O pláne Košíc nakreslenom 10. februára 1715 - časť prvá
Pred istým časom boli na stránkach tejto rubriky opísané všetky známe mapové zobrazenia Košíc zo 16. a 17. storočia, ako aj rozsiahle geodetické dielo inžiniera Mariniho z roku 1781. Pre čitateľov však stále ostáva nespracovaných šesť máp zobrazujúcich Košice v 18. storočí, konkrétne plány z rokov 1715, 1720, 1747, 1754, 1765 a 1790. Budeme sa im venovať vo voľnom seriáli, po skončení ktorého tak bude zavŕšené publikovanie vôbec všetkých dnes známych mapových zobrazení Košíc od prvopočiatkov po rok 1900. Plány, do ktorých opisu sa dnes púšťame, a ktoré do roku 1993 viseli v osobitnej miestnosti Miklušovej väznice nie sú neznáme a ani neprinášajú žiadne nečakané novoty, sú však zaujímavou a súvislou ilustráciou drobných detailov vývoja Košíc počas jedného storočia, ktoré bolo bez vojen a útrap, takže by sme ho mohli považovať za jedno z najšťastnejších v našich dejinách.
INŽINIER SO SMIEŠNYM MENOM
Nemáme ho zachovaný v origináli, ten, ak ešte existuje, by mal byť kdesi vo Viedni. Keď sa v roku 1909 rozhodlo o jeho archivovaní ďaleko od Košíc, nechal milovník histórie a profesor tunajšieho gymnázia, premonštrát Hadrián Szabó vyhotoviť v nasledujúcom roku svojimi študentmi Vincentom Eiszeltom a Štefanom Halmosom jeho kópiu. Dlhé roky bola táto kópia jeho súkromnou zbierkou, keď sa však Košice stali v roku 1938 maďarskými a v budove Miklušovej väznice zriadili v roku 1942 mestské múzeum, daroval ctihodný páter Szabó svoju zbierku kópií starých košických máp múzeu. Ostatne mal už vysoký vek - 74 rokov - a bolo načase, aby sa niekto o jeho pozostalosť postaral. Jeho študenti Eiszelt a Halmos sa toho už nedožili - padli ako regrúti vo Veľkej vojne, ktorej sa neskôr začalo hovoriť Prvá svetová.
Kópiu založili do zaskleného rámu a zavesili v prostrednej miestnosti na poschodí Miklušovej väznice, tam prečkala návrat Košíc do Československa, Szabóovu smrť v roku 1950, a potom ešte dlhých štyridsaťtri rokov, počas ktorých sa opäť zmenila Košiciam štátna príslušnosť, kým ju nezvesili a nedeponovali. Za ten čas silne vybledla, takže jej pôvodné farby sa dnes dajú iba odhadovať a domýšľať. Ale je stále čitateľná. Vo figurálne zdobenej kartuši vľavo hore nesie nápis: PLAN VON DER FESTUNG CASCHAU factum d 10 Februar 1715 Per H Kleinwachter de Wachtenberg S. C. M. ijngenieur. Táto zmes nemčiny a latinčiny znamená v slovenčine: Plán pevnosti Košice vyrobený dňa 10. februára 1715 inžinierom Jeho Cisárskeho Veličenstva H. Kleinwachterom z Wachtenbergu. Čisto pre tú švandu by sa dalo preložiť aj autorovo meno, znelo by Stážniček zo Strážneho vrchu!
FRANCÚZSKA KÓPIA
Originál bol teda jasne podpísaný autorom a datovaný, čo je detail, ktorý na mnohých iných starých plánoch Košíc chýba. Datovaný je dokonca na deň presne, ale nemožno to brať doslova, pretože Wachtenbergov plán je natoľko komplikovaný, že za deň sa nedal „zmáknuť". Ten desiaty február je teda asi dňom, keď ho autor dokončil. V prípade tohto plánu sme navyše mali aj to šťastie, že hneď v dobe blízkej jeho vzniku z neho urobili aj kópiu popísanú po francúzsky - pravdepodobne pre novomenovaného kapitána Košíc, francúzskeho generála baróna Jozefa Františka Renauda. Eiszelt s Halmosom našťastie vyrobili aj kópiu onej kópie, takže ju dnes máme tiež k dispozícii. Termín kópia tu nie je celkom namieste, pretože má iný rozmer, inú mierku, jej kresba je mierne odlišná a aj nadpis má iný, ale práve vďaka tomu sa nám zachovalo viac údajov, ako uviedol Kleinwachter na svojom origináli.
Spomenutý dobový duplikát má takýto nápis: COPIE DU PLAN DE CASCHAU ET DU PROJET POUR LA REPARATION NECESSAIR PAR LE SIEUR Ingenieur Herman Kleinwachter V Wachtenberg. V preklade to značí Kópia plánu Košíc a projektu potrebných opráv od pána inžiniera Hermana Kleinwachtera z Wachtenbergu. Takže navyše oproti originálu sme sa dozvedeli, že Kleinwachter mal krstné meno Herman, že účelom plánu boli akési úpravy alebo opravy - nepochybne opevnenia, a že vtedajší košický kapitán Renaud nerozumel /alebo odmietal rozumieť/ po nemecky, čo bol asi dôvod vzniku francúzskej mutácie. Tým sme bohužiaľ vyčerpali všetky doteraz známe údaje o cisárskom vojenskom inžinierovi Kleinwachterovi z Wachtenbergu.
AKÉ TO BOLI ČASY
Podľa svojho datovania vznikol plán takmer presne štyri roky potom, čo skončilo povstanie Františka II. Rákócziho a tunajšia kurucká posádka odovzdala po asi rok trvajúcej blokáde Košice do rúk cisárskych generálov. V roku 1715 sa krajina stále spamätávala z posledného stavovského povstania. V ťažko skúšaných a vyľudnených Košiciach sa činili rôzne rekatolizačné a reštitučné komisie, ktoré odstraňovali pozostatky náboženských, právnych a organizačných opatrení z čias kuruckého panovania. Vojsko búralo citadelu a mesto, s láskavým dovolením cisára Karola VI., budúceho otca Márie Terézie, bralo z búračky kameň a dláždilo ním svoje ulice.
Protestanti prežívali ťažké časy. Ich svätyne vykázané už v predchádzajúcom storočí mimo hradby mesta, boli poničené pri obliehaniach mesta počas povstania a oni sami boli obťažovaní povinnou účasťou na vybraných katolíckych bohoslužbách a na procesiách. Katolícki mešťania sa rozpomenuli na svoje sľuby z čias zaháňania veľkého moru v roku 1710 a pustili sa do budovania Rozálskej kaplnky /cintorín pri nej vznikne až neskôr/. Dominikáni renovovali svoj desaťročia opustený a devastovaný kostol a stále obývali ruinu svojho pôvodného stredovekého kláštora. Do mesta sa vrátili jezuiti, aby sa opäť venovali vyučovaniu na tunajšej univerzite a vydávaniu náboženskej, ale aj poučnej a praktickej literatúry v latinčine, nemčine, maďarčine, ale už aj slovenčine, aj keď ešte nebola spisovná.
V meste zapúšťala korene katolícka baroková kultúra, činili sa stavitelia Nikodém Liczký a Tomáš Tornyóssy, sochár Šimon Grimming, ale aj nadšenec a poštmajster Viktorín Flachenfeld. Hornouhorský kapitanát už neexistoval, tu sídliaci vojenskí velitelia boli už iba košickými kapitánmi. V Kleinwachterovom čase tu kapitánčil gróf Ján Pálffy, ktorému kuruci dali svojho času prezývku „starý labanc". Mier, ktorý zavládol, mal byť nečakane dlhý, to však vojenská vrchnosť nemohla vedieť a tak stále plánovala rozšírenie košického opevnenia. Toto mesto bolo ešte stále považované za pevnosť - festung. Také boli vtedy časy a také nám ich podáva aj Kleiwachterov plán.
VEĽKOSŤ, PRESNOSŤ A KRESBA PLÁNU
Eiszeltova a Halmosova kópia Kleinwachterovho plánu je nakreslená na kuse silne zažltnutého pauzovacieho papiera nalepeného neskôr na silný kartón. Zachytáva nielen opevnenú časť Košíc, ale aj širšie územie okolo nich, na ktorom stoja predmestia s citadelou a tiež časť hlavného koryta a vedľajších ramien Hornádu s priľahlými mlynmi a záhradami. Zachovaný papier plánu má rozmer 553 x 438 mm, pričom čistý rozmer plánu je iba 458 x 438 mm, zvyšok tvorí pás pri jeho spodnom okraji, na ktorom sú nakreslené rezy jednotlivými bastiónmi opevnenia.
Kleinwachter bol pravdepodobne zručný kresliar, pretože kartušu s nadpisom ozdobil ornamentmi, kompasovou strelkou, uhorským erbom s korunkou pod ktorým je akási tvár, čosi ako maskarón, hlavne však dve polonahé karyatídy - ženské polopostavy po stranách, zodvihnutými rukami akoby podopierajúce kartušu po bokoch. Majú dokonca znázornené bradavky na obnažených prsníkoch a vyformované bruchá s pupkami. Pôsobí to takmer poživačne. Všetko navyše bývalo svojho času pestro vymaľované modrou, červenou, zelenou, čiernou, hnedou a sépiovou farbou. Plán je kreslený tak, že severná strana je na ňom pri pravom okraji. Kompasová strelka v kartuši má síce až osem cípov, ale svetové strany na nej nie sú vyznačené.
Na spodnom okraji je vyznačená aj mierka plánu - Schala von den Plane - úsečkou dlhou 52,5 milimetra, vyznačujúcou 130 siah. Z nej vychádza mierka plánu ako 1 : 4695. Podľa premerania iných miest a v porovnaní so súčasnosťou osciluje mierka medzi 1 : 4480 až 5140. V dobe, keď Kleinwachter tento plán kreslil, zvolil dobovú mierku tak, že jeden viedenský palec na mape znamenal 65 viedenských siah v skutočnosti, čo je dnes hodnota 1 : 4680. Podľa tejto mierky je na pláne súvisle zobrazené územie 2,27 krát 2,045 kilometra, v skutočnosti však iba 4,3039 štvorcového km, pretože kartuša s nápisom prekrýva plochu asi jednej tretiny štvorcového km.
Presnosť mapovej kresby sa dá posúdiť aj podľa toho, nakoľko je na nej obvod mesta tvarovo skreslený. U Kleinwachtera má toto skreslenie hodnotu 1,054, čo znamená, že ak sú rozmery v severojužnom smere kreslené správne, potom vo východozápadnom sa javia väčšie o 5,4 percenta. Na tú dobu je to celkom slušný výsledok, najmä keď prihliadneme na fakt, ako sa odvtedy mohol deformovať papier originálu a tiež na to, že chyby do zobrazenia mohli vniesť aj kopisti v roku 1910.
CENTRUM MESTA
Kleinwachterov plán bol síce sústredený hlavne na problémy fortifikačných úprav, zachytáva však v podstate správne domové bloky /tu treba konštatovať, že kresba centra mesta je už kriticky vyblednutá a takmer nečitateľná/ a aj niektoré stavby, ktoré považoval za dôležité. Uprostred mesta, na ostrove, je to samozrejme dóm, Michalská kaplnka a Urbanova veža, radnica a tržnica. Čermeľský potok tvoriaci ostrov je veľmi dobre viditeľný vďaka modrému kolorovaniu. Vyznačený je ešte kostol uršulínok a dominikánov s areálom ešte starého kláštora, potravinového skladu a záhrady. Na tej sa prekvapivo dobre zachovalo zelené kolorovanie, takže dodnes vidieť aj dve križujúce sa cestičky v tejto záhrade. Kolorovaním boli tiež vyznačené všetky štyri kavaliere stojace za vnútornou hradbou mesta.
Na zachovaných úsekoch kresby vnútornej hradby sa dajú rozoznať pôvodné cechové veže a mestské brány a tiež modro kolorovaná vnútorná i vonkajšia hradobná priekopa. Bastióny a glacis boli pôvodne vytieňované hnedou farbou, ktorá však už osivela. Práve na kresbe vonkajšej línie opevnenia sú čiarkovanými líniami naznačené opravy opevnenia, ktoré spomína nadpis francúzskej mutácie Kleinwachtera. Okolo Dolnej brány, naproti citadele, je tu naprojektovaný nový úsek glacis s krytou cestou, ôsmimi traverzmi a piatimi zhromaždiskami. Všetko sa to tiahne od ravelínu svätého Karola /na styku Timonovej a Mojmírovej ulice/ k ravelínu svätého Eugena /v záhrade synagógy na Puškinovej ulici/.
Iný upravovaný úsek vonkajšieho opevnenia je kreslený na východnej strane, už za korytom Mlynského náhona, pred ravelínmi svätého Jozefa /asi 150 metrov pred Katovou baštou/ a svätého Petra /na mieste starej krytej plavárne/. Je tu tiež navrhovaná krytá cesta, ale iba s piatimi traverzmi a troma zhromaždiskami.
STRATENÝ OPIS PLÁNU
Čo sa týka textového opisu, je Kleinwachterov plán nesmierne stručný. Nachádzajú sa tu iba štyri slová tvoriace dokonca iba dva názvy. Jeden je Harnad Fluss /rieka Hornád/, druhý Demollirte Cittadelle /demolovaná citadela/. Originálny plán však musel mať v minulosti dosť rozsiahlu textovú prílohu, pretože sa na ňom nachádza mnoho písmen označujúcich jeho časti. Ostatne, keby bol pôvodne bez textu, nemalo by asi zmysel vyrábať z neho spomínanú francúzsku mutáciu. Pokúsime sa túto stratenú textovú časť zrekonštruovať podľa toho, čo sa dá dnes z kópie vyčítať.
Písmenom A je označený Tupý bastión, písmenom B Tehlový bastión, C Mlynský bastión, D sú ravelíny svätého Petra a Jozefa, E Železný bastión, F Bethlenov bastión, G Moskvičský bastión, H Zubatý bastión, I všetky štyri kavaliere - Hnilný, Mäsiarsky, Kováčsky a Nový, K plocha parkánu, L nové projektované glacis na juhu, M ravelín svätého Eugena, N vonkajšia vodná priekopa, O kurucmi odstránené dva bastióny citadely, P nové projektované glacis na východe, R vedľajšie ramená Hornádu, S dve rôzne plochy medzi Mlynským náhonom a vonkajšou vodnou priekopou /bez viditeľného dôvodu/, T úsek krytej cesty za ravelínmi svätého Jozefa a Petra, až popred Mlynský bastión, V svahy košickej terasy západne od mesta a W vodná kyneta pred glacis na západnej strane.
Aby to zase nebolo až také jednoduché, sú tu ešte rôzne kvačky pripomínajúce malé písmená a, c, h, l, p a obrátené E /možno je to malé m/, ktoré sú rozosiate v línii vonkajšej hradby, nevedno kvôli čomu práve tam, kde sú. Možno tu čosi pozmätkovali aj kopisti Eiszelt a Halmos, ale pokojne to mohol byť aj Kleinwachter osobne. Chýba totiž označenie Katovho bastiónu, pričom je jasne nakreslený aj s oblúkom Katovej bašty, a medzi písmenami sa kdesi stratilo Q. Stratený textový opis mal teda minimálne dvadsať položiek, ak nie viac.
PROFILY
Už v úvode sme spomenuli, že pod kresbou plánu je osobitný pás s vyobrazením piatich rezov mestským opevnením. Aj tu sa Kleinwachter predviedol ako kresliar a profily sú nakreslené na akomsi pruhu, na koncoch zriasenom a držanom dvoma orlami stojacimi na nízkych profilovaných stĺpoch. Majú osobitnú mierkovú úsečku na dvadsať siah, dlhú 78 milimetrov. Podľa nej boli teda kreslené v dobovej mierke 1:7, teda palec na pláne sa rovná siedmim siaham v skutočnosti, čo je dnešná mierka 1:504.
Všetky zobrazené rezy boli vedené hlinenými bastiónmi a prvý z nich, s opisom Profil nach der Linie F. x bol vedený nielen Bethlenovým bastiónom, ale aj vonkajšou priekopou, krytou cestou a násypom glacis. Línia F. x je síce na pláne vyznačená, ale písmenko x tam nie je napísané. Ďalšie tri profily režú Moskvičský /G/, Zubatý /H/ a Železný bastión /E/, posledný, aj keď je označený ako profil bastiónu DD, je rezom cez ravelín svätého Jozefa, alebo Petra - oba boli rovnaké. Francúzska mutácia má síce rezy bastiónmi tiež znázornené, ale na menšej plôške, bez udania mierky a veľmi nedôveryhodne vykreslené. Kresba centra mesta je však na nej lepšie zachovaná a čitateľná, takže sa tu navyše dá rozoznať jezuitský i františkánsky kostol, viac detailov na starom dominikánskom kláštore a dokonca aj delové strielne na kavalieroch.Na tejto mutácii sú tiež označené prvky opevnenia veľkými písmenami s rovnakým zmyslom, ako na originálnom Kleinwachterovi, navyše sa tu nachádza aj položka Q, ktorá na nemeckom origináli chýba /najskôr sa kdesi vytratila pri kopírovaní/. Označený je ňou úsek vonkajšej hradby na severovýchodnej strane medzi Katovou baštou a mlynským bastiónom.
Text a reprodukcie: Jozef DUCHOŇ
Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer, 19. 1. 2001
