Časť dvanásta - Alžbeta a Albrecht

Dnes sa seriál o luxemburskej ére v Košiciach končí. Dovedieme ho až po smrť jedinej Žigmundovej dcéry a poslednej luxemburgovny, Alžbety. No už predtým skončila sa tu, na východnom Slovensku, éra šťastných a bohatých rokov. Keď dobré časy trvajú príliš dlho, čo možno povedať takmer o celom Žigmundovom panovaní v Uhorsku, musí sa to zákonite skončiť šokom. Po roku 1437 sa začalo nad budúcnosťou Košíc a celého okolitého kraja zaťahovať nebo a z roka na rok boli chmáry hustejšie a strašnejšie. O tom však pojednáme až v ďalších pokračovaniach seriálu.

NÁŠ PRVÝ HABSBURG

Po Žigmundovej smrti došlo prvýkrát v našich dejinách k personálnemu spojeniu Uhorského a Českého kráľovstva s rakúskymi krajinami pod panovníkom z Habsburskej dynastie. V skutočnosti to však bola Žigmundova dcéra Alžbeta, košické krstňa z roku 1409, prostredníctvom ktorej sa únia uskutočnila - nie Albrecht. Alžbeta sa narodila 28. februára 1409, za Albrechta ju zasnúbili v Bratislave 28. septembra 1421 a vydali vo Viedni 26. apríla 1422. Svojho trochu ťažkopádneho, ale priameho, verného a nábožného manžela Albrechta časom plne ovládla. Porodila mu štyri deti, pričom to posledné, následníka trónu Ladislava, až po manželovej smrti.

Časť jedenásta - Žigmundova smrť

Dostali sme sa k predposlednému pokračovaniu seriálu o dejinách nášho mesta v časoch dlhého panovania posledného Luxemburgovca Žigmunda. Trvanie jeho vlády bolo pre Košice obdobím ekonomickej prosperity a rastu politickej moci mesta. V posledných rokoch života, najmä však po zvolení za nemeckého a českého kráľa, sa Žigmund zdržiaval v Uhorsku stále menej. Pohlcovala ho európska veľká politika, život neustále komplikovali ideové problémy v rímskokatolíckej cirkvi, husitská revolúcia v Čechách, tlak Turkov na Balkáne, striedavé vojny v severnom Taliansku a mnoho menších nepríjemností. Tento muž niesol na pleciach nesmierne bremeno, pretože doba, v ktorej žil a kraľoval, bola mimoriadne komplikovaná. Dnes vieme, že napriek všetkým výhradám historikov v nej Žigmund obstál mimoriadne dobre.

POSLEDNÉ PRIVILÉGIÁ

Časť desiata - Mesto sa mení

Kráľ Žigmund bol mestu Košice mimoriadne priaznivo naklonený a málokedy sme prežívali také hojné časy, ako práve počas jeho vlády. Bilancovaním luxemburskej éry dochádzame k poznaniu, že až v tomto čase dostali stredoveké Košice svoj definitívny charakter a stavebnú podobu, ktorá sa potom už v nasledujúcich storočiach iba dopĺňala novými stavbami. Európsku úroveň vtedajších Košíc potvrdzuje najväčší dobový investičný počin - výstavba Dómu svätej Alžbety, ktorý je až podnes pýchou mesta. Je doslova neuveriteľné, že tunajšia mestská komunita, odhadovaná maximálne na desaťtisíc duší, dokázala financovať a realizovať v jedinej generácii toľko náročných stavebných diel. Pozrime sa teda na ne:

VYSTUŽENIE ARPÁDOVSKEJ HRADBY

Časť deviata - Druhá erbová listina

Začiatkom roka 1423 navštívili Košičania kráľa Žigmunda počas jeho zimného pobytu v Bratislave. Kráľ, zaneprázdnený teraz už okrem uhorského aj ríšskym a českým kráľovským trónom, sa stával v krajine stále zriedkavejším hosťom. Navyše ho pohlcovali problémy s husitským odbojom v Čechách, kde síce bol korunovaným kráľom, ale krajina ho prakticky odmietala. Jeho druhá krížová výprava do Čiech v roku 1421 stroskotala prehratými bitkami pri Žatci, Kutnej Hore a Nemeckom brode. Navyše hrozil nepríjemný rozkol s Poľskom, ktoré začalo koketovať s možnosťou zasahovať do českých pomerov. Časť českej šľachty totiž ponúkla českú korunu kniežaťu Zikmundovi Korybutovičovi, synovcovi poľského kráľa Vladislava II. Jagella.

POSOLSTVO V PREŠPORKU

Časť ôsma - Koncilové roky

Jedným z prvých veľkých medzinárodných problémov, ktoré musel nový nemecký kráľ riešiť popri poľsko-rádových treniciach, bolo odstránenie hrozného cirkevného rozkolu - trojpápežstva. V celej svojej histórii neupadla rímska cirkev nikdy tak hlboko, ako práve v tomto období. A práve na spôsobe, akým Žigmund tento hanebný stav pomohol cirkvi odstrániť, ukázal svetu, že je skutočne veľkým európskym panovníkom a diplomatom nevšedného formátu. Počas koncilu, ktorý trval tri a pol roka, nemal kráľ možnosť prebývať v Košiciach, takže správ a záznamov je z tohto obdobia pomerne málo. Potom, po krátkej diplomatickej epizóde, ktorej dejiskom boli opäť Košice, ho opäť pohltil vír vysokej politiky. 16. augusta 1419 zomrel v Prahe na záchvat mŕtvice kráľ Václav a Žigmund sa vydal do Čiech za novým dedičstvom.

JAGELLO OPÄŤ U NÁS

Po skončení vojny medzi Poľskom a Rádom nemeckých rytierov ostávali vzťahy Žigmunda a Vladislava II. Jagella stále nedoriešené. Od roku 1411 síce panovníci uzavreli medzi sebou prímerie, ale to malo v auguste 1412 vypršať a tak bolo potrebné ďalšie, definitívne mierové rokovanie. Odohralo sa na Spiši na jar a kronikár Tutkó podáva o nich nasledujúcu správu:

Časť tretia - Barchetový monopol

V takmer každom sprievodcovi po našom meste, každom historickom prehľade či úvode špecializovaných publikácií o Košiciach, sa spomína celouhorský monopol na výrobu barchetu, ktorý v roku 1411 udelil Košiciam kráľ Žigmund Luxemburský. Málokto, ak vôbec niekto, však pozná bližšie problematiku súvisiacu s touto výsadou, kde prím hrajú otázky, ako k jeho udeleniu došlo a nakoľko reálny tento monopol skutočne bol. Rovnako málo dnes bežní ľudia vedia, čo sa pod pojmom barchet v stredoveku myslelo, a že produkcia tejto tkaniny závisela na diaľkovom obchode so vzdialenými oblasťami severnej Afriky a Malej Ázie. Dnešné rozprávanie na barchetovú tému čerpá z prác doktora Halagu Košice - Balt a Listina o barchetovom monopole Košíc z roku 1411.

VOJNA S BENÁTKAMI

Časť šiesta - Grunwald

Slávnu bitku pri Grunwalde poznajú hlavne čitatelia historických románov z knihy Henryka Sienkiewicza Križiaci. Na túto tému bol dokonca nakrútený aj výpravný veľkofilm, primeraný začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia, keď vznikol. Porážka križiackeho Rádu nemeckých rytierov však mala svoju predohru i dohru aj v Košiciach a bola príčinou jediného známeho obdobia nepriateľského postoja mesta voči kráľovi Žigmundovi. Zároveň je spojená s jediným pripravovaným pokusom o mocenský zásah kráľa a jeho ľudí do mestskej politiky, o ktorom vieme. Samozrejme za podmienky, že dedukcie historika doktora Halagu sú presné.

NEČAKANÝ VÝSLEDOK BITKY

Posledné diplomatické pokusy predísť vypuknutiu vojny medzi Rádom nemeckých rytierov a Poľským kráľovstvom sa udiali opäť na východnom Slovensku. Napriek predchádzajúcim dohodám s križiakmi dával Žigmund predsa len prednosť mierovému riešeniu a v podstate veril, že v prípade vojny Rád strhne víťazstvo na svoju stranu. Pozval teda poľského kráľa na rokovania do Kežmarku, Vladislav II. Jagello však neprišiel hneď osobne, ale nechal sa zastúpiť svojím bratrancom litovským veľkokniežaťom Vitoldom /to je poľská podoba jeho mena, v litovčine znie Vytautas a v strednej Európe bol známy aj ako Alexander/.

Časť piata - Na konci storočia

Záver 14. a začiatok 15. storočia znamenal pre Košice opäť sériu rokovaní iniciovaných kráľom Žigmundom, ktorý sa zainteresoval do komplikovaných vzťahov medzi Poľsko- litovskou úniou a Rádom nemeckých rytierov. Východné Slovensko a najčastejšie Košice sa opäť stali miestami, kde sa rokujúce stránky stretávali. Takmer sa nechce veriť, že popri tom podnikol niekoľko protitureckých vojnových výprav, že prekonal vzburu a zajatie uhorskými magnátmi v roku 1401 a pokus o povstanie a dosadenie neapolského Anjouovca Ladislava v roku 1403. Týmito udalosťami sa nebudeme zaoberať, pretože nesúvisia priamo s dejinami Košíc.

SPORY MIESTNE A MEDZINÁRODNÉ

Časť štvrtá - Košická mestská kniha

Z čias panovania kráľa Žigmunda pochádza aj jedna z najstarších a najcennejších košických písomných pamiatok - Kniha súdnych zápisov mesta Košice. Vznikla v rokoch 1393 až 1405 a doktor Halaga, ktorý ju študoval, analyzoval a pred pár rokmi vydal v modernej edícii tvrdí, že je to "najstaršia mestská kniha svojho druhu zachovaná v pôvodnom celku kompletne na území bývalého Uhorska". Existujú síce aj staršie mestské knihy - banskoštiavnická je z roku 1364 a banskobystrická z roku 1386, tam však prevládajú účtovné, nie súdne záznamy. My dnes túto knihu čitateľom našej rubriky predstavíme a budeme hovoriť o tom, čo všetko sa z jej záznamov dá vyčítať.

ŠTYRIA PISÁRI

Časť tretia - Pakty s Krakovom

Časy, keď v uhorsku panoval kráľ Žigmund, boli zároveň aj dobou mimoriadne prajúcou rozvoju Košíc, ktoré tento panovník priam zasypal svojou priazňou a rôznymi privilégiami. No mesto malo vo vtedajšom obchodnom svete natoľko veľkú váhu, že si i samo dokázalo presadiť svoje záujmy, dokonca aj za uhorskými hranicami. Príkladom dobovej mestskej diplomacie sú styky a zmluvy medzi Krakovom a Košicami, uzatvorené na sklonku 14. storočia a udržiavané až do dvadsiatych rokov 15. storočia. Veľmi podrobnému a dôkladnému štúdiu košickej obchodnej činnosti a politiky tých čias sa venoval známy historik Ondrej R. Halaga, ktorého práce boli podkladom pre dnešné pokračovanie seriálu.

NA RÁZCESTÍ OBCHODNÝCH TRÁS

Časť druhá - Zlatá doba kostolov

Už v minulej časti seriálu o luxemburskej ére v Košiciach sme začali hovoriť o stavebných premenách mesta, ktoré priniesol jednak prirodzený pokrok, jednak žičlivý nový kráľ. Dnes sa pristavíme pri dvoch stavbách, ktoré najlepšie ilustrujú veľkoleposť prestavby mesta, jeho obrovské finančné možnosti a v neposlednej miere vynikajúci vkus a kultúrnu úroveň vtedajších Košičanov. Reč bude o františkánskom kostole svätého Mikuláša a Dóme svätej Alžbety, nádherných stavbách európskej úrovne, ktoré vznikli v tesnom slede za sebou a ktoré vďačia za svoj vznik dobovým veľmožom. Františkáni vtedajším dedičným abovským županom Perényiovcom a dóm samému kráľovi a cisárovi Žigmundovi.

KOSTOL SVÄTÉHO MIKULÁŠA

Časť prvá - Kráľ Žigmund

Je takmer neuveriteľné, že posledná časť súvisle písaných stredovekých dejín nášho mesta, známa z tejto rubriky pod titulkom Košice v stredoveku, vyšla ešte v minulom storočí a tisícročí, presnejšie pred vyše tri a štvrť rokom, úplne presne 23. októbra 1998. Seriál sa zaoberal obdobím od čias, keď ešte mesto Košice nestálo, cez roky jeho vzniku, jeho zásah do boja o uhorský trón a došiel až po éru nám tak priaznivo naklonených anjouovských panovníkov. Na rade je ďalšie obdobie, keď nám panoval kráľ Žigmund Luxemburský a keď sa mestu obchodne a kultúrne darilo rovnako dobre ako za Anjouovcov a rovnako tak boli mestom, kde sa stretávali uhorská a poľská diplomacia, ktoré povýšila osoba kráľa a neskôr cisára Žigmunda na európsku úroveň.

REKAPITULÁCIA

1141-1161- Od polovice 12. storočia Košice patrili pod kráľa uhorského Gejzu II., ktorý pochádzal z dynastie Arpádovcov. Tento sa aj zaslúžil o založenie nižšie spomínaného opátstva v Krásnej.

1143- Benediktínske opátstvo v Krásnej n/Hornádom pri Košiciach zasvätené P. Márii, vysvätil jágerský biskup Martýrius. V tom čase Košice v rámci cirkevnej organizácie pod Jáger.

Miesto, kde sa kláštor nachádzal, má však oveľa hlbšie historické korene. Na jeho mieste sa predtým nachádzalo staré slovanské sídlisko, pravdepodobne z 9. - 11. storočia.

Potom sa na tomto mieste nachádzal jednoloďový románsky kostolík, datovaný do 11. storočia a prestavaný v prvej polovici 12. storočia.

Benediktíni vystavali kláštor s trojloďovou románskou bazilikou s dvomi vežami. Bazilika pravdepodobne slúžila aj miestnym obyvateľom.

Kláštorné opátstvo v Krásnej n/Hornádom zaniklo pred rokom 1590, pretože podľa písomných prameňov bolo v tomto čase už v rozvalinách.

1162-1173- Košice patrili pod vládu uhorského kráľa Štefana III. z dynastie Arpádovcov

1173-1196- Vládu prevzal uhorský kráľ Belo III., rovnako z dynastie Arpádovcov

1205-1235- Vláda dynastie Arpádovcov pokračovala kráľom Ondrejom II.

1216- Písomné pramene z neskôr napísanej Spišskej kroniky prinášajú zmienku o kláštore v Košiciach, ktorý tu stál už v roku 1216

1230- Z tohoto roku sa zachovala prvá známa písomná zmienka o osade - meste Košice, podľa ľubinskej listiny, ktorá informuje o kúpe pozemkov Košičanmi. Na základe tohoto záznamu si aj mesto pripomína svoje výročia.