NÁLEZ POD PODLAHOU SEMINÁRNEHO KOSTOLA
Časť prvá
Počiatkom roku 1996 navštívil tunajšie stredisko Pamiatkového úradu zástupca kňazského seminára svätého Karola Boromejského vo veci bývalého františkánskeho, teraz seminárneho /od roku 1804/ kostola. Vedenie seminára sa totiž už skôr rozhodlo postupne realizovať opravy a údržbu v kostole. Jednou zo zmien, ktorú cirkev s pamiatkármi prerokúvala, bola aj inštalácia novej dlažby v kostole. Do tej sa stavbári, ale popri nich aj študenti seminára a dobrovoľní pomocníci, pustili ešte v lete toho istého roku. Otvorili pritom aj niekoľko krýpt, o ktorých existencii sa vedelo už preto, že kamenné dosky, ktoré ich zakrývali, boli v podlahe kostola viditeľné. Najväčšie prekvapenie však pripravila hlavná kostolná krypta, ktorej vchod bol už dlhší čas zabudnutý a neznámy, a do ktorej pôvodne stavebné práce nemali zasiahnuť. Tento podzemný priestor, odkrytý začiatkom leta 1998, sa nakoniec ukázal natoľko zaujímavý a svojím spôsobom aj veľkolepý, že sa zástupcovia seminára rozhodli vyčistiť ho a príležitostne, počas odpustov, ho sprístupňovať verejnosti. Niekoľko informácií o tejto krypte priniesol už dávnejšie historik Košíc kanonik doktor Vojtech WICK. Pri porovnaní so samotnou kryptou sa však ukázalo, že nie sú veľmi presné. Rozhodli sme sa teda venovať dnešnú stranu "Písané históriou" informáciam o znovuodkrytej františkánsko-seminárnej kostolnej krypte.
MONUMENTÁLNY PODZEMNÝ PRIESTOR
Dlhé mesiace pred nálezom veľkej krypty pod loďou seminárneho kostola sa v jeho podzemí už pracovalo. Najprv sa stavbári venovali krypte pod hlavným oltárom vo svätyni kostola. Tento v minulosti viackrát otvorený a vyrabovaný podzemný priestor, neuveriteľne preplnený zvyškami rakiev a ľudskými kosťami, vyčistili a stavebne ošetrili. Potom prišiel rad na menšie krypty pri severnej obvodovej stene kostola. S kryptou pod hlavnou loďou sa však vôbec nepočítalo a kopáči, nasadení v kostole, o nej pravdepodobne nemali ani potuchy.
Začiatkom leta 1998 sa pri úprave podložia na inštaláciu novej dlažby kostola, pod ktorou bolo navyše vedenie podlahového kúrenia, objavila diera. Bol to prieraz v klenbe hrobovej komory veľkej asi 220 krát 80 centimetrov. Keď do komory spustili lampu, zistili, že na jednom konci je otvorená a vedie do ďalšieho podzemného priestoru. Chlapi, ktorí pri tejto udalosti boli, mali dosť guráže na to, aby sa kolenačky preplazili ku koncu komory a spustili sa do rozsiahlej krypty, ktorá za ňou nasledovala. Neskôr zavolali aj nás, pamiatkarov, nech sa vynadívame.
Objavený priestor bol na prvý dojem monumentálny. Vyzeral ako široká chodba s valenou klenbou, do ktorej ústilo celkom 114 klenutých hrobových komôr na oboch stranách v troch radoch nad sebou, vždy 19 komôr v jednom rade. Neskôr tento priestor zamerala kolegyňa architektka Kristiánová a zistila, že chodba má dĺžku 20 metrov a 62 centimetrov a šírku 2 a pol metra. Na západnom konci chodby ústil priechod široký od 1,2 do 1,5 metra do priestoru veľkého 3,87 krát 2,86 metra. Bolo v ňom vidieť pozostatky širokého a pohodlného dreveného schodišťa, ktorým sa v minulosti do krypty vchádzalo. Schodište viedlo do podzemia od prahu kostolných vrát, tých uprostred fasády. Znamená to, že keď sa vstup do krypty v minulosti otvoril, mohlo sa do kostola vstupovať iba bočnými bránami. Pri používaní strednej brány bolo schodište zakryté poklopom.
Zo vstupného priestoru smerom na juh viedla chodbička (popod loretánsku kaplnku kostola) až k južnej obvodovej stene, kde bývali v minulosti malé vstupné dvierka do krypty. Seminaristi ich zakrátko opäť obnovili, aby sa do krypty nemuselo nepohodlne a tak trochu hororovo vstupovať štvornožky, porušenou hrobovou komorou. Videl som už veľa kostolných krýpt v Košiciach, ale ani jedna nepôsobila takým solídnym a navyše veľkolepým dojmom. Jednoducho to bola na prvý pohľad krypta ako hrom.
STODVADSAŤDVA HROBOV
Ako sme už spomenuli, do hlavného priestrou krypty ústilo 114 hrobových komôr. Ďalších osem hrobov sa však nachádzalo v menšom vstupnom priestrore, do ktorého ústili zvyšky dreveného schodišťa. Spolu teda pod hlavnou loďou kostola bolo 122 hrobových komôr, avšak iba 53 z nich bolo použitých. Ostatných 69 bolo prázdnych a pôsobili dojmom, že sa do nich nikdy nepochovávalo. Z päťdesiatich troch použitých komôr bolo plných dvadsať anonymných - zamurovaných bez označenia, kto v nich spočíva. Pre istotu sme do jednej takejto komory prebúrali malý otvor a ubezpečili sa, že je v nej nebožtík.
Na tridsiatich troch zamurovaných komorách boli nápisy, informujúce o príslušných nebožtíkoch, napísané čiernou farbou, tak trochu neumelou rukou. Všetky komory boli starostlivo očíslované od 1 po 122, bez ohľadu na to, či boli plné alebo prázdne, anonymné či identifikované. Doktor Wick svojho času uverejnil zoznam pochovaných v podzemí františkánskeho (seminárneho) kostola od roku 1729. Pri porovnávaní tohto zoznamu, vypísaného z matriky mŕtvych rímskokatolíckeho farského úradu, sa zistilo, že mnoho vecí "nepasuje". Sám Wick v krypte nikdy nebol, pretože niekedy po roku 1880 posledný vchod do nej zamurovali. Nepresnosti v jeho texte nie sú teda zavinené jeho nepozornosťou. Porovnáme teraz skutočné zistenia z krypty s Wickovým zoznamom a začneme vo vstupnom priestrore, prvými ôsmimi hrobmi.
Osem hrobov vo vstupe je číslovaných tak, akoby mali súvis s číslovaním komôr na severnej strane kryptovej chodby. Horné tri majú čísla 1, 2 a 3, prostredné tri 23, 24 a 25 a spodné dva (kvôli schodom sa už tri nezmestili) čísla 45 a 46. Citovať budeme iba nápisy identifikovaných hrobov, chýbajúce čísla predstavujú prázdne komory, alebo hroby neidentifikované. Vo vstupnom priestrore sú hroby iba na severnej stene:
Hrob číslo 2: "Osvietená pani SUSANNA TIDLER rodená SZÁLOKY, zomrela dňa 9. októbra roku 1800." Na rok 1800 neuvádza Wick žiaden pohreb
Hrob číslo 3: "Znamenitý pán CAROL PORTNER, mestský lekár, zomrel dňa 16. februára roku 1782." Ani pre tento rok Wick neuvádza žiaden pohreb!
Hrob číslo 23: "Najctihodnejší pán JOSEPHUS SCULTETY, kanonik, spirituál seminára na dôchodku, zomrel 8. júla 1838 vo veku 79 rokov." Vo Wickovom zozname sa Škultéty nachádza bez bližších vysvetlení.
Hrob číslo 24: "Najctihodnejší a najjasnejší pán JOANNES ANDREJTSIK, profesor teológie a dogmatiky, prísediaci konzistória a ochranca manželiek, zomrel 30. marca 1847 vo veku 50 (rokov)." Vo Wickovom zozname je uvedený ako teologický radca.
Hrob číslo 45: "Urodzený pán JOSEPHUS RETELL, senátor, zomrel v Pánu 2. februára roku 1781." Vo Wickovom zozname je uvedený. Hrob číslo 46: "Zbožný pán ANTONIUS RETTL, senátor, zomrel v Pánu 19. januára 1779." Vo Wickovom zozname nie je v tomto roku meno Rettl, ale veľmi podobné (a pravdepodobne chybne prepísané) Antonia (teda žena) Retli!
HROBY SEVERNEJ STENY
Horný rad hrobov na tejto stene má čísla od 4 do 22, prostredný od 26 do 44 a spodný od 47 do 65. Začneme v hornom rade:
Hrob číslo 22: "Veľactený otec CHRISTOPHORUS ZELOVICS, kazateľ, zomrel dňa 16. júla roku 1779." Pre tento rok nemá doktor Wick zaznamenaný žiaden pohreb! Nasleduje prostredný rad komôr:
Hrob číslo 29: Tento hrob je neštandardne zamurovaný, uzavieracia priečka je v hĺbke komory, akoby tu bolo pochované dieťa. Nápis je dosť poškodený, ale dá sa vylúštiť: "HERULU.... GEORGIUS ..... GASZZTAGER, zomrel 9. mája 1780." Wick v tomto roku uvádza: Juraj Gasztager, prednosta vojenskej pokladnice. Takže dieťa to určite nebude.
Hrob číslo 33: "Najosvietenejší a spravodlivý pán EMERICUS GABÁNYI DE OLFÓ, správca teologického ústavu, profesor dogmatiky a teológie, profesor práva na dôchodku a tiež presbyter..., zomrel vo veku 76 rokov dňa 10. februára 1829." Wick ho uvádza ako teologického radcu s titulom doktor.
Hrob číslo 37: Má stručný popis "GEORGIUS LENGEN 1829." Wick ho v zozname neuvádza.
Hrob číslo 40: "Veľactený otec CAECILIANUS LEISZEK, organista, zomrel dňa 19. mája 1787." Ani tohto duchovného Wick neuvádza.
Hrob číslo 41: "Veľactený otec ZEPHIRINUS RADACS, zomrel 26. apríla 1786." Wick v tomto roku neuvádza pohreby.
Hrob číslo 44: "Ctihodný otec VINCENCIUS BLAHO, zomrel 15. apríla roku 1785." Vo Wickovom zozname nie je. Nasleduje spodný rad komôr:
Hrob číslo 48: Z poškodeného nápisu sa zachovalo "IOS. HUSÁR, zomrel...." Meno sa u Wicka nenachádza, takže nevieme dátum smrti.
Hrob číslo 61: "MARIA HALKOVITS rodená SZERAFINI v roku 1783, zomrela 21. februára 1806." V tomto roku Wick pohreby neuvádza.
Hrob číslo 62: "Veľactený otec BASILIUS SCHESZTAK, viceaktuárius, zomrel dňa 27. januára roku...." Koniec nápisu sa nezachoval, ani Wick Šestáka neuvádza v zozname.
Hrob číslo 65: "Veľactený otec MARTINUS SZALIGA, zomrel dňa 15. apríla roku 1786." V tomto roku nemá Wickov zoznam uvádzané pohreby.
HROBY JUŽNEJ STENY
Horný rad komôr ústiacich do tejto steny má čísla od 66 po 84, stredný od 85 po 103 a spodný čísla od 104 po 122. Začneme opäť od horného radu:
Hrob číslo 66: "Pán otec JOSEPHUS HRUBI, hudobník, zomrel prvého januára roku 1780." Wick uvádza Hrubého ako posledný pohreb roku 1779!
Hrob číslo 81: "1783 osvietená JOSEPHA CSAKY jedenásťmesačné dieťa, zomrelo 25. apríla 1783." Letopočet na začiatku nápisu nemôže byť rokom narodenia - to by tam muselo byť 1782. Chyba je aj vo Wickovom zozname. V roku 1783 má ako prvý pohreb uvedeného grófa Jozefa Čákiho - zrejme tu vznikol omyl pri prepisovaní matriky mŕtvych.
Hrob číslo 83: Je to prázdna komora, ale uvádzame ju preto, že práve cez ňu sa kopáči dostali po prvýkrát do krypty.
Hrob číslo 85: "Posmrtný prach urodzeného pána MELCHIORA HASCHKE, umrelého dňa 1. apríla roku 1780." Vo Wickovom zozname sa nachádza.
Hrob číslo 87: "Urodzený mladík GEORGIUS KORPONAI, zomrel dňa 14. septembra roku 1779." Vo Wickovom zozname je zapísaný ako Korponay.
Hrob číslo 88: "Urodzený a vznešený pán SIGISMUNDUS PÉCSY z Pečovskej Novej Vsi, administrátor Spišskej komory, zomrel roku 1779, dňa 19. apríla." Wick ho v zozname uvádza. Hrob číslo 89: "Skvelý pán NICOLAUS MEDNYANSZKY, generál a veliteľ, zomrel dňa 27. marca roku 1780." Wick ho, pochopiteľne, uvádza.
Hrob číslo 90: "Jeho jasnosť, pán ADAMUS WOGT, kapitán, zomrel dňa 15. apríla roku 1780." Vo Wickovom zozname je uvedený.
Hrob číslo 91: "Ctihodný pán FRANC XAVIER ROSA, výrobca organov, zomrel dňa 24. februára roku 1782." Pre tento rok nemá Wick uvádzané pohreby.
Hrob číslo 96: Bol to otvorený anonymný hrob, v ktorom bola uložená ešte zachovaná práchnivá truhla s pozostatkami nebožtíka s dobre viditeľnými dlhými sivými vlasmi - snáď ženy. Truhla tu bola uložená druhotne, pretože ústie komory nenieslo stopy zamurovania.
Hrob číslo 97: Tento hrob bol netypický. Uzatvárala ho kamenná doska natretá na hnedo, na ktorej boli zlaté písmená maďarského nápisu: "Tu odpočíva lekárnik JÓSEF HANFF, narodený 7. dňa mesiaca marca roku 1817, uspaný k večnému odpočinku horúčkou kiahní, žil na svete 25 rokov, do 8. dňa mesiaca decembra roku 1841." Vo Wickovom zozname sa nachádza.
Hrob číslo 98: Má stručný nápis "IOHANNES BENKOVITS 1821." Wick má v tomto roku iba jeden pohreb a nebožtík sa volá Karolína Benkovits - teda opäť chyba!
Hrob číslo 100: Má dva oddelené nápisy. Prvý znie: "Dcéruška pána KAROLA FIDLERA ESTHER, zomrela dňa 23. septembra 1781." Druhý hovorí: "CATHARINA, dcéra staviteľa pecí (zomrela) 24. januára 1785 (vo veku) jedného roku a piatich mesiacov." Prvé pochované dieťa sa nachádza vo Wickovom zozname, v roku smrti druhého má tento zoznam iba jedného nebožtíka, Katarínu PEVERADA, čo by mohlo byť priezvisko dieťaťa.
Hrob číslo 101: "Urodzená SUSANA JELENFY, rodená GRUBICY, umrela vo veku 39 rokov 15. júna roku 1805." Wickov zoznam uvádza túto ženu s rodným menom GRUBICS ako manželku Františka Jelenfiho.
Hrob číslo 102: Má takmer úplne zotretý nápis, z ktorého možno rozlúštiť iba: "PATER FRAN..." Vo Wickovom zozname sú títo možní Františkovia: František HASKY (1772), František KORPONAY (1779), František BODINGER (1818).
Hrob číslo 107: Má iba meno nebožkej "MARIA MASZNERIN."
Hrob číslo 108: "Vysokoosvietená pani AGNES rodená PALCZMAN vdova BERTZIKOVÁ, zomrela dňa..., 1788." Pre tento rok Wick neuvádza pohreb. Tento hrob je posledný identifikovateľný. Neidentifikovateľné hroby sú na číslach 1, 4, 25, 26, 27, 31, 32, 34, 38, 39, 47, 54, 86, 96, 103, 110, 117, 120, 121 a 122. Ostatné nespomínané hroby sú nepoužité.
Za východnou stenou hlavného priestoru krypty je kostnica - ossarium. Je dlhé 4,9 a široké 5 metrov, zaklenuté valenou klenbou. Vchod doň bol zamurovaný, ale klerici ho otvorili a do ossaria poznášali ľudské pozostatky z rôznych miest podzemia kostola, hlavne však z krýpt pod hlavným oltárom. Kostnica je dnes kosťami doslova preplnená, takmer po vrch klenby. Na vonkajšej stene kostnice je nápis BENTSIK a dátum 1822. Graffiti takéhoto typu sú ešte na viacerých miestach krypty, napríklad na hrobe číslo 27 ITT VOLTAK MIHALIK 1802 (Mihálik tu bol v roku 1802).
Text a reprodukcie:Jozef DUCHOŇ
