Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:39
Košická lekáreň v stredoveku

Košice sú starým historickým mestom, ktoré so svojimi počiatkami siaha až do 13. storočia, a preto majú v oblasti lekárnictva dlhú a bohatú tradíciu.

V roku 1447 povýšil kráľ Ľudovít Veľký Košice na slobodné kráľovské mesto, čím sa začal ich rozkvet ako centra tranzitného obchodu. Tento hospodársky rozmach mal vplyv aj na rozvoj lekárenstva, keďže väčšina liekov, alebo ich komponentov sa privážala z cudziny.

Prvým doteraz známym lekárnikom bol v našom meste Ján Apothecarius, ktorá sa spomína v roku 1394. V tom čase pôsobili v Košiciach aj lekári, keďže tu už existovala nemocnica U svätého ducha.

Ďalšími údajmi disponujeme z 15. storočia, kedy medzi tunajšími lekárnikmi získal občianske právo ich kolega Robert Bruelle z Francúzskeho kráľovstva.

Na prelome 15. a 16. storočia bol majiteľom jednej lekárne bohatý mešťan Bartolomeus Czottan, na ktorého upomína oltárny obraz kaplnky sv. Mettercia v Dóme sv. Alžbety, na ktorom je zachytený lekárnik a jeho manželka v sprievode patrónov lekárov a lekárnikov - sv. Kosmasom a Daniánom.

Vznik mestskej lekárne

Správa o košickej mestskej lekárni pochádza zo 16. storočia, kedy mesto Košice uvoľnilo jednu z miestností radnice na vybudovanie lekárne. Tá si postupne získala také dobré meno, že bola preslávená nielen na území dnešného Slovenska, ale aj v regióne strednej Európy. Okrem iného to dokladá aj skutočnosť, že sa o jej prenájom usilovali aj lekárnici z nemecky hovoriacich krajín a Švajčiarska.

V 17. storočí pôsobil v Košiciach napríklad ako lekárnik Cornelius Gatti z Bazileja. Po jeho smrti prevzal vedenie lekárne jeho brat, doktor medicíny Nicolaus Gatti. V tom istom storočí bol nájomcom košickej mestekej lekárne Johann Lesspichler z Regensburgu.

Na rozdiel od súčasnosti môžeme konštatovať, že v minolsti bola košická lekáreň vždy dobre zásobená domácimi a zahraničnými liekmi a surovinami na ich výrobu. Podľa dochovaných záznamov pochádzali zahraničné lieky z Benátok, Norimbergu a Viedne. Samotné mesto sa veľmi dobre staralo o jej úroveň a vydalo aj štatúty, ktoré zabezpečovali jej nerušený chod a existenciu.

Thaurentiho lekáreň

Z roku 1731 sa zachoval význačný archívny dokument, z ktorého sa dozvedáme, že 10. marca 1731 prevzal v prítomnosti fyzikusa (t.j. mestského lekára) Dr. S. Mayoora, podnotára Jágera a dvojice košických senátorov mestkú lekáreň Johannes Christophoris Thaurenti. Zo záznamu o inventarizácii sa dozvedáme, že išlo o štandardne vybavenú lekáreň, ktorá pozostávala z oficíny (miestnosti pre vydávanie liečiv a obsluhu pacientov), z laboratória, komory pre tovar, pivnice a veľkej skrine na uchovávanie liekov, ktorá sa nachádzala mimo vlastné priestory lekárne.

Laboratórium bolo výborne zariadené, o čom svedčia súpisy prístrojov, pomôcok a náradia. O erudícii jej majiteľa svedčí aj zoznam odbornej literatúry, v ktorom okrem medicínskej, farmaceutickej literatúry nájdeme i všeobecne zamerané prírodovedné diela, herbár a alchymistické manuály. Celý inventár lekárne a jej príslušenstva bol ohodnotený na sumu 3358 florénov a 43 denárov, čo v tej dobe reprezentovalo naozaj nemalú hodnotu.

Antidotarium Cassoviensis

6. decembra 1732 vyšla v Košiciach publikácia Antidotarium sive Pharmacopoes nova, liberae, regiaeque civitatis Cassoviensis ( v preklade "Zoznam protijedov, čiže Liekopis nový, slobodného a kráľovského mesta Košice"). Tento 28 stránkový manuál mal zásadný význam mal zásadný význam pre vznik liekopisnej literatúry. Aj keď košický manuál nebol v tom čase jediný na Slovensku, keďže v Trnave bol už koncom 17. storočia zostavený rukopis lekárnika Emericha Feketeho, pre poznanie dejín lekárenstva v Košiciach má neoceniteľný význam, keďže ukazuje skutočný stav, v akom sa mestská lekáreň v prvých desťročiach 18. storočia naozaj nachádzala.

V tomto ohľade je teda zaiste príjemné konštatovať, že svojou povesťou skutočne preukazovala česť mestu, v ktorom bola zriadená a ktorého obyvateľom slúžila.

Dr. Miloš Jesenský

Článok bol uverejnený v magazíne Listy košické v auguste 1999.