU VZAL

Napodobenina Hatscheka z roku 1765/66

Desať rokov po vzniku plánu hajtmana Hatscheka uzrel svetlo sveta jeho nástupca, ktorý si z Hatschekovho diela vzal toľko inšpirácie, že ho pokojne možno považovať za jeho napodobeninu. Má rovnakú orientáciu - severnou stranou vľavo, rovnaké merítko - 1 palec na mape sa rovná 24 siaham v skutočnosti, rovnakú kompozíciu kresby s rezom /profilom/ cez opevnenie umiestneným pri dolnom okraji formátu. Dokonca aj to, čo tento plán zobrazuje, je takmer zhodné s Hatschekom, veď čo sa už len mohlo za desať rokov v pokojnom 18. storočí v mestečku-zapadákove /bohužiaľ sme vtedy takým čímsi boli/ zmeniť? Jedinou vlastnosťou, ktorou je toto mapové dielo osobité, je fakt, že medzi známymi plánmi Košíc je posledným, ktorý vznikol za panovania cisárovnej Márie Terézie, takže si zaslúži charakteristiku, ktorá je uvedená v titulku.

PEVNOSTI UŽ ODZVÁŇALO

Najpresnejší z tereziánskych plánov

Od spracovania "Pravdivého rozvrhu" uplynulo iba sedem rokov a už vznikol ďalší plán mesta, z ktorého je zrejmé, že mnoho sa za ten relatívne krátky čas zmenilo. Už sa nekreslilo širšie okolie mesta, iba opevnené centrum, a už sa nenavrhovala výstavba nových prvkov opevnenia, iba sa udržiavalo to, čo už bolo v minulosti postavené. Košice sa už dávnejšie dostali mimo strategicky významné územia ríše. Vojny, ktoré cisárovná viedla, či skôr by sme mohli povedať, že bola nútená viesť, sa odohrávali ďaleko od regiónu Horného Uhorska a tak Košice pomaly prestávali byť zaujímavé ako "Festung", aj keď sa k ich menu tento titul stále akosi automaticky pridával. Naše mesto sa za štyridsaťštyri mierových rokov od skončenia posledného stavovského povstania zmenilo na pokojný ospanlivý zapadákov s asi osemtisíc obyvateľmi, neveľkou vojenskou posádkou a zopár miestnymi šľachtickými rodinami - jedinou spoločenskou atrakciou - usadenými na Hlavnej ulici.

PLÁN AKO HLÁSENIE

O prvom tereziánskom pláne Košíc

Tridsaťdva rokov po pláne, ktorý spracoval Herman Kleinwachter z Wachtenbergu a asi dvadsaťsedem rokov po tom, čo vznikla jeho francúzska mutácia, nakreslil ktosi neznámy ďalšie zobrazenia nášho mesta. Ktovie, či Kleinwachter v tom čase ešte žil, jeho plán však žil určite, pretože nové mapové dielo ním bolo doslova inšpirované a všetko, čím bol Kleinwachterov plán prínosom, na ňom nájdeme, navyše je však viditeľne starostlivejšie okopírované a lepšie zachované. Ani toto dielo, bohužiaľ, nepoznáme z originálu, ale iba z kópie. Ibaže to nie je kópia od gymnazistov Eiszelta a Halmosa, ale od plukovníka Rothauschera, ktorý ju vyhotovil v roku 1874, v časoch keď sa pripravovala prvá stála expozícia Hornouhorského múzea. Spolu s ďalšími dvoma precízne zhotovenými kópiami ju múzeu pri tejto príležitosti venoval.

BLÍZKY POTOMOK KLEINWACHTERA

O pláne Košíc nakreslenom 10. februára 1715 - časť druhá

Minulý týždeň sme sa pustili do zoznamovania s plánmi Košíc vyhotovenými v priebehu 18. storočia. Ako prvý sme začali opisovať plán bližšie nám neznámeho vojenského inžiniera Hermana Kleinwachtera z Wachtenbergu či presnejšie jeho v Košiciach uchovávanej kópie spracovanej pravdepodobne v roku 1910 z popudu gymnaziálneho profesora a premonštrátskeho pátra Hadriána Szabóa dvoma gymnazistami - Vincentom Eiszeltom a Štefanom Halmosom. Dnes dokončíme tento opis, ako aj opis francúzskej mutácie Kleinwachterovho plánu, ktorá vznikla pre potrebu francúzskeho generála baróna Renauda, zastávajúceho v tých časoch funkciu košického kapitána, čiže miestneho vojenského veliteľa. Aj táto mutácia sa zachovala iba v kópii, ktorá vznikla rovnakou cestou ako kópia originálneho Kleinwachtera.

JUŽNÉ PREDMESTIE

O pláne Košíc nakreslenom 10. februára 1715 - časť prvá

Pred istým časom boli na stránkach tejto rubriky opísané všetky známe mapové zobrazenia Košíc zo 16. a 17. storočia, ako aj rozsiahle geodetické dielo inžiniera Mariniho z roku 1781. Pre čitateľov však stále ostáva nespracovaných šesť máp zobrazujúcich Košice v 18. storočí, konkrétne plány z rokov 1715, 1720, 1747, 1754, 1765 a 1790. Budeme sa im venovať vo voľnom seriáli, po skončení ktorého tak bude zavŕšené publikovanie vôbec všetkých dnes známych mapových zobrazení Košíc od prvopočiatkov po rok 1900. Plány, do ktorých opisu sa dnes púšťame, a ktoré do roku 1993 viseli v osobitnej miestnosti Miklušovej väznice nie sú neznáme a ani neprinášajú žiadne nečakané novoty, sú však zaujímavou a súvislou ilustráciou drobných detailov vývoja Košíc počas jedného storočia, ktoré bolo bez vojen a útrap, takže by sme ho mohli považovať za jedno z najšťastnejších v našich dejinách.

INŽINIER SO SMIEŠNYM MENOM

Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť štvrtá - záverečná

KRONIKÁRI NERÁČILI ZAZNAMENAŤ

Mladý cisár František Jozef sa v Košiciach zdržal celý nasledujúci deň /1. septembra/ a na tretí deň svojej návštevy odišiel do Jasova, navštíviť tamojších premonštrátov. Odtiaľ pokračoval vo svojej okružnej ceste horným Uhorskom. V tomto pamätnom roku stihli v Košiciach ešte otvoriť sirotinec pomenovaný po patrónke mesta, ale zhodou okolností aj menom cisárovnej, ako Alžbetínum /Elisabethinum/. Sirotinec zaujal miesto v bývalých priestoroch vojenského výchovného ústavu /ten, ako vieme, dostal novú krásnu budovu - Kadetku/ v areáli dnešného starobinca. Ďalšou zaujímavou a nie bežnou udalosťou roka 1857 bolo sčítanie ľudu, ktoré sa pretiahlo aj do nasledujúceho neúrodného a suchotou postihnutého roku 1858.

Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť tretia

Pokračujeme v stručnom opise ďalších listov Maroičičovho plánu:

LIST ČÍSLO 4

Je to pravý horný list súboru, umiestnený naležato pod listom číslo 1. Kreslený je iba po koryto Torysy. Vačšinou zobrazuje hrebeň Furče /Furcsa Wald/ a Košickej hory /Kaschauer Berg/, s obcami Hrašovík a Beniakovce /tie iba čiastočne, lebo zvyšok je na liste číslo 1/. Jedinou zaujímavosťou na liste je trasa starej prešovskej cesty na svahu povyše dnešnej výpadovky na Budimír a Prešov.

LIST ČÍSLO 5

Je to prostredný ľavý ležato kreslený list, zobrazujúci územie Girbeša a Kopy, Myslavu a Bašku. Aj tu je množstvo východoslovakizmov v miestnych názvoch - Osem pruti, Bartolomska studnia, Porvazi, nizsey Walala, Hliboky, Suchi Dub atakďalej. Na myslavskom potoku, asi kilometer severozápadne od Myslavy, je nakreslený akýsi stavebný komplex s názvom Hochofen - po nemecky hutnícka /vysoká/ pec.

LIST ČÍSLO 6 - KOŠICKÝ

Pre nás najdôležitejší list z celého súboru Maroičičovho plánu. Má štvorcový formát a polohu v prostrednom stĺpci prostredného riadka. Zobrazuje územie od Rozálskej kaplnky a Kadetky na severe, po Unhuber a Šibenú horu na juhu, a od Kalvárie na západe, po meandre Hornádu na východe. Kresba mesta je jemná, ale domy v centre nie sú kvôli merítku zobrazené individuálne, ale väčšinou blokovo. Domy predmestí sú však kreslené každý osobitne. Hlavnou rečou listu je nemčina, mesto je popísané výrazným Kaschau.

Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť druhá

OČAKÁVANIA ROKU 1857

"Po zdolaní krutej zimy vyburcovala mesto Košice začiatkom jari jedinečná aktivita, ako keby si bolo oficiálne isté príchodom vznešeného cisára a jeho vznešenej manželky Alžbety. Je to zriedkavé šťastie odopierané mestu už dlhý rad rokov. Nádej, že Košičania uvidia v lone svojho mesta cisárovnú Alžbetu im bola o to príjemnejšia, o čo milšie je spomínať na sedem nositeliek sladkého mena Alžbeta, uvádzaných v mojej kronike".

Uvedenými dvoma vetami začal opisovať rok 1857 kronikár profesor Plath. Bol to rok návštevy panovníka v Košiciach, ktorý Ján Nepomuk Plath osobne zažil v rozkvete síl, a tak táto časť jeho diela pripomína oslavný medotok slov. Oných sedem nositeliek sladkého mena Alžbeta je sedem kráľovien, viac či menej spojených s dejinami Košíc, niektoré z nich boli skutočne dobrodinkami mesta, nesúcimi meno Alžbeta, podané však s takým odvážnym historickým rozletom, že by z toho súčasní stredoškolskí dejepisári mali mať už kvôli slušnosti aspoň malú srdcovú "príhodu".

Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť prvá

Neuveriteľne exotické meno v titulku dnešnej historickej strany nepatrí žiadnemu Talianovi či inému svetobežníkovi, akí sa zvykli v minulosti usadzovať v habsburskom mocnárstve a šíriť tu vyššiu európsku kultúru medzi zaostalými poddanými Jeho Apoštolských Veličenstiev, teda rakúskych panovníkov. Naopak, bol to doslova našinec, rodom východniar, ktorý prežil dobrodružný život vojaka z povolania, pobývajúc v rôznych malebných a odľahlých kútoch monarchie. Našinec, ktorý jeden čas pôsobil vo vysokej funkcii aj v Košiciach a ktorý velil „mančaftu", pracujúcemu na nádhernej topografickej mape nášho mesta a jeho okolia a smutne si priznajme, že aj našinec, na ktorého sa časom zabudlo tak, že sa nedostal do slovníka košických osobností obdobia 1848-1918. Tejto osobnosti a plánu mesta, ktorý nesie jeho meno, sa budeme venovať v najbližších pokračovaniach rubriky Písané históriou.

RODÁK ZO SVIDNÍKA

Nasledovník Prvotnej grafickej idey

Časť tretia

KOŠICE TRIDSIATYCH ROKOV MINULÉHO STOROČIA

Komplex mapových diel Prvotnej grafickej idey a Ottovho plánu vznikal v období, trvajúcom okolo desať rokov. Konkrétne od jari 1832, teda pár mesiacov po doznení pamätného cholerového povstania na východnom Slovensku, až po rok 1840 /minimálne/, respektíve 1844 /maximálne/. Košické kroniky tých čias - Plathova a Tutkóova - nespomínajú vznik ani jedného z týchto mapových diel. Zaujímavé však je, čo vlastne spomínajú.

Prvá významnejšia zmienka je o roku 1834. Vtedy „dňa 15. októbra o pol ôsmej hodine a troch minútach ráno," ako píše Tutkó, „obyvateľstvo mesta bolo vydesené veľmi silným zemetrasením. Tento prírodný jav zasiahol celé Horné Uhorsko, časť Sedmohradska a Galície". Plath spomína, že sa rozhýbali domy mesta, a ďalej, že „... ľudia počuli, ako zvon vežových hodín vtedy rezonoval piatimi údermi, ba v onej chvíli by som vedel objaviť príčinu tohto vlnenia, keby ma neboli citeľne vyrušili tehly na ulici, uvoľnené a husto padajúce z požiarnych múrov Friedovho domu."

V nasledujúcom roku 1835 si Plath zaznamenal: „Dňa 2. marca umrel veľký cisár František Prvý. Nastal smútok a konala sa pietna tryzna. Zvony v katedrálnom kostole vyzváňali trikrát denne a národ i Košice boli v žalostení zahalení do čierneho. Starostlivosťou senátu mesta bol postavený uprostred kostola prekrásny katafalk, ktorý mal sotva seberovného v celej monarchii. Okolo neho stáli cisárovi verní muži i ženy, tu i tam oblečení do čierneho smútočného odevu, aby preukázali jedinečnú pietu telesným pozostatkom zosnulého monarchu."

Nasledovník Prvotnej grafickej idey

Časť druhá

ZÁHADNÁ CHYBA V MERÍTKU

V ľavom dolnom rohu Ottovho plánu je merítko s úsekom 200 viedenských siah, pričom sto z nich je delené ako verniér. Text merítka v nemčine hovorí: Masstab von 1 1/8 W. Zoll. 100 Klaster:, čiže Mierka jedného celého a jednej osminy viedenského palca sa rovná sto siaham, čo by znamenalo, že Ottov plán má merítko 1:6480 /jeden palec na pláne je 90 siah v skutočnosti, ale toto merítko sa v minulosti nezvyklo používať!/. Vo viedenskom vojenskom archíve však ceruzkou písaná poznámka na okraji plánu udávala merítko 1:3600 /na rozdiel od toho prvého logické, kde jeden palec na mape sa rovná 50 siaham v skutočnosti a hodnoverné aj vzhľadom na veľkosť kresby/. Premeraním plánu sa však zistilo, že ani jedno, ani druhé merítko nesedí.

Keď máte plán a viete, aká veľká vec je na ňom nakreslená, nie je až taký problém zistiť, aké má plán merítko. „Vecou" bola v tomto prípade dĺžka Hlavnej ulice, z ktorej vyšlo skutočné merítko Ottovho plánu ako 1:4000 /približne/. Keď je na tom istom pláne navyše ašte aj merítková úsečka, môžete bez ohľadu na to, čo je nad ňou napísané zistiť, v akom merítku bola vlastne kreslená. V prípade Ottovho plánu to bolo 1:3993. Obe čísla sú ako mierky veľmi blízke. Keď teraz vezmeme do úvahy, že papier Ottovho plánu časom zosychal /čím sa mu zdanlivo zvyšovala hodnota merítka/, vyjde ako najprirodzenejšie merítko plánu číslo 1:3960, čiže jeden palec na pláne predstavuje 55 siah v skutočnosti. V minulosti to bolo používané merítko a zhodou okolností ho má také isté už aj popisovaná Idea protographica.

Nasledovník Prvotnej grafickej idey

Časť prvá

Keď sme pred časom písali o zmiznutej mape Košíc, nakreslenej v roku 1832 a pomenovanej latinsky Idea protographica, čiže Prvotná grafická idea, konštatovali sme zároveň, že toto dielo bolo iba akousi skicou pre presnejšie a podrobnejšie mapové dielo Košíc. Logicky nám vyplynulo, že Idea bola predchodcom plánu Košíc, známeho medzi zasvätenými ako Ottov plán, alebo zjednodušene iba Ott. Na dnešnej „historickej" strane a následných pokračovaniach vám priblížime tento plán, ktorý je jedným z najvýznamnejších zdrojov našich vedomostí o tom, ako Košice vyzerali v polovici minulého storočia.

Svoje výnimočné postavenie má Ottov plán jednak pre mimoriadne precízne prevedenie, jednak preto, že bol dlho používaný ako bežný pracovný plán rôznymi osobami a inštitúciami, takže sa doň dokresľovalo, čo medzičasom vzniklo ale aj to, čo sa svojho času plánovalo. V neposlednom rade tkvie význam Ottovho plánu aj v tom, že vznikol ešte pred maďarizáciou krajiny a Košice sú na ňom podané popismi jednoznačne ako mesto trojjazyčné, čo sa už neskôr v dejinách mapového zobrazovania nášho mesta nikdy nestalo. Preto ho už dlhší čas používa ako študijný materiál viacero bádateľov.

Ottov plán je nakoniec zaujímavý aj tým, že jeho postupný vznik dokladuje už spomínaná Idea. Mimochodom, medzičasom sa podarilo ešte viac spresniť datovanie jej vzniku prostredníctvom údajov o smrti prepošta Paldiána /v Idei sa nachádzal v položke číslo 11, ešte ako žijúca osoba/, ktorý zomrel 17. apríla 1832. To zužuje čas vzniku Idey na obdobie medzi 17. aprílom a 24. májom 1832.

KTO BOL INŽINIER OTT

PSEUDOMERIAN Časť siedma

Dokončenie

Po prerušeniach, spôsobených decembrovými voľbami a koncoročnými sviatkami sme sa nakoniec predsa len prepracovali k záveru seriálu, venovaného najrozšírenejšiemu typu zobrazenia Košíc v minulosti. Dnes preberieme posledné dve veduty pseudomerianovského typu, ktoré sú datované už do 18. storočia, takže sú to akýsi poškrabkovia svojho prapredka z druhej polovice šestnásteho storočia. Posledná z nich sa dala datovať tak, že aktívny život pôvodného pseudomerianovského typu predĺžila na plných stopäťdesiat rokov. V dejinách novodobého umenia je to svojrázny rekord konzervatívneho trvania v podstate chybného grafického názoru o vzhľade čohosi - konkrétne nášho mesta Košice.

BODENEHROVE CASCHAU 30

PSEUDOMERIAN Časť šiesta

Albrizziho obliehacia veduta

Mnohé z doteraz opisovaných vedút malo tú chybu, že neboli známi, prípadne známi s istotou, ich autori. Trpel ňou aj sám archetyp - najstarší a teda pravdepodobne pôvodný výtvarný vzor, navyše s podozrením, že on sám archetypom byť nemusí, že tu existovalo ešte staršie, dnes neznáme zobrazenie mesta. Albrizziho obliehacia veduta takýto nedostatok rozhodne nemá. Autor sa podpísal priamo do titulku ako Gierolemo Albrisi For. Venet. al Astard. Pod formátom rytiny je aj podpis rytca: Dalla via scul. Napriek tomu sa toho o autoroch veľa zistiť nedá, snáď až na fakt, že Albrizzi /tak meno uvádzajú lexikony/ okopíroval Košice dosť svojsky a keby túto vedutu ďalej prekresľovali, stala by sa sama archetypom.

GIROLAMO KOŠICE NEPOZNAL

PSEUDOMERIAN Časť piata

„Nypoortovské" veduty

JUSTUS NYPOORT

Ďalšia veduta pseudomerianovského typu, patriaca k skupine datovanej do obdobia rokov 1684 až 86 má opäť konkrétneho autora, holandského maliara a rytca Justusa van der Nypoort. Tento muž sa narodil okolo roku 1625 v meste Utrecht. O jeho životných osudoch sa veľa údajov nedá nájsť, vieme však, že v roku 1683 je zaznamenaná jeho prítomnosť v habsburskej monarchii, konkrétne v Rakúsku. Zdá sa, že sa tu v strednej Európe natrvalo usadil, pretože ďalšia zmienka o ňom je z roku 1691, keď pracoval na sérii portrétov v Olomouci. Vie sa tiež, že o rok neskôr vymaľoval lekáreň kláštorného konventu v Hradišti - samozrejme, nešlo o hygienický náter, ale výzdobu nástennými maľbami.

PSEUDOMERIAN Časť štvrtá

„Muránske" veduty

Pseudomerianovské veduty sme už v minulých pokračovaniach rozdelili podľa pripisovaného dáta vzniku na tri hlavné skupiny - tie, čo vznikli pred Vešeléniho sprisahaním, tie čo vznikli okolo roku 1685 a tie, čo sú datované až do 18. storočia. Veduty, datované okolo roku 1685, ktoré sa v rôznych zbierkach vyskytujú v najväčšom množstve, sa dajú tiež deliť do akýchsi podskupín. Jednu z nich sme začali predstavovať už minule. Tvoria ju veduty, ktoré na prvý pohľad nelogicky zobrazujú spolu s Košicami aj hrad Muráň. Dnes si predstavíme ďalšie z nich a zároveň si povieme čosi o tom, prečo tam ten Muráň vlastne je.

ANONYMNÁ CASSOVIA 91

PSEUDOMERIAN Časť tretia

„Husté" veduty

V dnešnom rozprávaní o vedutách Košíc, ktorým ako predloha poslúžil takzvaný pseudomerian, sa dostávame k sérii tých, čo sa vyznačujú podrobným vypracovaním kresby, laicky povedané, sú „hustejšie". Takmer všetky slúžili na ilustráciu víťazných protitureckých bojov Habsburgovcov, čiže boli akousi dobovou politickou propagandou určenou najmä západnej Európe. Preto sú veduty tejto najpočetnejšej série pohľadov datované všetky, s malými výnimkami, do obdobia rokov 1684 až 86. Táto datácia však vychádzala buď z roku vydania knižného diela, z ktorého pochádzajú, alebo z dáta udalosti, ktorú zobrazujú. My už vieme, že v skutočnosti zobrazujú Košice v stave, v akom sa nachádzali na začiatku sedemdesiatych rokov 16. storočia.

ORTELIUS MOHOL BYŤ VZOR

PSEUDOMERIAN Časť druhá

„Riedko" kreslené pohľady

V minulej úvodnej časti seriálu o vedutách, vychádzajúcich z archetypu pripisovanému preslávenému Matejovi Merianovi otcovi sme sa venovali hlavne tomu, či by jej autorom skutočne mohol Merian byť. Dospeli sme k názoru, že je to vylúčené. Pravdepodobne aj táto veduta vznikla prekreslením z ešte staršej predlohy, ktorá sa buď stratila, alebo je v súkromnej, či zahraničnej zbierke, našim odborníkom zatiaľ neznáma. Dnes sa pozrieme bližšie na možný čas jej vzniku, na to, čo vlastne zobrazuje, kto by mohol byť jej autorom a čo asi má spoločné s Dillichovou vedutou, ako to citovali vo svojich prácach historici umenia. Dnes sa tiež pustíme do rozboru ďalších vedút odvodených z tohto vzoru, tých, ktorých vznik je k nim časovo najbližší.

ČAS VZNIKU PREDLOHY

PSEUDOMERIAN Časť prvá

Štyri záhuby ľudstva

V minulosti sme na stránkach tejto rubriky stihli uverejniť články o väčšine pohľadov na Košice, ktoré v minulosti vznikli. Písali sme o Houfnagelovej vedute uverejnenej v Braunovom a Hoggenbergovom atlase, o vedutách, ktoré majú svoj predobraz v kresbových pohľadoch uchovávaných v Karlsruhe, o vedutách odvodených z Dillichovej knižky, ba dokonca o kresbičke znázorňujúcej Košice vo Viedenskej obrazovej kronike. Akosi pomimo sa pri tom spomenuli aj ďalšie dve veduty, jedna znepokojivá tým, že jej predlohou mohol byť tiež Dillich, no nevieme s istotou odkiaľ pochádza a ku ktorému roku ju datovať, druhá od Jakuba Fückerta z roku 1777, čo som svojho času nevedel a tak figurovala ako dielo neznámeho autora. Dnes začíname seriál o najväčšom súbore košických vedút, z ktorých najstaršia je pripisovaná preslávenému Matejovi Merianovi, ktorý ju na sto percent nevytvoril!

KOŠICE SPAKRUKY

Prvá časť

Mapa Košíc, zrodená veľkým kartografom a skúseným kresliarom

V priebehu posledného polroka priniesla táto rubrika informácie o celom rade plánov mesta Košice, vytvorených v priebehu 19. storočia. Začalo sa to plánom Jána Nepomuka Chunerta, pokračovalo dielami Jozefa Otta a generála Maroičiča, oboznámili sme vás aj s dostupnými plánmi, spracovanými vojenskými kartografmi počas vojenských mapovacích prác. Prehľad mapových zobrazení Košíc v 19. storočí bude dnes pokračovať ďalším mimoriadne vydareným, presným a krásnym plánom, ktorý je pre nás Košičanov unikátny aj preto, že jeho ručne kreslený originál sa v našom meste zachoval, ba je dokonca aj vystavený v expozícii v Miklušovej väznici. Keď sa tam raz niekedy vyberiete, nájdete ho na prízemí, v miestnosti, kde sú inštalované aj iné plány a pohľady na mesto a ktorej dominuje veľký drevený model Košíc.

SPOLOČNÉ DIELO ČECHA A POLIAKA

Plán, o ktorom dnes chceme hovoriť, vám padne do oka pre svoju bohatú grafickú adjustáciu a dodnes zachované nápadne živé farby. Keď sa naň prizriete bližšie, zarazí vás aj neuveriteľne precízna a čistá kresba. Na archu ručného papiera rozmeru 57 krát 87 centimetrov je vo vyznačenej ploche formátu 46 krát 50 centimetrov nakreslený pôdorys Košíc od dnešnej Tomášikovej ulice na severe, po dnešnú Skladnú ulicu na juhu. Vtedy tam však tieto ulice neboli a plán tam teda ukazuje mýtnicu za Kadetkou /na severe/ a už zrušený cintorín Jána Nepomuckého /na juhu/.