JEJ NAJSTARŠIA PODOBA
Dostali sme sa už k obdobiu samotnej výstavby Katovej bašty a tu je najzaujímavejším problémom práve doba, kedy sa stavať začalo. Charakteristickou polohou viažucou sa na vonkajšie hradby mesta stavané za čias Mateja Korvína sa núkalo najjednoduchšie a pritom vierohodné datovanie, podľa ktorého tento objekt vznikol v rovnakej stavebnej fáze, teda v osemdesiatych rokoch 15. storočia. Tak o tom referovali viacerí autori zaoberajúci sa dejinami Košíc alebo dejinami fortifikačných stavieb. Katova bašta je však viac než netypický objekt a ako taký nemá paralelu, pokiaľ vieme, na území celého bývalého Československa. Tým, že „nemá páru", nemožno ho porovnať s iným, istejšie a presnejšie datovaným podobným objektom a potvrdiť si tak čas jeho vzniku. Naviac si doteraz málokto mohol uvedomiť celú komplikovanosť datovania bašty, pretože nebola známa jej unikátna stavebná konštrukcia. O týchto otázkach bude dnešné pokračovanie seriálu.
MALÝ VÝSKUM S VEĽKÝMI OBJAVMI
V roku 1997 bežal už druhý rok výskumu Dolnej brány na Hlavnej ulici a odkryli sa aj základy ďalších dvoch brán - Hnilnej na Alžbetinej ulici a Mlynskej na ulici rovnakého mena. V tom roku vznikla mimoriadne priaznivá situácia umožňujúca študovať stavebné pozostatky naraz troch mestských brán /v žiadnom slovenskom opevnenom meste takúto možnosť doteraz nemali/. Pritom areál štvrtej brány, Maľovanej, ponúkal ako jediný možnosť študovať aj nadzemné časti týchto stavieb. Ťažko sa dalo takejto situácii odolať a ťažko by sme nevyužitie takejto príležitosti obhajovali pred našimi nasledovníkmi. A tak došlo k tomu, že na jeseň 1997, v čase, keď sa už pominulo obdobie terénnych prác bežné pre archeológov, vyčlenil vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea niekoľko desiatok tisíc korún na rozsahom neveľký archeologický výskum priamo v Katovej bašte.
Doktor Dárius Gašaj, ktorý sa ujal tohto výskumu, mal prekvapujúce výsledky už po vykopaní prvých sond do podláh dvoch komôr a jednej medzikomory na južnom konci oblúka Katovej bašty /dnes je v telese bašty zachovaných osem delových komôr s istotou, ďalšia sa tam asi nachádza iba v torze, a navyše sú tu tri medzikomory/. Podrobnosti o tomto výskume prinesieme na inom mieste. To hlavné čo výskum priniesol, boli však poznatky, že Katovu baštu stavali minimálne vo dvoch hlavných stavebných etapách, medzi ktorými bola väčšia časová prestávka, ďalej že masívne vyzerajúce murivá sú založené veľmi plytko na pomerne elegantných zakladacích oblúkoch, pripomínajúcich založenie Dómu svätej Alžbety, a teda že nemôžu byť také masívne, ako sa zvonku zdajú.
To samozrejme obrátilo pozornosť na zodpovedanie otázky, čím je vyplnený priestor medzi delovými komorami, ak tam nie je masívne murivo. Sondy preukázali, že hlinou! Ukázalo sa, že Katova bašta by mohla byť kompozitne budovaná stavba z kameňa a hliny /ale na to, aby sme to tvrdili s istotou, sú ešte potrebné výskumy/. Dali sa tiež identifikovať úrovne tunajšieho terénu v minulosti a hĺbka založenia stavby. Pochopiteľne sa našlo tiež množstvo materiálu, hlavne keramiky, ktorá pomohla pri orientačnom datovaní stavebných fáz Katovej bašty.
Podoba najstaršej stavebnej fázy bola zároveň veľkým prekvapením. V čase, keď Katova bašta vznikla, tvoril ju iba relatívne tenký /125 cm/ prostý múr, ktorý ohraničoval podkovovitú plochu presne pred Maľovanou bránou, vybavený strieľňami /pravdepodobne štrbinovými, čo by mal presnejšie dokázať ďalší výskum/. Strieľne mali parapety asi o meter hlbšie, ako tie strielne, ktoré možno vidieť dnes a navyše sa tu našla podlahová vrstva v hĺbke 1,2 metra pod dnešným terénom. Táto hradbou vymedzená plocha mala maximálnu šírku 43,5 metra, hĺbku od vrchola oblúku po tylový múr 33,2 metra, múry hrubé 1,2 metra a čistá takto vymedzená plocha merala 11 až 11,5 ára /tvar oblúka Katovej bašty nie je čistá kružnica, ale nepravidelná podkovovitá krivka, preto tá nepresnosť/. Len na porovnanie, je to plocha troch priemerných stredovekých košických domových parciel.
MOHOL TO BYŤ JISKRA
Archeologický výskum na malom zlomku stavebnej konštrukcie Katovej bašty priniesol síce zaujímavé výsledky, rozhodne však nemohol zodpovedať na všetky otázky, ktoré sa následne vynorili. Keďže tento fortifikačný útvar stál pred Maľovanou bránou, mal by to byť funkčne barbakan - pevnôstka zvyšujúca obranyschopnosť vstupu do mesta. Na bežný barbakan bola Katova bašta v porovnaní s ostatnými podobnými útvarmi pred ďalšími štyrmi košickými bránami nezvykle veľká. Nie však až tak, aby sa nenašla jej veľkostná paralela vo vtedajšom Uhorsku. Napríklad veľký južný rondel budínskeho hradu má skoro presne taký istý priemer /stavali ho okolo roku 1535/. Ale napríklad aj južný barbakan pred Hornou /Prešovskou/ bránou v Bardejove má porovnateľne veľkú plochu. Dodajme ešte, že tento bardejovský barbakan je aj pomerne presne datovaný podľa zachovaných účtov. Postaviť ho mali medzi rokmi 1430 až 1440.
Cez barbakan, a teda aj cez najstaršiu stavebnú podobu Katovej bašty, musela prechádzať brána. Domnievame sa, že to bolo na jej severnej strane, tesne vedľa miesta kde dnes stojí replika domu z Rodosto. V tomto mieste, pokiaľ možno veriť neskorším plánom, stála aj veža, a je veľa indícií, že jej pozostatky sú tam dodnes. Či je to skutočne tak, môže osvetliť až ďalší archeologický prieskum. Taktiež je ťažko možné predpokladať, že spomenutý veľký priestor nebol aspoň čiastočne zaplnený prístreškami, alebo provizórnymi drevenými budovami. Posádka, ktorá barbakan bránila a ktorá tu mala svoje zásoby a výstroj, nemohla byť ponechaná napospas vrtochom počasia. Aj táto vec však ostáva otvorenou otázkou pre budúcnosť.
Za zamyslenie stojí aj nápadná veľkosť objektu. Ak by Katova bašta mala slúžiť iba ako bežný barbakan, vonkoncom by nemusela mať takú enormnú plochu. Musel tu byť ešte iný dôvod jej veľkorysého dimenzovania, najskôr dôvod vojenský. Pravdepodobne sa tu zhromažďovala posádka už profesionálnych vojakov /bežné mestské stráže by takýto objekt nepotrebovali/, prípadne aj nejaký špeciálny vojenský materiál. Katova bašta mohla byť zároveň aj akousi pevnôstkou pre vojsko v prípade, že by ho ohrozovali sami mešťania.
Pri pokuse dať na tieto myšlienky logickú odpoveď, musíme sa konečne zaoberať aj zodpovedaním otázky, kedy najstaršiu stavebnú fázu Katovej bašty realizovali. Pri tom nám pomôže logika použitá už v minulosti v prípade datovania stavebných fáz Dolnej brány. Východiskom je tu jediný s istotou datovateľný prvok - múry korvínovskej fortifikácie. Tie boli postavené po roku 1484. Po tomto dáte prvú fázu Katovej bašty určite nestavali. Medzi výstavbou spomenutého jednoduchého barbakanu a výstavbou druhých hradieb je ďalšia stavebná fáza Katovej bašty, ktorú podľa všetkého stavali tiež istú dobu pred druhými hradbami a istú dobu po barbakane. Možno to bolo práve v období rokov 1461 až 1471, ako to odhadovali architekti Lichner i Fiala - bude to však ešte musieť dokázať na to smerovaný výskum. Ostáva nám teda obdobie, keď v Košiciach sídlil vo funkcii kapitána - ochrancu maloletého kráľa Ladislava Pohrobka český vojvodca Jan Jiskra z Brandýsa. Pramene čerpajúce údaje pravdepodobne až z konca 15. storočia uvádzajú, že tento človek, cudzinec, urobil v roku 1441 veľa pre opevnenie mesta. Bohužiaľ, konkrétne neuvádzajú, čo. Na druhej strane však vieme, dokedy trvala luxemburská fáza výstavby a odkedy fáza korvínovská, naviac aj to, že medzi nimi máme ďalšie dve nezávislé obdobia stavebnej činnosti na košických hradbách. Niet teda dôvodu nehľadať práve tu stavebnú činnosť kapitána Jiskru. A ak je to dielo jeho opevňovacích odborníkov, potom vzniklo v rokoch 1441 až 1442, prípadne neskôr.
ČO O NEJ POPÍSALI ZNALCI
Predstaviť si, ako sa na Katovu baštu dívali zainteresovaní znalci v posledných desaťročiach, bude najlepšie niekoľkými citáciami. Základný dokument, ktorý by tu nemal chýbať, Súpis pamiatok na Slovensku /vydaný v roku 1963/ nám príliš nepomôže, pretože sa problematike výstavby Katovej bašty osobitne nevenuje. Aj datovanie výstavby druhého hradbového pása je tu odbavené veľmi povrchne vetou: „Prvé pásmo hradieb stavané po celé 14. storočie sa v 15. storočí zosilnilo druhým pásmom, stavaným za Žigmunda a Mateja Korvína." K tomu možno povedať iba toľko, že autor tohto textu toho o Košiciach príliš veľa nevedel.
Zato nestor československých pamiatkarov, venujúci sa osobitne slovenskej problematike, profesor Václav Mencl, uverejnil vo vlastivednom časopise, čísle 1. z roku 1966, článok s názvom „Gotická architektúra Košíc", v ktorom píše: „Jediná, ale veľká neskorogotická bašta z pevnostného pása stojí doteraz - nazýva sa Katova bašta. Pretiahnutá, okrúhlo zakončená delová veža, akýsi úzky ravelín, mala delové komory v hrúbke vonkajšieho múru, osobitnou bránou súčasne umožňovala východ na parkán. Jej štrbinové strieľne, aj chrliče pre odvod vody z terasy a konečne i množstvo gotických fragmentov zamurovaných v múroch jej okolia ukazujú, že pôvod tejto bašty treba hľadať tiež v období okolo roku 1500."
Uvedený text by už svojou terminológiou asi ťažko obstál v dnešnej dobe, ale pre nás je dôležité, že autor považoval Katovu baštu iba za vežu, nie za súčasť mestskej brány, že nerozumel významu slova ravelin a že konštrukciu bašty považoval za masívne kamenné murivo. Veľmi zaujímavý názor o datovaní výstavby Katovej bašty vyslovil architekt Ján Lichner, svojho času šéf slovenských pamiatkarov a ochrancov prírody. Vo Vlastivednom časopise, čísle 1/1964 mu vyšiel článok „Stavebný charakter mestských hradieb a opevnení za žias tureckého nebezpečenstva na Slovensku", kde sa uvádza:
„Najrozsiahlejšie a pre ďalší vývoj mestských opevnení najdôležitejšie bolo v tomto období rozšírenie hradieb v Košiciach, kde v rokoch 1461 - 1471 vybudovali nový okruh kamenných hradieb /druhý pás/ na vonkajšej strane priekopy. Prstenec hradieb doplnili jedenástimi polkruhovými dosť nízkymi baštami tvaru i charakteru tzv. rondelu." Datovanie je v tomto prípade nápadne presné, pričom jedným z uvedených rondelov mala byť aj Katova bašta. Tento autor uviedol aj možných staviteľov: „Na opevňovacích prácach v Košiciach sa v tomto období zúčastnili asi stavitelia kráľa Mateja Antonio Pietro Solari, Aristoteles Fioravante z Bologne a Pascha Michelievich z Dubrovníka..." Presné datovanie a dokonca mená staviteľov, to bolo veľké slovo do bitky, ale zdá sa, že málokto si to vtedy všimol. Dnes nemôžeme Lichnerove názory brať úplne vážne, pretože už vieme, že počiatok stavania korvínovských hradieb bol neskôr, v roku 1484, že stavba sa pretiahla až do nasledujúceho storočia a že nebola dokončená v jednom stavebnom štýle a celá z kameňa.
Napriek tomu článok inšpiroval po jedenástich rokoch architekta Andreja Fialu, ktorý v roku 1975 skúmal murivá Katovej bašty a v nálezovej správe Lichnera citoval a zároveň okomentoval slovami: „V sprievodnom obrazovom materiále publikuje autor tohto textu pôdorys opevnenia Košíc v 16. storočí /historický plán/, v ktorom je Katova bašta situačne správne zakreslená v systéme vonkajšieho pásu vtedajšieho opevnenia a je jediným veľkým polkruhovým bastionom, ktorý spolu s ďalšími siedmimi, avšak polygonálnymi bastionmi vytvára podstatu obrany mesta." Všetko by tu sedelo, ibaže dnes už vieme, že plán, ktorý bol reprodukovaný k Lichnerovmu článku, je datovaný k roku 1658 /takže 17. storočie/ a tiež, že termín bastion bol v tej podobe, ako je na pláne bašta zakreslená, nepatričný.
Krátko predtým, ako pán Fiala skúmal Katovu baštu, vyšla u nás v Košiciach /1974/ knižka doktora Alexandra Frického Košice - Kultúrne pamiatky. Bašta je tam opísaná takto: „Katova bašta stojí na Starej baštovej ulici a predstavuje polkruhovú delostreleckú baštu s delovými komorami v hrúbke múru. Osobitný východ umožňoval vysunutie diel až na parkán bašty. Spodná časť objektu je zosilnená zošikmenými opornými piliermi, ktoré spevňovali základy bašty proti podmývaniu vodou z priekopy. Po celom plášti bašty sa zachovali otvory po vonkajšom lešení pri budovaní, ako aj stopy po delostreleckých zásahoch. Strieľne, pôvodné okná, chrliče vody na odvod dažďovej vody z terasy i gotické kamenárske fragmenty zamurované sekundárne v múre a na okolí bašty poukazujú na neskorogotický pôvod z rokov okolo 1500. V rokoch 1920 - 1923 adaptovali baštu pre depozity Východoslovenského múzea. Posledné úpravy bašty sa robili roku 1957." Frický popísal detaily, ktoré dnes už na vonkajšej fasáde bašty nevidieť /delostrelecké zásahy, stopy lešenia/, chybne však uviedol datovanie prestavby pre VSM.
Architekt Fiala sa k problematike Katovej bašty vrátil aj relatívne nedávno, v článku „Pokrokové prvky fortifikačnej architektúry 16. storočia" publikovanom v časopise Pamiatky - Múzeá číslo 3/1996, kde nielen opakoval už známe údaje, ale prišiel aj s čímsi novým. Citujeme: „Vo východnej časti košického opevnenia stojí dodnes Katova bašta, ktorú aj s výjazdom na severnej strane zachytáva plán hradieb z polovice 16. storočia /to je ten z roku 1658/. Z radu rondel stavaných v Uhorsku do polovice 16. storočia sa Katova bašta odlišuje relatívne malou výškou, konštrukciou a enormnou palebnou silou. Do hrubšieho muriva medzi deviatimi komorami s úzkymi strieľňami boli osadené komôrky /zachované tri/ tak, že oslabené murivo vytvorilo ležatú priehradovú konštrukciu. Predprseň hornej terasy obsahovala minimálne desať väčších štvorcových strieľní. Poloha posledných strieľní v južnej časti je za líniou priľahlého severného úseku hradieb, čo naznačuje miesto pôdorysového zlomu opevnenia. Okrem predpokladu vzniku Katovej bašty spolu s opevnením v rokoch 1461 - 1471, prípadne v roku 1484, nemožno vylúčiť ani realizáciu po roku 1490, keď sa predpokladá príchod vedúcich budínskych majstrov, medzi nimi Fioravanteho a Michelievicha do slovenských miest."
Ako vidieť, datovanie výstavby Katovej bašty autor už nevidel tak jednoznačne, navyše tu pribudlo nóvum - konštrukcia bašty už nie je podávaná ako masívny kamenný monolit, ale tak, že autorovi pripomína „ležatú priehradovú konštrukciu". Pre lepšiu predstavu laikov vysvetlíme, že priehradová konštrukcia sú napríklad ramená veľkých stavebných žeriavov. Pán Fiala pripojil k citovanému článku aj kresbičku pôdorysu Katovej bašty, ako snáď vyzerala v originálnej podobe. Mali sme možnosť osobne sa ho opýtať, odkiaľ vedel, že by to malo byť práve tak. „Myslel som si, že by to tak mohlo byť," odpovedal, a myslel naozaj dobre, pretože nemohol vedieť, čo sme my už v tej dobe tu v Košiciach naisto vedeli, že vo veci konštrukcie bašty sa trafil.
text: Jozef DUCHOŇ, Dárius Gašaj
reprodukcie a kresby: Jozef Duchoň
