ČASŤ DRUHÁ
V prvej časti nášho rozprávania o skici plánu mesta, ktorá zmizla zo svojej materskej ustanovizne niekedy na rozhraní rokov 1982-1983, sme priniesli celý rad údajov o nej a preložili sme značnú časť jej latinského a nemeckého popisu. Nedotkli sme sa však jej datovania, pretože tento problém by sme radi demonštrovali pri preklade zvyšku vysvetliviek, zapĺňajúcich toto zvláštne mapové dielo. Rozborom niektorých údajov z nich sa dá určiť vznik plánu "Idea protographica" až prekvapujúco presne nielen na rok, ale dokonca na príslušné mesiace. A práve toto podrobné určenie doby vzniku skice nás vnesie tak trochu neočakávane do čias východoslovenského sedliackeho povstania a dovolí nám porovnať údaje z "Idey" s údajmi a postavami kroník, opisujúcich vtedajšie udalosti a reálie. "Idea protographica" tak aj napriek faktu, že je pre nás momentálne stratená zásluhou zatiaľ neznámeho amorálneho zberateľa, môže pomôcť generáciam milovníkov histórie i serióznym bádateľom pri odkrývaní dejín nášho mesta v prvej polovici 19. storočia.
ČÍSLOVANÁ ČASŤ VYSVETLIVIEK
"Explanatio" - popis ulíc a domov plánu "Idea protographica" má okrem už uvedených položiek označených písmenami a značkami, aj plných osemdesiat položiek značených číslicami. Zamerané sú na popis významných budov, ale aj záhrad. Táto časť vysvetliviek sa začína v pravom dolnom rohu a je písaná výlučne po latinsky. Preberieme si ju bod po bode a ku každej položke pripojíme súčasnú adresu, prípadne potrebné poznámky. Niektoré drobné časti textu "explanatia" sa nepodarilo rozlúštiť, a tak tieto miesta označíme bodkami.
1. CATHEDRALIS ECCLESIA - Katedrálny kostol. Týmto termínom je označený Dóm svätej Alžbety.
2. TURRIS CAMPANAM S. URBANI CLIMENS - Veža, znejúca zvonom svätého Urbana. Ide o Urbanovu vežu, ktorá na tomto mieste po prvýkrát už nenesie svoje staršie meno "Červená".
3. VETUSTISSIMA ET PRIMO PRIMA FORS.... STI. MICHAEL. ECCL. - Najstaršia a prvopočiatočná.... kaplnka svätého Michala.
4. CAPELLA S. IOANNIS - Kaplnka svätého Jána (Nepomuckého). Táto maličká kaplnka stála asi dvadsať metrov južne od kaplnky svätého Michala.
5. PALATIUM EPPATE - Biskupský palác. V tom čase ešte nezaberal celú rozlohu dnešného objektu na Hlavnej ulici 28.
6. VICINUS SUPERIOR NIEMANDSFREUND - Horný sused Niemandsfreund. Bol to dom, susediaci od severu s biskupským palácom na Hlavnej 30, dnes rohová budova Investičnej a rozvojovej banky. Vtedy patrila akémusi pánovi menom Niemandsfreund, čo v preklade z menčiny znamená "Priateľ nikoho".
7. CASSA MILITARIS - Vojenská pokladnica. Vtedy samostatný dom v južnom susedstve biskupského paláca, dnes jeho vystupujúca časť, v ktorej je knižnica.
8. PAROCH ADMI. CAN. KÖNIG RESIDENTIA - Sídlo farára kanonika a administrátora Königa. Bolo to v budove fary, na mieste dnešného domu Hlavná 26. Farár a kapitulný vikár Ján König bol vtedy prvý raz zástupcom košického biskupa - bolo to od 7. júna 1831 do 24. mája 1832.
9. COMITIS SZIRMAY - Dom grófa Szirmayho. Stál na Alžbetinej ulici č. 10.
10. COMITIS PÉCHY DE BOLDOGKŐ - Dom grófa Péchyho de Boldogkő. Stojí na Alžbetinej ulici č. 14.
11. DOMUS ET HABITATIO ADMI. D. GRAF PALDYAN - Dom a obydlie ctihodného pána grófa Paldyána. Dnes dom na Alžbetinej ulici č. 16.
12. EDUCILLUM AD 3. ROSAS - Hotel "U troch ruží". Dnes Alžbetina 26.
13. COMITI VINCENTI DE SZTARA - Dom grófa Sztárayho. Miesto, kde dnes stoja domy s adresou Alžbetina č. 49 a 51.
14. DIVERSOR AD AQUILLAM NIGRAM - Hostinec "U čierneho orla". Dnes Hlavná 25.
15. DOMUS SEU CURIA COMITATENSIS - Župný dom, čiže kúria. Dnes Hlavná 27.
16. ILLUSTRISIMI CAMER. LUDOV. SEMSEY - Dom najosvietenejšieho komorného grófa Ľudovíta Semseyho. Stával na mieste modernej predajne obuvi na Hlavnej ulici č. 29. Zbúrať ho dala firma Baťa v roku 1936.
17. ILLUSTRISIMI COM. SMIDEGH - Dom najosvietenejšieho grófa Smidegha. Nárožný dom Hlavná 39, Mlynská 1.
18. APOTHEKA STEHR - Lekáreň Stehr. Bývala v prízemí už neexistujúceho domu na dnešnej adrese Hlavná 41, na mieste bývalého kníhkupectva.
19. CURIA CIVICA - Mestská kúria (radnica). Takzvaná "stará radnica" na Hlavnej 59.
20. CAVEARIA THEATRU - Divadelná kaviareň. Dnes už neexistujúca budova, ktorá stávala na mieste súčasnej divadelnej budovy a v ktorej sídlilo divadlo, kaviareň a kasíno.
21. EDUCILLUM SUB NOMINE DOMUS LEUTSCHAVIENSIS, QUARTERIUM GENERALI BRIGADAE - Hotel, pomenovaný "Levočský dom", obydlie brigádneho generála. Dnešná adresa domu je Hlavná 65. Nemenovaný brigádny generál bol snáď barón Ignác Eötvös mladší.
22. ECCLESIA ACADEMICA - Akademický kostol. Pôvodne jezuitský, dnes univerzitný kostol na Hlavnej ulici.
23. ARCHI - GYMNASIUM ET ACADEMIA - Gymnázium a Akadémia. Dnes bývalé gymnázium na Kováčskej ulici č. 28.
24. OLIM COLLLEGIUM JESUIT. NUNC CASSA FIL. ET APOTHECA EDER - Predtým jezuitské kolégium, teraz dom filozofickej (fakulty) a lekáreň Eder. Dnes budova premonštrátskeho rádového domu na Hlavnej ulici č. 67.
25. SCHOLA PRIMARIA CAPITALIS VERNAE - Základná škola pre mestskú čeľaď (mládež). Už neexistujúca budova na Kováčskej ulici č. 30.
26. QUARTERIUM ACTUALIS SUPER. AUD. ET SCHOL. DIRECTORI, OLIM TYPOGRAPHIA ET THEATR. JESUIT. - Súčasné obydlie vrchného auditora a riaditeľa školy, predtám tlačiareň a divadlo jezuitov. Už neexistujúca budova na Kováčskej ulici č. 28.
27. CAPITALIS VIGILIA MILITUM (HAUPTWACHE) - Mestská vojenská stráž. Dnes silne prestavaná budova na Hlavnej ulici č. 69.
28. SANDVOSS KUNSTHANDLUNG U. ZÜCKERBÄCKER. - Obchod s umeleckými predmetmi a cukráreň pána Sandvossa. Dnes dom na Hlavnej ulici č. 79.
29. DOMUS COMITI CAROLI ANDRÁSSY ET GRATUITUM QUARTERIUM RDMI. ABB. VICT. DE ESTE - Dom grófa Karola Andrássyho a bezplatne poskytované obydlie najctihodnejšieho opáta Viktora de Este. Stával na mieste dnešného takzvaného Andrássyho paláca na Hlavnej ulici č. 81.
30. ECCLESIA OLIM FRANCISCANORUM, NUNC SEMINARII EPPATIS. - Predtým františkánsky kostol, teraz (patriaci) biskupskému semináru.
31. DOMUS SEMINARII ET LYCEI - Budova seminára a lýcea. Dnes komplex budov na Hlavnej ulici č. 89 a Kováčskej č. 46, opäť upravovaný na kňazský seminár.
32. CONVICTUS REGIUS - Kráľovský konvikt. Komplex budov na Hlavnej ulici č. 91 a Kováčskej č. 48.
33. NOVUM AMPLUM CONTUBERNIUM MILITARE - Nové rozsiahle vojenské kasárne. Bývalé Horné kasárne na Hlavnej ulici č. 113, dnes dopravná priemyslovka.
34. FABRICA PORCELLANAE - Továreň na porcelán. Šlo o manufaktúru na kameninové a keramické výrobky (teda nie pravý porcelán) v objektoch Mlynského bastiónu a laboratória na dnešnej Továrenskej ulici.
35. MOLA SUPERIOR - Horný mlyn. Stával na Mlynskom náhone v mieste, kde sa dnes stretajú Továrenská a Štefánikova ulica.
36. MILIT. ZEUGHAUS - Vojenská zbrojnica. Už neexistujúca budova na dnešnej adrese Hlavná 108.
37. DETTO NOSOCOMIUM - Taká istá (vojenská) nemocnica. Dnes budova na Hlavnej ulici č. 100.
Vysvetlivky k plánu "Idea protographica" sú natoľko obsiahle, že by zabrali celú novinovú stranu. Ich druhú polovicu preto uverejníme v ďalšom pokračovaní.
DATOVANIE PRVOTNEJ GRAFICKEJ IDEY
Elaborát plánu "Idea protographica" nebol datovaný, ale ako sme už v dnešnom úvode konštatovali, z jednotlivých položiek sa dá zistiť doba vzniku tohto plánu až prekvapujúco presne. Už pri rýchlom identifikovaní dáta jej vzniku, pri prvom (a bohužiaľ aj poslednom) priamom študovaní, sa dalo vyhotovenie plánu vymedziť obdobím rokov 1831 až 1834. Vysvetlivky k plánu totiž uvádzajú v troch prípadoch rok 1831 - v položke číslo 66, kde sa uvádza, že vtedy bola dokončená mestská nemocnica, v položke označenej písmenom Y, kde sa tento rok udáva ako rok zbúrania Dolných kasární a v položke označenej dvojitým krížikom, kde to isté platí pre Dolnú bránu. Ďalší údaj, nápadne vhodný na datovanie plánu, bol v položke číslo 54. Je ňou označený dom richtára Fischera, pričom sa ľahko dá zistiť, že muž tohto mena, Karol Fischer, bol richtárom od januára 1823 do konca roku 1834.
Pri podrobnejšom analyzovaní textov vysvetliviek sa datovacích údajov dá nájsť viac. Už spomenuté tri údaje, viažuce sa k roku 1831, sú jediným výskytom datovania vo vysvetlivkách. Pre nám neznámeho autora (zatiaľ) to boli asi čerstvé udalosti, hodné poznamenania. Ak by sa však udiali v roku vypracovávania "Idey", odatoval by ich najskôr výrazom NUNC (teraz), alebo HODIE (dnes), prípadne HOC ANNO (v tomto roku), ako to urobil v iných prípadoch. Rok 1831 bol preň už ubehnutým rokom, čím sa posúva dátum vzniku plánu do roku 1832, alebo neskôr.
Ďalším datovacím momentom sú položky číslo 5 a 8. V prvej sa hovorí o biskupskom paláci, bez toho, aby sa spomenulo meno biskupa, v druhej o fare so zmienkou o kanonikovi farárovi Königovi. To, že bol spomenutý farár, ale nie biskup, je len zdanlivo čudné. Dňa 4. júna 1831 zomrel v Košiciach v poradí druhý biskup tunajšej diecézy ŠTEFAN ČECH. O tri dni neskôr kapitula zvolila jeho dočasného zástupcu, kapitulného vikára JÁNA KÖNIGA. Ten musel spravovať diecézu až do 24. mája 1832, keď nastúpil do funkcie nový biskup IMRICH PALUGYAY. V Košiciach teda panovala takmer rok (jedenásť a pol mesiaca) sedisvakancia - uprázdnenie biskupského stolca - ktorú zachytáva autor "Idey" vo vysvetlivkách. Tým je jej vznik upresnený medzi 4. júna 1831 až 24. mája 1832.
Je tu ešte ďalší k datovaniu použiteľný údaj, položky číslo 64 a 65. V prvej sa uvádza, že tu je dom ctihodného LÁBOSSYHO, v nasledujúcej, že je to "dom sedlára, kde zomrel". Samozrejme, nepôjde o smrť spomínaného sedlára. Bol by to jediný prípad vo vysvetlivkách, v ktorom by sa spomínal neurodzený a nevýznamný človek, navyše nie menom, ale iba remeslom. Nepochybne u toho sedlára zomrel ctihodný MICHAL LÁBOSSY, vtedy známa osobnosť, opát z Lekéru v Spišskej stolici, radca pri svätej stolici a "prísediaci viacerých súdnych tabúľ ctihodných stolíc", ako hovorí jeho náhrobná doska. V rokoch 1807 až 1831 bol kanonik - lektor košickej katedrálnej kapituly a zomrel vo veku 73 rokov 4. novembra 1831. Datovanie "Prvotnej grafickej idey" sa tak opäť zúžilo do intervalu medzi 4. novembrom 1831 a 24. májom 1832.
Kedy teda "Idea protographica" vznikla? Určite nie na jeseň a v zime rokov 1831-32. Aj na vyhotovenie skice, ktorou "Idea" nepochybne je, sú potrebné terénne práce, ktoré sa v zime a nečase prakticky nedajú realizovať, obzvlášť s prístrojovým vybavením tých čias. Už sme uviedli, že rok 1831 bol pre autora "Idey" rokom, ktorý ubehol. Datovať jej vznik teda môžeme do jari 1832, konkrétne do mesiacov marec, apríl a máj.
KTO BOL AUTOROM IDEY?
Nielen merítko a dátum, ale ani autor "Idey" nebol na tomto výtvore uvedený. Jeho osoba sa nedá dokázať tak presvedčivo, ako to bolo možné s datovaním plánu. Zo samotného textu vysvetliviek síce cítiť, že to bol človek znalý základnej histórie mesta, človek, ktorého mapové dielo si všímalo hlavne šľachtické paláce a domy, cirkevné budovy a kostoly, vojenské stavby a úradné ustanovizne a na rozdiel od dneška aj pozoruhodné súkromné záhrady. To však na tie časy bolo normálne, stačí si spomenúť na plán Jána Nepomuka CHUNERTA. Navyše sa zdá, že autor "Idey" bol rímskym katolíkom, pretože si všímal obydlia významných katolíckych osobností (Jána Königa, Viktora de Este, Michala Lábossyho) a osobitne uviedol aj cintorín katolíkov. Na druhej strane o protestantských farách a cintorínoch vo vysvetlivkách nenájdete nič.
Skúsme dešifrovať tohto neznámeho geometra z inej strany. Už z názvu plánu vyplýva, že "Idea protographica" je akousi prípravou na detailnejšie vypracovaný plán Košíc. Položme si teda otázku takto: Existuje plán Košíc z toho obdobia, ktorý by svojimi parametrami zodpovedal "Idei"? Pre znalca archívnych materiálov nie je odpoveď ťažká - áno, existuje. Je to takzvaný "Ottov" plán, nachádzajúci sa vo fondoch Východoslovenského múzea, ale aj vo fondoch iných zahraničných inštitúcií. Donedávna sa myslelo, že vznikol okolo roku 1850. Po jeho analýze je jasné, že to bolo skôr, okolo roku 1840, určite však pred rokom 1844. "Ottov" plán Košíc má rovnaký rozmer ako "Idea protographica" a rovanká je aj mierka zobrazenia - 1 palec rovný 55 siaham, teda 1:3960. Podrobnejšie budeme o ňom písať v budúcnosti. "Ottov" plán má oproti "Idei" však aj rozdiely.
"Idea" je orientovaná severom nahor, "Ottov" plán severom vľavo. "Idea" je popisovaná latinsky, "Ottov" plán trojjazyčne, hlavný popis je však nemecký. V "Idei" sú vyznačené domy šľachticov, v "Ottovom" pláne nie. Treba však priznať, že oba plány majú jednu silnú spoločnú stránku, ktorou je spôsob zobrazenia mesta. Aj v "Idei", aj v "Ottovom" pláne je kreslený iba intravilán mesta a predmestí, nie súvisle celé územie na formáte plánu! "Idea protographica" je nesporne grafickým rozvrhom na vypracovanie neskoršieho "Ottovho" plánu.
Kto je teda autorom idey? Najprirodzenejšia odpoveď je, že osobne Jozef Ott, košický súkromný inžinier, o ktorom však v literatúre príliš veľa zmienok nenájdete. Objavil som iba jednu, v kronike doktora Platha. To, že plány majú rozličný jazyk vysvetliviek, sa dá vysvetliť aj tým, že práve v tomto období sa verejne v politickom živote začalo uvažovať o zrušení latinčiny, ako úradného jazyka v Uhorsku, a začali sa "forsírovať" národné jazyky. Trochu nápadný je časový odstup medzi vznikom "Idey" (jar 1832) a "Ottovho" plánu (medzi rokmi 1840-1844). To ponecháva určitú pochybnosť, či autori neboli rôzni. Jeden, čo vypracoval "Ideu" (a Jozef Ott mu pri tom mohol asistovať) a nakoniec ju z akéhosi dôvodu nemohol dotiahnuť k realizácii, ktorá sa podarila až neskôr inžinierovi Ottovi. Odpoveď na túto hypotézu môže dať až ďalšie podrobné štúdium.
Nabudúce dokončenie vysvetliviek a opis historických okolností v čase vzniku "Idey".
Text a reprodukcie: Jozef DUCHOŇ
TEXTY K OBRÁZKOM:
OBR. 1)
Reprodukcia prostredníctvom segmentu v spodnom rade "Idey" ukazuje časť dolných predmestí, xenodochium (položka č. 67) a tri cesty - do Barce, na Šebastovce a do Krásnej nad Hornádom.
OBR. 2)
Pravý segment spodného radu "Idey" je zaujímavý zobrazením troch spojovacích kanálov medzi mlynským náhonom a korytom Hornádu.
OBR. 3)
Tento pohľad na Košice od západu vznikol päť rokov pred "Ideou". Uprostred vidieť prerazené hradby v mieste Poštovej ulice s klasicistickou bránou, podobnou Jozefskej bráne. V popredí sú stredné predmestia a drevený plot celkom vpredu patrí už zrušenému cintorínu Svätého kríža.