V rámci histórie platí aj zákon negácie. Všetko sa časom zmení vo svoj opak. Napríklad v našich krajinách potom, čo cirkev zhromažďovala majetok a dávalo to aj najavo bohatosťou výzdoby kostolov, prišli protestanti s opačnými myšlienkami. Tí nechceli do svojich kostolov takmer žiadne ozdoby a Kalvíni chceli byť až tak iní, že si zrušili aj oltáre.

Aj v Košiciach sa o tom možno presvedčiť veľmi rukolapne. Kalvínsky kostol je tu od roku 1811, pričom už o rok skôr ho dali vysvätiť, ho lebo stavali od roku 1805. Ešte predtým na tomto mieste bol trojposchodový vojenský sklad vbudovaný do mestských hradieb na Hrnčiarskej ulici, ktorá má teraz aj prezývku & ulička starých remesiel.

Kostol je naozaj vo vnútri zariadený veľmi jednoducho. Výnimkou sú hádam vzácne bohoslužobné nádoby, ktoré si košickí Kalvíni preniesli z ich predchádzajúceho dnes už neexistujúceho dreveného kostola, ktorý stál na Moldavskej ceste. Takisto za povšimnutie stojí vo vnútri krásna dobová kazateľnica a vynikajúci organ pochádzajúci roku 1813.

A čože by to bolo za budovu, hoc aj cirkevná a dokonca protestantská, keby nekráčala s dobou. V prípade budovy to znamená byť prestavaný vždy podľa posledného architektonického štýlu. Nové priečelie a 27 metrovú vežu dostal kostol po vyše 40 rokoch. Rada mesta vtedy darovala aj pozláteného kohúta až z roku 1689, ktorý sa na mesto díval z veže Dómu, kým tento patril protestantom. Tento vzácny kohút prečkal aj ďalšiu prestavbu v roku 1895, keď vežu zvýšili na 40 metrovú. Odvtedy kostol vyzerá tak ako dnes. A keďže dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, sem sa ich vojde 800. Milan Kolcún, turistický sprievodca mestom Košice