Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť tretia

Pokračujeme v stručnom opise ďalších listov Maroičičovho plánu:

LIST ČÍSLO 4

Je to pravý horný list súboru, umiestnený naležato pod listom číslo 1. Kreslený je iba po koryto Torysy. Vačšinou zobrazuje hrebeň Furče /Furcsa Wald/ a Košickej hory /Kaschauer Berg/, s obcami Hrašovík a Beniakovce /tie iba čiastočne, lebo zvyšok je na liste číslo 1/. Jedinou zaujímavosťou na liste je trasa starej prešovskej cesty na svahu povyše dnešnej výpadovky na Budimír a Prešov.

LIST ČÍSLO 5

Je to prostredný ľavý ležato kreslený list, zobrazujúci územie Girbeša a Kopy, Myslavu a Bašku. Aj tu je množstvo východoslovakizmov v miestnych názvoch - Osem pruti, Bartolomska studnia, Porvazi, nizsey Walala, Hliboky, Suchi Dub atakďalej. Na myslavskom potoku, asi kilometer severozápadne od Myslavy, je nakreslený akýsi stavebný komplex s názvom Hochofen - po nemecky hutnícka /vysoká/ pec.

LIST ČÍSLO 6 - KOŠICKÝ

Pre nás najdôležitejší list z celého súboru Maroičičovho plánu. Má štvorcový formát a polohu v prostrednom stĺpci prostredného riadka. Zobrazuje územie od Rozálskej kaplnky a Kadetky na severe, po Unhuber a Šibenú horu na juhu, a od Kalvárie na západe, po meandre Hornádu na východe. Kresba mesta je jemná, ale domy v centre nie sú kvôli merítku zobrazené individuálne, ale väčšinou blokovo. Domy predmestí sú však kreslené každý osobitne. Hlavnou rečou listu je nemčina, mesto je popísané výrazným Kaschau.

Na Mlynskom náhone je zachytený Horný mlyn /O. Mühl/, Občianska plavecká škola /Civ. Schwimmschule/, Stredný mlyn /M. Mühl/, Mestské kúpele /Bad/, Vojenská plavecká škola /Mil. Schwimmschule/, Dolný mlyn /U. Mühl/, bitúnok /Schlachthaus/ a Cisársko-kráľovské mlyny na pušný prach /k. k. Pulvermühle/. Mestské lúky /Stadt Wiesen/ sa tiahnu ešte neprerušené železničnou traťou od náhonu až po hlavné koryto Hornádu.

Zaujímavé je zobrazenie areálu jám na tehliarsku hlinu a tehliarskych pecí /Ziegelöfen/, rozprestierajúceho sa na mieste dnešných sídlisk Luník V. a VI. na ploche porovnateľne veľkej s celým vnútorným mestom. Jednotlivé komplexy tehelní sú tu popísané menami majiteľov: Kolesal, Haydu, Christ, Fiedler, Fischer, Lepes, ale aj Städtische /mestské/ a Aerarial Z. O. /erárne tehliarske pece/.

Na takzvanej Šibenej hore /nie je nijako popísaná/ je nakreslená akási päťuholníková plošina, pôsobiaca dojmom pevnôstky. V meste je ešte osobitne vyznačená Tabaková továreň, Vojenská nemocnica, Cukrovar /na Štúrovej ulici, kde potom postavil fabriku Poledniak/, Horné kasárne, Kadetka, Šarhovňa /tam, kde je dnes colnica na Prešovskej ceste/ a mýtne domčeky /písmenami M.H. - Mauthaus/.

Milým detailom tohto mapového listu sú jemne vyznačené stĺpy novozavedeného zázraku - telegrafu. Prichádzajú do mesta od juhu, popri východnom okraji dnešnej Južnej triedy - vtedy Peštianskej cesty. Na Námestí osloboditeľov sa stáčajú na východ, k Sennému trhu a potom smerujú po Puškinovej ulici, uskočia na Mlynskej na západ k Hrnčiarskej ulici, smerujú po nej až k Miklušovej väznici, odtiaľ na Kováčsku ulicu až po dom dnešného čísla 32, kde vtedy sídlil telegrafný úrad. Podľa Maroičičovho plánu teda poznáme trasu prvého telekomunikačného vedenia v Košiciach.

LIST ČÍSLO 7

Je to ležato komponovaný pravý prostredný list súboru, zobrazujúci územie medzi Hornádom a Torysou od Košickej Novej Vsi /Kaschau - Neudorf/ po Zdobu a Opátske /Opaczka/. Dominuje tu kopec a Heringeš, ináč sa tu začínajú hustejšie vyskytovať maďarské miestne názvy. Práve fakt, že Maroičičov kolektív sa nesnažil umelo jazykovo zjednocovať toponymá, dáva dnes obraz, kde v okolí prevládala ktorá národnosť - teda Slováci alebo Maďari /Nemci boli koncentrovaní hlavne vo vnútornom meste/.

LIST ČÍSLO 8

Je to stojato komponovaný ľavý dolný list súboru, ktorého kresba končí zobrazením Poľova /Polyi/ a zachytáva aj Lorinčík. V miestnych názvoch tu prevládajú východoslovakizmy - Tri pruti, Lorinski Werch, Hrast, na Kartelu, Zarezaniec. Zaujímavosťou je tu označenie smeru cesty, vychádzajúcej z formátu kresby na Moldavu nad Bodvou /v. Moldau/, kde sa nepoužilo maďarské pomenovanie Szepsi.

LIST ČÍSLO 9

Je to stojato komponovaný prostredný list spodného radu v súbore, ktorý zobrazuje územie dnešného všešportového areálu, verejného cintorína /ktorý tu vtedy ešte nebol a lokalita je pomenovaná Galgen Berg/, Barce, Šebastoviec, severnej časti letiska, Myslavský potok a Peštiansku cestu. Sú tu aj známe samoty Spálený hostinec /popísaný po slovensky/, Svetlá osada /Vilagos Meierhof/, Malá Barca a hostinec Gilkoš. Popri Peštianskej ceste sú vyznačené telegrafné stĺpy a na všešportovom areáli je zakreslený sklad pušného prachu /Pulver Depot/ so strážnicou /Wachthaus/.

LIST ČÍSLO 10

Aj keď má tento list posledné číslo súboru, posledný nie je, pretože k nemu existuje akýsi dodatkový pololist s tým istým číslom. Je kreslený na výšku, zobrazuje dolný úsek koryta Hornádu na území dnešných Košíc s dedinou Krásna nad Hornádom /Széplak/ a polovičkou Opátskeho. Zaujímavým detailom uprostred listu je samota, ktorú tvoria štyri budovy, a ktorá nesie meno Lebényi-Puszta. Je to zvyšok legendárnej stredovekej dediny Ľubina, spomínanej v najstaršom písomnom dokumente, týkajúcom sa Košíc, datovanom do roku 1230. Ľubina tu stávala už oveľa skôr ako mesto Košice a v podobe samoty vydržala až do prvej polovice 20. storočia. Na známej lokalite Breh nad obcou Krásna, kde stával v minulosti /do 16. storočia/ benediktínsky kláštor, jedna z najstarších murovaných stavieb v okolí /spomína sa už okolo roku 1080/, je zakreslený areál budov s názvom Schültkasten.

POLOLIST ČÍSLO 10 - DOPLNOK

Posledný mapový list Maroičičovho súboru, úplne vpravo v dolnom rade, má netypický formát 145 krát 377 milimetrov, je kreslený na výšku a tvorí akýsi prídavok k predchádzajúcemu listu číslo 10. Je na ňom tok Torysy a naznačené chotáre Košickej Polianky, Vyšnej a Nižnej Hutky, obce však už na liste nie sú nakreslené.

NÁVŠTEVA CISÁRA NA OBZORE

Po tom, čo sme stručne opísali Maroičičovo mapové dielo, vznikajúce v rokoch 1857-1858 sa opäť pozrieme na udalosti, ktoré naším mestom práve v časoch mapovania "lomcovali". Návšteva cisárskeho páru sa každým dňom blížila, pričom okolo nej vládlo dosť napätia a neistôt. Musíme na tomto mieste spomenúť, že mladý cisár sa vydával na okružnú cestu po krajine, ktorá pred necelými štyrmi rokmi demonštratívne zvrhla Habsburgovcov z trónu, ktorej odpor jeho vojská utopili s pomocou zahraničnej intervencie v krvi, ktorej ministerský predseda a výkvet generality skončili na popravisku, a iní exponenti revolúcie sa zachránili útekom do exilu. Nemecké obyvateľstvo sa návšteve tešilo, maďarské sa však správalo prinajmenšom rozpačito, čo dobre vidieť aj na textoch kronikárov Platha /Nemca, jasajúceho nad návštevou cisára/ a Tutkóa /Maďara, podávajúceho o vznešenej návšteve dosť stručnú referenciu/.

Jedným z hlavných účelov návštevy cisárskeho páru bolo prelomiť ľady vo vzťahoch medzi cisárom a jeho maďarskými poddanými. To sa nakoniec podarilo hlavne cisárovej manželke Alžbete - "Sisi", ktorá v Uhorsku našla veľa oddaných stúpencov. Návšteva tejto krajiny sa však práve pre ňu mala skončiť tragicky. Dajme však slovo kronikárovi profesorovi Plathovi:

"Dňa 5. mája sa uskutočnil príchod vznešeného Parisa /rozumie sa Františka Jozefa I., ktorý bol vtedy ešte mladý a skutočný fešák/ do Budína, preto prípravy museli prebiehať tým horúčkovitejšie, veď termín určený pre Košice, to jest 21. máj, musel nevyhnutne urýchliť pracovné tempo, takže veci boli potom natoľko pripravené, že ostávalo iba rozsvietiť lampy. Potom však nastalo rozladenie, keď prišla telegrafná správa, že termín sa odkladá na 4. júna." Tu na chvíľu profesora Platha prerušíme, aby sme informovali čitateľa, že obe malé dcérky cisárskeho páru, dvojročná Žófia i ročná Gizela, ktoré cestu do Uhorska absolvovali spolu s rodičmi, počas pobytu v Budíne dostali vysoké horúčky.

"Medzitým panovník udelil všeobecnú amnestiu politickým previnilcom. Senát mesta Košice sa za ňu prišiel oddane poďakovať k rukám Miestodržiteľského prezídia Jeho Cisársko-Kráľovskej Jasnosti prostredníctvom slávnostnej deputácie. Práca na slávnostných prípravách bola trochu rozšírená a rýchlo pokračovala v najlepšej nádeji budúcich najmilších udalostí."

VZNEŠENÝ CISÁR DODRŽAL SLOVO

Kvetnatý štýl kronikára profesora Platha obzvlášť vynikne v nasledujúcom opise rodinnej tragédie cisárskeho páru: "Lež ružičky, nájdené medzi ostrými tŕňmi, nemôžeme trhať naveky tak, aby nás nepopichali na tele. Neúprosný osud, nadelený bohyňou Lachesis, neušetril ani vznešené Veličenstvá, žiaľom plným bôľu naplnil ich rodičovské duše, keď ich prvorodenej dcérke Žófii pretrhol v Budíne niť života. Vznešení rodičia odvolali s veľkou bolesťou slávnostnú okružnú cestu po kráľovstve a plní smútku odišli na zotavenie do Laxenburgu. Rozžialená cisárska matka sa však už nemohla vydať na prehliadku Horného Uhorska a našich Košíc, ktoré boli takto zbavené nádeje, že uvidia svoju ôsmu kráľovnú Alžbetu. Avšak vznešený cisár dodržal slovo.

Dňa 31. augusta o 11. hodine vstúpil do mesta, kde ho ľud uvítal slávnostným spôsobom. Aby bol národ včas informovaný o jeho príchode, vykonal sa pri prvom zazrení kráľovských kočov na Prešovskej ceste trojnásobný výstrel z mažiara. Na veži kostola vyvesili cisársku zástavu a nariadili zvoniť na všetkých zvonoch. Pri triumfálnom oblúku ho pozdravil konzul mesta Ján Kloczko, sprevádzaný oboma senátmi a obchodnou komorou v maďarskej reči. Cisár nič neodpovedal.

Do biskupského paláca vstúpil spolu so svojím najbližším sprievodom a pred svoj pohľad láskavo pripustil reprezentantov mesta Košíc a celého Dištriktu /nepochybne tam nechýbal ani brigádny generál barón Jozef Maroičič di Madonna del Monte/. Obloky celého mesta boli ozdobené nespočetným množstvom zástav každého druhu - cisárskou, rakúskou, uhorskou, bavorskou /Sisi bola bavorského pôvodu/, a svojím slávnostným vzhľadom poukazovali na prítomnosť veľkého cisára na území mesta Košíc. Za súmraku žiarilo slávnostné osvetlenie, od ktorého som videl skvelejšie iba v Londýne a Paríži, nakoľko som mohol niečo také pozorovať v Európe." Toľko snáď stačí citovať z Plathovej kroniky na to, aby sme si vedeli predstaviť dobové nadšenie, panujúce v Košiciach v lete 1857.

Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer, 24.3.2000