Najpresnejší z tereziánskych plánov
Od spracovania "Pravdivého rozvrhu" uplynulo iba sedem rokov a už vznikol ďalší plán mesta, z ktorého je zrejmé, že mnoho sa za ten relatívne krátky čas zmenilo. Už sa nekreslilo širšie okolie mesta, iba opevnené centrum, a už sa nenavrhovala výstavba nových prvkov opevnenia, iba sa udržiavalo to, čo už bolo v minulosti postavené. Košice sa už dávnejšie dostali mimo strategicky významné územia ríše. Vojny, ktoré cisárovná viedla, či skôr by sme mohli povedať, že bola nútená viesť, sa odohrávali ďaleko od regiónu Horného Uhorska a tak Košice pomaly prestávali byť zaujímavé ako "Festung", aj keď sa k ich menu tento titul stále akosi automaticky pridával. Naše mesto sa za štyridsaťštyri mierových rokov od skončenia posledného stavovského povstania zmenilo na pokojný ospanlivý zapadákov s asi osemtisíc obyvateľmi, neveľkou vojenskou posádkou a zopár miestnymi šľachtickými rodinami - jedinou spoločenskou atrakciou - usadenými na Hlavnej ulici.
PLÁN AKO HLÁSENIE
Geodetické dielo, ktoré dnes budeme opisovať, vzniklo ako akési vojenské hlásenie o tom, aké fortifikačné práce sa budú v Košiciach realizovať v bilančnom roku 1754/55, ako o tom svedčí jeho pomerne nenápadný nemecký titulok: Raports Plan von der Festung Caschau über die im Jahr 1754/55 gemachte Fortifications Arbeit. Opäť to nie je originál, ale iba kópia, tentokrát podpísaná iba jedným z našich známych gymnazistov, Štefanom Halmosom, s dátom 1910. Autorom originálu je muž, ktorý sa podpísal do plánu ako T. B. Hatschek haubtman Ingenieur Manu pr. - čiže Hatschek /krstné mená nepoznáme, ale ich iniciály sa v podpise krásne prepletajú/ kapitán inžinier vlastnou rukou. V tých časoch "kapitánoval" v Košiciach generál barón Kryštof Gotfried Engelhardt und Schellenstein, ktorému nemecká verzia plánu určite nerobila problémy.
Kópia Hatschekovho plánu je poriadny kus plánu kresleného na ležato, na pauzák s rozmermi 740 x 696 milimetrov, podlepený na hrubý kartón. Sú na nej okrem pomerne detailnej kresby opevneného centra mesta pri spodnom okraji vtesnané dva podrobné rezy celým systémom košického opevnenia, starostlivo okótované. Z pripojenej merítkovej úsečky dlhej 140 milimetrov a znázorňujúcej 130 viedenských siah vychádza mierka 1 : 1761, čo je skoro presne historická mierka, kde 1 palec na mape sa rovná 24 siaham v skutočnosti, moderne vyjadrené 1 : 1728. Známe úseky v meste sú kreslené tak, že ich mierka osciluje medzi 1 : 1747 až po 1748, teda prakticky nijako. Hatschekov plán tak má fascinujúcu presnosť podania pôdorysu mesta, ktorého skreslenie nie je väčšie ako pol promile! Nepochybne je to najpresnejší plán, ktorý vznikol v 18. storočí. Ostatne veľmi dobre to vidieť na dokonale vystihnutom tvare tých bastiónov, ktoré sa zachovali dodnes, a teda ich možno s plánom porovnávať.
Kresba prierezmi opevnením má osobitnú mierku s úsečkou dlhou 152 mm, znázorňujúcou 20 viedenských siah, čo dáva historické merítko 1 palec na pláne rovný 3,5 siaham v skutočnosti, moderne vyjadrené 1 : 252. Je to prakticky "dvestopäťdesiatka" používaná aj dnes. Už v titulku sme uviedli, že to bol raportný plán, teda akési graficky spracované vojenské hlásenie. Aj zo samotného jeho nadpisu je tento účel zrejmý. Bohužiaľ sa z plánu nedá zistiť, ktoré konkrétne opevňovacie práce sa v onom roku 1754/55 mali realizovať. Pravdepodobne však išlo o údržbu a úpravy vnútornej i vonkajšej vodnej priekopy a glacis na západnom a juhozápadnom obvode mesta, keďže prierezy zobrazujú práve túto oblasť Košíc.
BOHATÝ POPIS
Pri čo i len trochu podrobnejšom prezretí Hatschekovho plánu je hneď jasné, že napriek dosť veľkému počtu písaných poznámok priamo v ňom, musel mať pôvodne aj rozsiahlu písanú legendu. Nevedno či na osobitnom kuse papiera, alebo niekde na okraji formátu, ktorý bol neskôr odstránený. Pásmo fortifikácie je totiž priam posiate písmenami abecedy. Navyše sú bastióny, ravelíny a kavaliere označené rímskymi číslicami. Číslo I. má Mlynský bastión a číslovanie postupuje po východnom, južnom a západnom obvode až k číslu VIII., čo je tehlový bastión. Kavaliere /na pláne sú uvádzané ako batérie/ majú čísla od IX. po XII. a ravelíny od XIII. po XVI.
Vysvetlivky k písmenám a čísliciam sú už pravdepodobne stratené, na pláne je však ešte množstvo priamych popisov. Začneme najprv centrom mesta - ostrovom medzi ramenami Čermeľského potoka. Je tu vyznačená Horná brána - Ober Thor, Čermeľský potok - Czermels Canal, Immaculata - Säulen, hlavná mestská strážnica - Haupt Wacht, pôvodná mestská stredoveká radnica - Alt Rath Haus, farský kostol, teda Dóm svätej Alžbety - Pfar Kirch, kaplnka svätého Michala - St. Michael, Dolné kasárne - Untere Caserne a Dolná brána - Unter Thor. Ďalej sú tu popísané tieto stavby: kostol dominikánov - Dominicaner, potravinový sklad - Proviant, kostol uršulínok - Ursuliner, konský mlyn na Zbrojničnej ulici známy ako Rotunda - Ross Mühl, zbrojnica - Zeughaus, Horné kasárne - Kaysl. Königl. Ober Casserne a kostol jezuitov - Jesuiter.
Pomerne veľa je toho popísaného aj na území mimo centra mesta - za hradbami. Popisy začneme citovať od severnej a východnej strany /Hatschekov plán je orientovaný severom vľavo, teda východ je hore/: vonkajšia Horná mestská brána je uvedená ako Kleine Schliesen /malá uzávera/, hneď pri nej, na mieste vtoku Čermeľa do mesta je napísané Einlauf der Cermel mit Beydsetzigen Passeblacht /vtok Čermeľa s vedľajším priepustom/, Horný mlyn má jednoduchý text Ober Mühl, hneď pri ňom bol vyznačený prameň vody Wasser Quelle /objavili ho vraj pri úpravách opevnenia za Rákocziovského povstania/, zhruba na mieste jezuitských záhrad je nápis Der Statts Gärten /mestské záhrady/, mlynský náhon je popísaný ako Mühl Graben aus dem Harnad Flus, pri Dolnom mlyne je strohé Unter Mühl a vodný tok vedúci od hradieb pri Železnom bastióne má popis Haubt aus Lauf der Cermel und Cunetts /hlavný výtok Čermeľa a kynet/.
Dostali sme sa k popiskám na spodnej polovici plánu, kde výtok pod Dolnou bránou má text Gewester aus Lauf der Czermel /výtok vôd Čermeľa/ neďaleko vo vonkajšej vodnej priekope je jarok označený ako Gepöltzte Cunette /? kyneta/, dva bočné vodné prítoky do západného glacis sú popísané ako Zogen Wasser a Hagen Wasser /voda od krovín/ a Gestrich Rohr und Morast zu laufendes Wassern haltendes vor Graben /húštie, rákosie a bahno nahromadené v tečúcich vodách predvalia/, posledný text sa viaže na plochu parkánu pri Baštovej ulici, kde stojí Proviant zu gehörige Stadel /stodola patriaca proviantnému skladu/. Vojsko tam malo skutočne prestrešenú plochu parkánu na nápadne dlhom úseku.
PROFIL PO BOČNEJ ULICI
Zvláštnosťou Hatschekovno plánu sú dva starostlivo nakreslené rezy opevnením na južnej a západnej strane mesta. Sú vybavené bohatým a pomerne presným kótovaním. Hatschek ich označil ako Profily PQ a MS. Profil PQ je vedený kolmo na hradby v mieste dnešnej Bočnej ulice v úseku od Vrátnej po Timonovu. Je tu vykreslený zvyšok vnútornej hradby - Eingefallene Rings-Mauer, úplne už zbúraný a nahradený akýmsi domčekom - angebaute Hausen, plocha parkánu okótovaná číslicami 5c 0´ 0´´ čo znamenalo 5 siah, 0 stôp, 0 palcov /rovných päť siah bolo 9 metrov 48 centimetrov/ a parkánový múr - Zwinger-Mauer. Za tým všetkým nasleduje vnútorná vodná priekopa - Stattgraben široká 9 siah /17 metrov/ a nakreslená v dosť úbohom stave, bez kynety a banketov, s dnom postupne sa zvažujúcim, akoby to bola nejaká lenivo tečúca riečka.
Hatschek tu naznačil hladinu vody a hĺbku dna uprostred - je to 5 stôp a 6 palcov /skoro dva metre/, ale tiež pripísal poznámku: Wegen alzutieffen laage nicht abzuzapfen - Kvôli celkovej hĺbke nevypustená. Miesto, ktorým bol tento profil vedený, sa nachádzalo skutočne neďaleko Dolnej brány, kde bol výpust vnútornej vodnej priekopy. Za priekopou nasledovala hlinená kurtina vonkajšieho pásma opevnenia, ktorej val bol armovaný drevenými kolmi zatlčenými jednak kolmo do zeme, takže vytvorili aj kontreskarpu vodnej priekopy, ale tiež kolmi zapustenými vodorovne do valu a pripevnenými o drieky kolmých kolov. Oba systémy kolov, ako ich Hatschek zachytil, zabraňovali rozpadávaniu sa a vodnej erózii valu. Na tomto mieste profil PQ končí, autor stihol ešte okótovať šírku koruny kurtiny ako 6 siah /asi 11,5 metra/.
OD HRADBOVEJ PO MOYZESOVU
Profil MS je kompletným rezom opevnením a ukazuje ho na tomto mieste v pomerne dobrom stave /pravdepodobne po realizovaných úpravách v období rokov 1754-55/. Hatschek ho viedol na západnej strane od dnešného domu na Hradbovej 5 až po náprotivný dom na Moyzesovej 36. Vnútorná hradba - Haubt Ring Maur je tu ešte zachytená celá aj so strielňou, má hrúbku 5 stôp a 5 palcov /195 cm/, parkán je tu široký 7 siah /13,3 metra/, stojí v ňom akási búda opretá o parkánový múr, ktorá je okomentovaná textom: Erbaute Schupfen vor das vorräthige Sallanzer bauholz - Šopa vybudovaná pre zásoby stavebného dreva zo Slanca, a sú tu aj výškové kóty. Vnútorná hradba je od úrovne parkánu vysoká 5 siah /9,5 metra/, parkán je 2 metre pod úrovňou Hradbovej ulice, z vnútornej strany má parkánová hradba výšku 1 siahu a 2 stopy /2,6 metra/ a z vonkajšej strany je vysoká 2 siahy 4 stopy a 9 palcov /5,5 metra/. Vnútorná vodná priekopa - Inneren Statt Graben je nakreslená vo vzornom stave - má predpisové chodníčky /bankety/ po oboch stranách, uprostred odvodňovací kanál /kynetu/ 4 stopy hlboký a 5 a pol stopy široký a je široká 10 siah /18,96 metra/. Pripojený text neu eingeschnittene Cunette a Ausgehobene Erden dokazuje, že kyneta bola nanovo vyhĺbená a dno splanírované.
Protiľahlý breh priekopy tvorí kamenný kontreskarpový múr, ktorý je zároveň armovaním pre hlinený val kurtiny - Cortine silný až 8 siah 2 stopy /15,8 metra/. Zvonku je val chránený kamenným múrom - vlastne vonkajšou hradbou hrubou 3 stopy /95 cm/ a vysokou 2 siahy a 2 stopy /4,5 metra/. Nasleduje vonkajšia vodná priekopa Aufseren Haubt Graben široká 22 siah /asi 42 metrov/ ku ktorej hlása text - von Gestrauch und Lohr gesaubert, že bola vyčistená od krovín a smetí, krytá cesta - Bedeckte Weeg široká 4 siahy /7,6 metra/ a nakoniec nízky val Glacis s plytkým odvodňovacím korytom na úpätí, ktoré sa nazývalo predvalie - Vorgraben.
V zime 1982-83, v časoch bývalého režimu, keď nikto nechyroval, že raz budeme mať aj iné spoločenské zriadenie ako socialistické, rozhodol sa vtedajší pán riaditeľ košických pamiatkarov, že neutratené prebytky financií sa minú na archeologický výskum. Mal som vybrať miesto, kde sa bude kopať, a keďže som vtedy študoval práve Hatschekov pán Košíc, nechal som vykopať sondu práve v trase vyššie opisovaného profilu MS. Jednak sa vtedy chystala obnova priľahlého hradbového múra, hlavne tu však ostal zhodou okolností voľný terén, navyše v užívaní socialistickej organizácie, takže sondáži nič nestálo v ceste. Výsledok bol dosť prekvapivý. Ukázalo sa totiž, že výškové pomery terénu sa tu od čias hajtmana Hatscheka takmer nezmenili. Dno bývalej hradobnej priekopy, dnes záhrady pod hradbami, ostalo prakticky v tej istej úrovni, ako v minulosti. Je na ňom iba asi 60 centimetrov nového humusového nánosu.
ČÍM VTEDY ŽILO MESTO
V časoch, keď sa hajtman Hatschek staral o údržbu západných vodných priekop mestského opevnenia, realizovali sa v meste hlavne cirkevné stavebné akcie. Prebiehala výstavba kalvárskeho areálu /ukončená v roku 1760/, na počesť Blahoslavenej Panny Márie vysvätili dominikánsky kostol obnovovaný vyše pol storočia /1754/, začala sa výstavba nového kláštora dominikánov /1754-1767/ a jágerský biskup František IV. Barkóczy nechal prestavať svoj dom na Hlavnej ulici /dnes číslo 48/ v elegantnom barokovom duchu. Zbožná Anna Károlyiová, manželka grófa Pavla Szapáryho, nechala v roku 1758 na vlastné trovy vybudovať uršulínskym mníškam nové kláštorné krídlo orientované do dnešnej Uršulínskej ulice.
Mesto sa tiež rozhodlo odstrániť v roku 1756 silne schátranú budovu starej radnice, ktorej hrozilo už zrútenie, a na jej mieste potom nechalo vybudovať dočasnú "letnú zasadačku". Kronikár Turcsányi zaznamenal, že v Dóme svätej Alžbety odznela v roku 1756 prvá kázeň v slovenskom jazyku. Mesto urobilo v roku 1765 aj zaujímavú majetkovú výmenu s erárom - dedinu Zlatá Idka aj s baňami vymenilo za takzvaný cisársky mlyn /južne od mesta/. Je to znak silného úpadku Zlatej Idky, ak stála celá len za jeden mlyn!
Boli to časy, keď už visela vo vzduchu nová doba. Aj sem, do provinčných Košíc už začali prenikať myšlienky osvietenstva, náboženskej tolerancie, naivného ateizmu a bezbožníctva. Postupne zdochýnajúci kôň netolerantného a zaslepeného katolicizmu sa však ešte stále pokúšal kopať. 27. marca 1770 sa odohrala pri mestskom pranieri zvláštna scéna. Kat rozdriapal na márne kúsky a potom pohádzal do ohňa buričský spis Štefana Péchyho "Katechismus hereticus". Bývali časy, keby bol v ohni skončil aj autor takéhoto diela. Ten však bol omilostený, a ako zaznamenal Turcsányi, prizeral sa celému aktu so zmesou úcty a smelosti. Pokrok teda dorazil už aj k nám.
Text a reprodukcie: Jozef Duchoň
(Článok bol uverejnený v denníku Košický večer; 16. 2. 2001)
