Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť druhá

OČAKÁVANIA ROKU 1857

"Po zdolaní krutej zimy vyburcovala mesto Košice začiatkom jari jedinečná aktivita, ako keby si bolo oficiálne isté príchodom vznešeného cisára a jeho vznešenej manželky Alžbety. Je to zriedkavé šťastie odopierané mestu už dlhý rad rokov. Nádej, že Košičania uvidia v lone svojho mesta cisárovnú Alžbetu im bola o to príjemnejšia, o čo milšie je spomínať na sedem nositeliek sladkého mena Alžbeta, uvádzaných v mojej kronike".

Uvedenými dvoma vetami začal opisovať rok 1857 kronikár profesor Plath. Bol to rok návštevy panovníka v Košiciach, ktorý Ján Nepomuk Plath osobne zažil v rozkvete síl, a tak táto časť jeho diela pripomína oslavný medotok slov. Oných sedem nositeliek sladkého mena Alžbeta je sedem kráľovien, viac či menej spojených s dejinami Košíc, niektoré z nich boli skutočne dobrodinkami mesta, nesúcimi meno Alžbeta, podané však s takým odvážnym historickým rozletom, že by z toho súčasní stredoškolskí dejepisári mali mať už kvôli slušnosti aspoň malú srdcovú "príhodu".

Stručne a krátko, naše mesto sa na jar 1857 chystalo na vzácnu návštevu mladého panovníckeho manželského páru - cisára Františka Jozefa /vtedy 27-ročného/ a cisárovnú Alžbetu /mladšiu, vtedy mala niečo vyše 19 rokov, a už bola dvojdetná matka/, známu pod prezývkou "Sisi". Cisárovná bola vskutku krásna žena, ktorá by aj dnes vytrela zrak nejednej špičkovej modelke, bohužiaľ, neskôr mala aj tomu zodpovedajúce vrtochy. Na cestu do Uhorska, pričom mali zavítať aj do Košíc, sa plánovalo aj s účasťou oboch maličkých arcikňažien, Žófie /narodenej 5.3. 1855/ a Gizely /narodenej 12. 6. 1856/.

V rámci horúčkovitých príprav Plath zaznamenal: "... uznieslo sa a bolo rozhodnuté, aby 1/ Na lúke Fišerke sa čo najelegantnejšie upravil kalvínsky dom, v ktorom by mali miesto Ich Veličenstvá počas národnej slávnosti, na ktorú by bol povolaný reprezentantami celého Košického dištriktu ľud, a Ich Veličenstvá by si z výšky domu mohli pozrieť množstvo zhromaždeného národa, prevyšujúce desaťťisíc duší. Ďalej 2/, nech sa postaví krásny a pevný triumfálny oblúk na konci Hlavnej ulice, kde by odznel prvý pozdrav holdu a oddanosti. Nech sa tiež 3/, upraví divadelná kúpeľnička s osobitným vchodom, dôstojná kráľovskej hodnosti, a tiež 4/, nech sa upravujú cesty a stavajú mosty. Na uvedenom pláne sa usilovne pracovalo a keďže nebolo veľa času a prácu rušili aj opakované prudké dažde, pribrala sa na pomoc aj práca v noci."

V takejto atmosfére sa začali praktické práce na Maroičičovom mapovom diele a my sa teraz naň pozrieme trochu bližšie.

DESAŤ LISTOV, KTORÝCH JE JEDENÁSŤ

Územie mesta Košice a jeho okolia si vojenskí mapovači rozdelili na desať číslovaných sektorov, z ktorých jeden sa však zmestil iba na dva mapové listy, takže celý súbor Maroičičovho plánu vyšiel na jedenástich listoch, ktoré sú v troch rôznych rozmeroch. Centrálny list, na ktorom je samo mesto Košice, je štvorcový, so stranami 261 krát 261 milimetrov. Keďže v tých časoch ešte nebola v habsburskej monarchii zavedená metrická sústava, rovnali sa uvedené čísla v palcovom systéme rozmeru zhruba 10 krát 10 viedenských palcov. Deväť ďalších listov malo obdĺžnikový formát 261 krát 377 milimetrov /10 krát 14 a 1/3 viedenského palca/, päť z nich však bolo komponovaných na stojato a štyri na ležato. Posledný list je akoby polovičný, s rozmerom 145 krát 377 milimetrov /5,5 krát 14 a 1/3 viedenského palca/, kreslený na stojato.

Zobrazené územie sa blíži veľkosťou dnešnému katastru aglomerácie Košíc, avšak bez oblasti Šace a VSŽ. Z rozmerov listov sa síce dalo vypočítať, že teoreticky zaberá plocha Maroičičovho mapového diela plochu 207, 92 štvorcových kilometrov, ale keďže asi jedna pätina formátu nie je pokrytá kresbou, zobrazuje v skutočnosti tento plán len asi 170 štvorcových kilometrov. Preberieme si teraz jednotlivé listy plánu.

LIST ČÍSLO 1

V súbore sa nachádza vpravo hore, je kreslený naležato, nesie titulok mapy a základné údaje, mierku a ukazovateľ severu /celé dielo je orientované severom nahor/. Texty znejú: PLAN DER UMGEBUNG VON KASCHAU. Aufgenommen von H. Lorenz, L. Moth, L. Lorsch J.R. No. 15, L.Bro. Barco J.R.No.34, Gravirt von O. Böhm J.R.No.15, O. Paletz J.R.No.34, Brigade G.M.Bro. Maroičič 1857/58. Po slovensky to znamená: Plán okolia Košíc zameraný H. Lorenzom, L. Mothom, L. Lorschom z pešieho pluku číslo 15, L. Barónom Barcom z pešieho pluku číslo 34, vyrytý O. Böhmom z pešieho pluku číslo 15, O. Paletzom z pešieho pluku číslo 34, brigády generálmajora baróna Maroičiča v roku 1857/58.

Vzhľadom na to, ako je písané Maroičičovo meno a hodnosť, je veľmi pravdepodobné, že písmená pred menami ostatných autorov nie sú skratkami krstných mien, ale vojenských hodností. H bude asi znamenať kapitána /Hauptmann/, L poručíka /Leutnant/ a O by mohlo byť plukovník /Oberst/, keby to nebola nereálne vysoká hodnosť na rytca mapových dosiek. Takže skôr to bude nadporučík /Oberleutnant/. V Maroičičovom prípade ste si určite všimli, že má už titul baróna.

Nasleduje úsečka s vyznačenými osemsto viedenskými siahami a zároveň dvetisíc krokmi, z čoho vychádza dĺžka vtedajšieho kroku ako 0,7584 metra. V jednej viedenskej siahe /1,896 metra/ je 2,5 takéhoto kroku. Nad úsečkou mierky je text: Massstab der W. Z. zu 200 W. K. oder 1:14 400 der Natur, čiže Mierka /jedného/ viedenského palca ku 200 viedenským siaham, alebo 1:14 400 skutočnosti. Ďalej je tu tabuľka s počtami domov a obyvateľov v Košiciach a okolitých obciach a nenápadný nápis pod ňou: Zu haben bei C. Werfer in Kaschau, Vyšlo u Karola Werfera v Košiciach /voľne/.

Tento list číslo 1 je zakreslený mapou iba spolovice, po tok rieky Torysy /Tarcza Flus/. Zachytáva terén od Budimíra /Budzimir, Budamér/ po asi polovicu Beniakoviec /Benyakovcze/. Striedajú sa na ňom nemčina a východoslovenčina, iba dva miestne názvy znejú maďarsky. Najvyšší bod cesty na Prešov je tu popísaný po slovensky ako Hwala Bohu.

TABUĽKA DOMOV A DUŠÍ

Obzvlášť zaujímavým dobovým dokladom je tabuľka s počtami domov a obyvateľov mesta Košice a obcí, zobrazených na Maroičičovom mapovom diele. Zachytáva údaje zo šestnástich sídel takto /názvy obcí uvádzame v doslovnom prepise/: Kaschau innere Stadt /vnútorné mesto/ - domov 566, Kaschau Vorstädte /predmestia/ - domov 692, obyvateľov domácich 12 000, obyvateľov cudzích 5150. Deutschendorf - Miszloka /Myslava/ - domov 112, obyvateľov 849. Baska - domov 27, obyvateľov 179. Lorincjk - domov 35, obyvateľov 139. Polyi /Poľov/ - domov 98, obyvateľov 554. Barcza - domov 148, obyvateľov 988. Zebesz /Šebastovce/ - domov 43, obyvateľov 264. Széplak /Krásna nad Hornádom/ - domov 136, obyvateľov 1013. Opaczka /Vyšné Opátske/ - domov 29, obyvateľov 257. Kaschau Neudorf - Nova Vesz /Košická Nová Ves/ - domov 105, obyvateľov 871. Zdoba - domov 26, obyvateľov 176. Rasovik /Hrašovík/ - domov 32, obyvateľov 208. Benyakovcze - domov 45, obyvateľov 265. Budzimir - Budamér - domov 74, obyvateľov 524. Tehany /Ťahanovce/ - domov 102, obyvateľov 965, Kavecsány - domov 88, obyvateľov 721.

Z tabuľky vidieť, že s počtom obyvateľov Košíc si spracovatelia plánu nerobili osobitné problémy, jednoducho ho odhadli. Pre okolité obce však uviedli presné čísla a predpokladáme, že tieto zahŕňajú aj domy na priľahlých samotách /Maroičičov plán ich ukazuje viac než dosť/ a ich obyvateľov. Spolu bolo na území zobrazenom Maroičičovým plánom 2358 domov a 25 123 obyvateľov. Na jeden dom síce pripadlo priemerne 10,65 obyvateľa, ale toto číslo skresľovali Košice, kde sa žilo "hustejšie" /13,63 obyvateľa na dom/, ako v okolitých dedinách. Tam toto číslo kolísalo od 3,97 /Lorinčík/ až po 9,46 /Ťahanovce/.

LIST ČÍSLO 2

Je to ľavý horný list súboru, kreslený nastojato. Zobrazuje Kavečany, Čermeľské údolie /Czermelj Thal/ a Bankov s okolím. V Čermeli sú zakreslené dve budovy s pôdorysom L a popisom Papier F /Fabrik/. Juhovýchodne od areálu budov na Bankove je nápadná obdĺžniková plocha veľká 58 krát 317 metrov s nápisom Mil. Schieszplatz - Vojenská strelnica. Väčšina miestnych názvov tu má východoslovenskú podobu - Kamenni Harb, Zlamani Werch, Humniska, Harbok, Kopanyina atakďalej. Kresba mapy vychádza v ľavom dolnom rohu formátu mierne von z listu.

LIST ČÍSLO 3

Je to prostredný horný list súboru, kreslený nastojato, zobrazujúci Hradovú a Červený breh, vrchy nad Ťahanovcami, samotné Ťahanovce a koryto Hornádu od kameňolomu až po Kapustníky /Krautfelder/. Opäť je tu mnoho východoslovakizmov v miestnych názvoch - Dluha Luka, Križni Kamen, Sucha Thal, na Bigarov Priloch či Hawranow Brech. V ústí Čermeľskej doliny sú zakreslené dva mlyny a fabrika na klince. Tamtiež, na mieste, ktoré sa voľakedy ľudovo nazývalo "Pisekeš" je nemecký text Sandgrube - Piesková baňa. Medzi svahom Hradovej a korytom Hornádu je nakreslený násyp dlhý 576 metrov s menom Schulzdamm - hrádza.

Pokračovanie - Listy číslo 4 až 10.

Text a reprodukcie: Jozef DUCHOŇ