Budovy historického jadra mesta neustále pútajú pozornosť okoloidúcich. Hrubé múry doteraz nepreniknuteľne chránia mnohé príbehy. Koľko veselých, ale aj tých smutných, sa muselo udiať v takom stredovekom hostinci. Určite veľa a je škoda, že v priebehu plynúcich rokov boli zaznamenané len tie najdôležitejšie. Jednoposchodový dom stojaci na rohu Hlavnej a Univerzitnej ulice, známy ako Levočský dom, patrí medzi najzachovalejšie stredoveké svetské stavby mesta. Je s najväčšou pravdepodobnosťou najstarším známym ubytovacím hostincom v Košiciach a časť svojej funkcie plní dodnes. Pôvodne gotický meštiansky dom sa už koncom 15. storočia stal známym ako majetok slávneho košického rodáka, ostrihomského arcibiskupa Juraja Szatmáryho. Ďalší jeho majiteľ, palatín Alexander Thurzo ho v roku 1542 odkázal mestu Levoča, ktoré ho síce vlastnilo nasledujúcich dvadsaťsedem rokov , ale navždy mu dalo pomenovanie. V roku 1569 ho mesto Košice odkúpilo za 4000 zlatých a zriadilo v ňom ubytovací hostinec.
O tom, že v tom čase bol považovaný za najlepšie verejné ubytovacie zariadenie mesta svedčí aj skutočnosť, že izby si v ňom prenajímali významné úradné a vojenské osoby. Správa z roku 1604 konštatuje, že "krčmár má horné izby všetkých druhov, pod nimi dve zaklenuté so stajňou a stále udržiava dvor úzkostlivo čistý. Ostatné miestnosti prenajíma mesto za činžu ". V priestoroch sa konala od 2. marca 1626 týždenná svadobná hostina Gabriela Betlena s Katarínou Brandenburskou. V 17. storočí si časť budovy prenajal tlačiar Ján Fest, neskôr v nej sídlili rôzne inštitúcie a spolky.
Označenie najlepšieho hostinca stratil v roku 1782, kedy mesto ukončilo výstavbu hotela Čierny orol. Potreba zvýšiť honosnejšiu ubytovaciu kapacitu mesta súvisela s definitívnym presťahovaním administratívy Abovsko-Turnianskej župy do Košíc. Levočský dom počas storočí prešiel rôznymi stavebnými úpravami. Koncom 19. storočia značne schátral, a tak mestské zastupiteľstvo v novembri 1908 vydalo rozhodnutie o jeho reštaurovaní. Počas prác, ktoré trvali do roku 1910 dostal dnešný vzhľad. Zreštaurovali ho ale tak dôkladne, že na dobových fotografiách, kde je zachytený ešte v pôvodnom stave, je nespoznateľný.
PHDr. Katarína Turčanová
Článok bol uverejnený v magazíne Listy košické, roč.1/0 - jún 1999
