Časť tretia - Pakty s Krakovom

Časy, keď v uhorsku panoval kráľ Žigmund, boli zároveň aj dobou mimoriadne prajúcou rozvoju Košíc, ktoré tento panovník priam zasypal svojou priazňou a rôznymi privilégiami. No mesto malo vo vtedajšom obchodnom svete natoľko veľkú váhu, že si i samo dokázalo presadiť svoje záujmy, dokonca aj za uhorskými hranicami. Príkladom dobovej mestskej diplomacie sú styky a zmluvy medzi Krakovom a Košicami, uzatvorené na sklonku 14. storočia a udržiavané až do dvadsiatych rokov 15. storočia. Veľmi podrobnému a dôkladnému štúdiu košickej obchodnej činnosti a politiky tých čias sa venoval známy historik Ondrej R. Halaga, ktorého práce boli podkladom pre dnešné pokračovanie seriálu.

NA RÁZCESTÍ OBCHODNÝCH TRÁS

Svojho času bývali Košice ekonomicky najsilnejším mestom horného Uhorska, ktoré disponovalo širokými právami a zvýhodneniami. Už v časoch kráľa Ľudovíta Veľkého bolo naše mesto právne povýšené na úroveň Budína, sídelného mesta uhorských panovníkov. Košice ako obchodné centrum kraja zabezpečovali jednak export tunajších produktov, jednak tranzit zahraničného tovaru v smere severojužnom, ale aj východozápadnom - a samozrejme naopak. Prakticky to bol v severojužnom smere styk medzi Pobaltím, obchodne ovládaným hanzovnými mestami a balkánskymi štátmi, kde v časoch Žigmunda Luxemburského už jednoznačne dominovala Osmanská ríša - Turci. Vo východozápadnom smere to zase boli obchodné vzťahy medzi Nemeckom, Čechami a Sliezskom na jednej strane a Rusou a Sedmohradskom na strane druhej.

Severojužná obchodná cesta bola frekventovanejšia a výnosnejšia a práve v jej trase sa rozprestieralo silnejúce Poľské kráľovstvo, hlavne však ekonomicky silné mesto na rieke Visle, Krakov. Toto mesto nebolo iba väčšie a bohatšie ako Košice, ale malo aj slávnejšiu históriu, keďže tamojší hrad Wawel bol dávnym sídlom piastovských kniežat a neskôr poľských kráľov. V Krakove sídlila po smrti posledného piastovského kráľa Kazimíra II. v roku 1370 ako miestokráľovná Alžbeta Piastová, matka Ľudovíta Veľkého.

Kráľovná matka, ako už vieme, bola veľkou podporovateľkou Košíc a svojho času /24. mája 1371 na Vyšehrade/ vydala Košičanom privilégium platné v celom poľskom kráľovstve a na priľahlej Rusi, aby neboli košickí kupci v obchodnom styku zdaňovaní vyššie, než kupci krakovskí a iní obchodníci z poľského kráľovstva. Košice sa tým stali do istej miery mestom rovnocenným v obchodnom podnikaní nielen so sídelným mestom kráľov Uhorska, ale aj kráľov Poľska.

ČO PAKTOM PREDCHÁDZALO

Krakovskí obchodníci sa snažili čeliť košickej konkurencii všetkými možnými spôsobmi. Jedným z prvých bolo už v septembri 1306 privilégium práva skladu na uhorský tovar, ktoré Krakovu udelil čerstvý poľský kráľ Vladislav Lokietok. Takéto právo znamenalo čosi ako "štopeľ" na obchodných cestách smerujúcich na sever. S tovarom ste mohli akurát tak po Krakov a ďalej smeli už len Krakovčania. Takže v Krakove sa tovar musel predať miestnym, hoci aj nevýhodne.

V Uhorsku vtedy prebiehal boj o kráľovskú korunu a nebolo reálnej moci, ktorá by u poľského kráľa protestovala /prezývku Lokietok mal oprávnene, bol to "krpec", eufemisticky snáď pomenovateľný rozprávkovým termínom "Laktibrada"/. Ostatne pre bližšiu predstavu nech postačí, že na poľský trón mu pomáhal oligarcha Omodej, smrteľný nepriateľ vtedajších Košíc.

Lenže udalosti sa nečakane zmenili. Omodejovci stratili po bitke pri Rozhanovciach razom svoju moc a naopak Anjouovci si ju v Uhorsku upevnili. A kráľ Lokietok potreboval silného spojenca na boj s Rádom nemeckých rytierov i na boj s pohanskými Litovcami. Tým sa mu stal uhorský kráľ, takže krakovské právo skladu sa až tak striktne nedodržiavalo a Košičania voľne kupčili nielen s Poľskom, ale prostredníctvom Hanzy a cez územie Poľska aj s celou západnou Európou. V šesťdesiatych rokoch síce došlo k obchodnej "studenej" vojne medzi Krakovom a Košicami, ale radní páni oboch miest nakoniec prišli k záveru, že rozumnejšou politikou bude vzájomná dohoda a nie vzájomné prieky.

Poľské kráľovstvo bolo v tej dobe vo vojne s Rádom nemeckých rytierov. Tento konflikt viedol aj k represáliam voči uhorským kupcom, čo zase bolo dôvodom hľadať iné obchodné spojenia so západnou Európou, také, ktoré sa Rádovému územiu vyhnú /bolo to približne územie bývalého Východného Pruska, dnes čiastočne severného Poľska a Kaliningradskej oblasti Ruska/. A to bola príležitosť pre Krakovčanov. Skutočne sa nemuselo k moru ísť práve cez Prusko, ponúkalo sa aj Pomoransko, konkrétne mestá Stralsund, Anklam a Greifswald, a z Košíc sa tam nedalo dostať lepšie, ako cez Krakov, rovnako ako tamojší kupci nemohli do Košíc inou trasou, ako cez Krakov. To bol základ obchodného paktu Košíc a Krakova.

MNOHONÁSOBNÉ SPÍSOMNENIE

Zástupcovia košickej a krakovskej mestskej rady sa dohodli na zmluve počiatkom roku 1390, 16. februára. Podstata zmluvy spočívala v piatich článkoch. Podľa prvého mali košickí kupci právo prechádzať Krakovom bez obmedzení do ktorejkoľvek krajiny, tak ako dovtedy. Druhý článok bol o tom, že pokiaľ trvá vojna s Pruskom, nebudú tam košickí kupci tovar dopravovať a tým smerom vôbec chodiť. Tretí článok povoľoval krakovským kupcom voľný pohyb po Košice, kde sa ale museli podriadiť tunajšiemu právu skladu. Štvrtý článok riešil termín vypovedania tejto zmluvy na štyri mesiace vopred, aby kupci oboch strán stihli včas svoj tovar predať, alebo odoslať domov. Posledný piaty článok bol o tom, že obe mestá si budú vzájomne pomáhať a spolupracovať pri vymáhaní dlhov od dlžníkov.

Zmluva bola o štyri roky a osem dní nanovo potvrdená v Košiciach, bolo to 24. februára 1394. Tento originál listiny sa síce nezachoval, ale v Archíve mesta Košice je originál listiny, ktorý s rovnakým účelom vystavila krakovská mestská rada 4. marca 1394 /bola to akási ratifikácia v Košiciach obnovenej dohody spred ôsmich dní/. Jej text znie takto:

My senát Krakova vyhlasujeme všetkým, ktorých sa to týka, že sme sa v našom mene i v mene poľskej koruny /rozumej kráľovstva/ dohodli s richtárom a prísažnými mesta Košice na nasledovnom: Môžu prísť do nášho mesta Krakova aj do ktorejkoľvek provincie /poľského kráľovstva/, ako aj Pruska, so svojimi obchodmi tak, ako prichádzali predtým podľa všetkých práv. My naopak môžeme prísť s našimi obchodmi do ich mesta Košice a mať tam sklad podľa doteraz užívaného práva a zvykov. Kto z nás by tieto dojednania nezachovával, bude to musieť oznámiť štyri mesiace vopred a jeho tovar môžu zaslať domov. Jedna strana bude druhej vykonávať bezodkladne spravodlivosť voči dlžníkom. Pre väčšiu záruku a spoľahlivosť tejto dohody pripájame pečať mesta Krakov. Dané štvrtého mesiaca marca v roku 1394 /určenie dňa a mesiaca v dáte sa v tom čase písalo inak, tu je text upravený kvôli zrozumiteľnosti súčasnému čitateľovi/.

CHYBA PREPISOVAČA

Je zaujímavé, že v tomto druhom spísomnení zmluvy nie je vyslovená podmienka obchádzania Pruska košickými obchodníkmi, aj keď poľsko-pruská vojna stále trvala a potrvala až do roku 1397. Historická veda predpokladá, že sa obe mestá snažili navzájom nedráždiť žiadnymi zákazmi a že obmedzenie stykov s Pruskom je obsiahnuté v pasáži s formuláciou "tak, ako prichádzali predtým podľa všetkých práv". Ktovie, nakoľko tomu možno veriť. Inou zaujímavosťou citovanej zmluvy je fakt, že pisárskym prehliadnutím sa stala na dlhé roky zdrojom omylov historikov. Jej košické spísomnenie sa nezachovalo, ako sme už uviedli, a krakovské spísomnenie prechovávajú v košickom archíve. Okrem toho existujú ešte dva známe odpisy tejto zmluvy v Behemovom a Grabowského kódexe.

Pisár Behemovho kódexu však pri prepise textu zmluvy omylom uviedol v dáte iný rok - 1324. Konkrétne toto miesto znelo v dobovej nemčine takto: Begeben am Tagk Mathie des heiligen Zwelffboten tage nach der Geburst Christi Tawsent dreyhundert und yn dem fir und czwenczigesten Jare unsers Seligmaisters - Dané v deň Mateja svätého apoštola /24. februára/ po narodení nášho Blaženého Pána Krista v roku tisícom tristom a štyriadvadsiatom. Tak sa stalo, že sa v dejinách košicko-krakovských obchodných vzťahov udávali dve zmluvy rovnakého znenia, vystavené v ten istý deň, ibaže so sedemdesiatročným odstupom. Až relatívne nedávno bola táto chyba odhalená a vysvetlená tak, že pisár, ktorý tento odpis robil, chybne prečítal datovanie rímskymi číslicami a namiesto MCCCXCIV /1394/ čítal MCCCXXIV /1324/. Ostáva už len veriť, že v predlohe mal skutočne dáta uvedené rímskymi číslicami.

Pakt uzavretý medzi Košicami a Krakovom v roku 1390 sa dodržiaval asi tridsať rokov. Potom sa situácia zmenila natoľko, že zmluva sa začala využívať v opačnom zmysle, ako bola vydaná, na obmedzovanie poľských kupcov v Uhorsku. Krakov odpovedal podobne. Aj vývoj politických pomerov spel k strate zmyslu tejto zmluvy. Poľské kráľovstvo pohltilo Prusko, moc Hanzy začala upadať a na Balkáne Turci "dorazili" Byzantskú ríšu, čo zmenilo pomery v obchodovaní s touto oblasťou. To všetko však už bolo na sklonku Žigmundovej vlády, prípadne po jeho smrti.

ČO ZNAMENALA HANZA

Toto staronemecké slovo, ktoré prežilo do dnešných dní v názve leteckej spoločnosti "Lufthansa", znamenalo pôvodne zbor, neskôr spolok, prípadne pakt. Spolkov miest nesúcich názov "Hanza" bolo v stredoveku viac, nás však zaujíma konkrétna Hanza severonemeckých miest, ležiacich zväčša na pobreží Baltického a Severného mora, prostredníctvom ktorých obchodovali hlboko vnútrozemské Košice s celou západnou Európou. Táto Hanza vznikla v roku 1241 spojením miest Lübeck a Hamburg, no veľmi rýchlo sa k nim pridali ďalšie mestá: Stralsund, Wismar, Gdansk, Brémy, Rostock, Štetín, Riga či Reval. Do Hanzy patrili aj vnútrozemské mestá ako Kolín nad Rýnom, Vratislav, Královec či Dorpat. Okrem miest, ktoré boli priamymi členmi Hanzy, existovali aj mestá, kde mala Hanza svoje skladištia /kontory/. Patrili k nim Londýn v Anglicku, Bergen v Nórsku i Novgorod v Rusku.

Členov a kontorov Hanzy bolo v jej vrcholnom období okolo 90. Hanza nemala pôvodne politické, ale iba obchodné záujmy, jej moc na tomto poli však bola nesmierna. Hansa potlačila pirátstvo v severoeurópskych vodách, chránila tovar stroskotaných lodí, udržiavala rýchle lodné poštové spojenie, sledovala akosť tovaru a správnosť mier a váh. Hanza mala moc a odvahu zakročovať aj proti panovníkom. Keď na jej práva siahol nórsky kráľ Erik, donútila ho embargom na potraviny žiadať o mier. Taktiež dánskeho kráľa Waldemara IV. vojensky porazila a primala ho žiadať mier, pretože svojvoľne napadol a zničil hanzovné mesto Visby. Od polovice 15. storočia však začala moc Hanzy upadať až takmer nebadane zanikla v šesťdesiatych rokoch 17. storočia.

HISTORICKÁ PERLIČKA

Smrť kráľovnej Márie z Anjou

17. mája 1395 prišiel kráľ Žigmund o svoju prvú manželku, s ktorou vyženil uhorské kráľovstvo a začal tak svoju kariéru panovníka európskeho významu. V tej dobe nebol práve doma, podnikal vojenskú výpravu proti Turkom kdesi na rumunskej strane Dunaja so známym kniežaťom Vladom Draculom /stal sa predlohou pre literárneho Drakulu/. Hoci kráľovná Mária svojho manžela nemilovala, predsa s ním časom prišla do požehnaného stavu, no na akejsi poľovačke spadla tehotná kráľovna z koňa tak nešťastne, že predčasne porodila a zomrela. Nevieme či na následky poranenia pri páde, alebo predčasného pôrodu. Mala iba 24 rokov a bola posledným Anjouovcom na uhorskom tróne. V dobe predčasnej smrti však už nemala takmer žiadnu moc, tá prešla prirodzene na Žigmunda, ktorého medzitým uhorská šľachta prijala za svojho.

Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer; 15. 3. 2002
Text a reprodukcie: Jozef Duchoň