Na hospodárskom rozvoji miest sa vo významnej miere podieľal obchod. Z východoslovenských miest sa v období vrcholného feudalizmu na prvé miesto vypracovali Košice, ktoré mali centrálne postavenie v tranzitnom obchode. Košiciam pripadla úloha sprostredkovateľa v širokej a pevne organizovanej sieti vzťahov, ktoré spájali ekonomiku jednotlivých orgánov, predovšetkým v smere sever - juh.
Neboli to však len faktory geografického rázu, ktoré determinovali túto skutočnosť, ale predovšetkým faktory demografického, hospodárskeho a mocensko - politického charakteru. V roku 1325 získali Košice potvrdenie svojich mestských privilégií a čoskoro sa stali strediskom rozvinutého miestneho trhu, ktorý vytvoril základňu pre realizáciu ich diaľkového obchodu. V roku 1361 získalo mesto právo skladu a odvtedy Košice existovali ako generálny sklad tovaru, čím prevýšili ostatné východoslovenské mestá, napr. Levoču, Bardejov, ktoré mali len čiastkové právo skladu. Pre obchodný rozvoj Košíc boli dôležité i obchodné zmluvy s Krakovom, uzavreté v priebehu 14. storočia. Košice boli aj sídlom hlavného tridsiatkového úradu, ktorého pobočky ležali na hlavných obchodných cestách.
Košickí kupci mali intenzívne styky s Krakovom, prostredníctvom ktorého obchodovali tiež s Pruskom, Moravou a Čechami. Do Krakova dodávali v 15. storočí hlavne meď, v 16. storočí to bolo víno. Košičania v Krakove preberali produkty západných remesiel, hlavne textílie, ale i kožušiny, hotové výrobky a niektoré druhy potravín. Veľký význam pre Košičanov mala i južná časť krajiny, kde Veľký Varadín a Debrecín boli hlavnými odbytiskami pre výrobky košických remeselníkov. Zo Sedmohradska sa dovážali hlavne produkty poľnohospodárskej a banskej produkcie. Košickí obchodníci sa ešte v prvej polovici 16. storočia snažili preniknúť do Sedmohradska a odtiaľ do Rumunska. Tu sa však stretli s tvrdou konkurenciou sedmohradských miest a Košičania boli nútení stiahnuť sa k Veľkému Varadínu. V priebehu 15. storočia sa táto situácia nemení, obchodný rádius mesta sa už nerozširoval. Košickí obchodníci tovar, ktorí preberali v Krakove, realizovali na trhoch v Debrecíne a vo Veľkom Varadíne, kde sa stretávali sedmohradskými obchodníkmi a vymieňali svoj tovar. Z produktov západných remesiel to boli hlavne textílie - kvalitné a drahé flámske súkna, juhonemecké, sliezske a poľské súkna pre každodennú potrebu, galantérny tovar - nite, opasky, klobúky atď. Dovážali sa aj kvalitné druhy kožušín a koží, z kovov to bolo olovo, kovové výrobky, dovážala sa tiež síra. Z potravín hlavne morské ryby a koreniny.
Do Krakova košickí kupci dodávali v 15. storočí v prvom rade meď, obchod prinášajúci Krakovu veľké zisky. Odbyt tovaru zabezpečovaný diaľkovými spojmi hlavne košických kupcov prispel k rozmachu spišsko-gemerského baníctva. Na konci 15. storočia sa obchodu s meďou zmocnila turzovsko-fuggerovská spoločnosť a záznamy obchodnej spoločnosti v Košiciach z rokov 1502 - 1503 poukazujú na to, že nie meď bola prvoradým obchodným artiklom, ale víno.
Pre košický obchod v 15. a 16. storočí je charakteristické, že napriek čulým dopravným stykom, veľkému obratu a hodnote predaného tovaru, zostával závislý na úvere iných obchodníkov, predovšetkým krakovských. V roku 1498 je v krakovskej mestskej knihe zapísaných asi 8 129 zl. Dlhov, z toho košickí obchodníci boli dlžní Krakovu asi 18 percent z celej sumy. Krakovskí kupci otvorili Košičanom úver v tovare a v tovare vyžadovali aj svoje pohľadávky, obyčajne vo vopred stanovenej cene. Účtová kniha košickej obchodnej spoločnosti z rokov 1502/1503 poukazuje na silnú závislosť tejto spoločnosti na Jurajovi Turzovi z Krakova. Nedostatok kapitálu sa prejavuje aj v splácaní dlžôb. Ako málo peňazí mali v hotovosti, možno vidieť aj z toho, že na založenie mestskej obchodnej spoločnosti v roku 1502 s kapitálom 5000 zl., 1500 zl. Zložilo mesto a bolo potrebných ešte 11 obchodníkov, aby zozbierali základný kapitál v sume 3 200 zl. Tieto údaje svedčia o masovom nedostatku peňazí a o slabých kapitálových možnostiach väčšiny obchodníkov. Západní obchodníci , ktorí viac čakali na splatenie svojho tovaru zlatom a striebrom ako na splácanie meďou a podobne, sa už pred polovicou 15. storočia sťažovali, že musia obchodovať na úver. S podobnými ťažkosťami sa stretli košickí obchodníci na trhoch v Sedmohradsku, kde im obchodní partneri uhrádzali tovary protidávkou na niektorom z nasledujúcich trhov. Postavenie košického kupca na juhu ako veriteľa vo veľkej miere determinovalo jeho postavenie na severe ako dlžníka.
V košickom obchode boli rozvinuté zložité formy úveru, ale pre lákavosť ziskov z tranzitného obchodu nerozvinula sa tu investičná spätosť veľkoobchodníkov s remeselníkmi, čo sa negatívne prejavilo na rozvoji mesta už v 16. storočí.
Napriek tomu, že v 16. storočí obchod s Poľskom nadväzoval na predchádzajúci vývoj a tradície, v 16. storočí sa už rozvíjal za nových podmienok. Tieto nové podmienky súviseli jednak s hospodárskymi zmenami celoeurópskeho charakteru, jednak so zmenami, ktoré sa odohrali v politickom a hospodárskom živote samotného Uhorska. Na rozdiel od západoeurópskych krajín, kde dochádza k postupnému rozvoju kapitalistických výrobných vzťahov, v našich krajinách sa feudalizmus znovu upevňuje a prechádza do štádia tzv. II. nevoľníctva. Šľachta si upevňuje svoje hospodárske a politické postavenie nielen na úkor poddaných, ale ja na úkor hospodárskeho a politického postavenia miest.
Z ďalších činiteľov je nutné spomenúť presun orientácie obchodu zo severu na západ. Geografická báza týchto zmien, ktoré ovplyvnili hospodársky život celej Európy, bola vytvorená expanziou Osmanskej ríše, objavením Ameriky, objavením novej cesty do Indie po mori a prerušením spojenia Hanzy s Rusou. Krakovské cesty postihol úpadok torunského obchodu. Úpadok hanzových miest po vojne s Dánskom bol všeobecný. Na prelome 15. a 16. storočia sa presúva spojenie Litvy a Ruska so Západom z krakovskej cesty na severnejšie spojenie cez Varšavu a Balt. Význam stráca aj Ľvov a jeho sprostredkovateľskú funkciu v smere východ-západ preberá Vratislav.
Tieto zmeny poznamenali aj vývoj obchodných stykov Košíc a sú pozorovateľné už na rozhraní 15. a 16. storočia. Prejavujú sa v snahách Košíc pri prijímaní cudzincov zo západu a juhu za novoobčanov. Mesto tým hľadá oporné body v novom smere, na ktorý začína orientovať svoj obchod. Dáva prednosť spojeniam s juhom, ale najmä západom pred severom. Preloženie ťažiska diaľkového obchodu je viditeľné aj na takých javoch ako napríklad úsilie bohatých obchodníckych rodín usadiť sa v novom centre uhorského obchodu, v Budíne. Obmedzenie skladových práv Viedne v rokoch 1485 - 1506 umožnilo západným kupcom dostatočný kontakt s uhorskými kupcami v samotnej Viedni. Tým prestal byť potrebná sprostredkovateľská funkcia Košíc.
Na začiatku 16. storočia sú ešte príjmy z košickej tridsiatkovej stanice vyššie ako u ostatných staníc v Uhorsku. V roku 1494 bola prenajatá košická tridsiatková stanica za 5050 zl. V roku 1523 bolo zo samotnej centrály v Košiciach vybratých 800 zl. V roku 1533 a v roku 1566 1099 zl.
V 16. storočí nastala zmena v sortimente tovaru. Colný register z roku 1555 poskytuje obraz o tom, čo mešťania exportovali a importovali. Pri dovoze i vývoze v smere na sever možno pozorovať prevahu tovarov, ktoré sú produktom poľnohospodárskej a banskej výroby na oboch stranách. Z tovarov remeselnej výroby sú predmetom tranzitného obchodu predovšetkým súkna, v polovici 16. storočia sa v prevažnej miere dováža sliezske súkno. Predmetom dovozu boli často strieborné a zlaté nite, priadza, jemná vlna. Z odevov to boli čepce a klobúky. Medzi kovmi a minerálmi vedúce postavenie mal dovoz olova, liadku a síry, ktoré chýbali v Uhorsku. Dovážali sa i hotové kovové predmety - rakúske kosy, nože, nožnice, plechy a drôty. Zostatok pripadal na papier, južné ovocie a koreniny.
Hlavnou protihodnotou importovaného tovaru bolo víno pochádzajúce z Tokaja. Víno a vinohrady boli pre zahraničných obchodníkov aj spoľahlivou zárukou na poskytnutie úveru. V roku 1555 bolo v meste vo vlastníctve mešťanov 683 sudov tokajského vína na export a 940 sudov košického vína slúžiaceho spotrebe obyvateľstva. Od roku 1550 mesto narážalo na čoraz väčšie prekážky a problémy v obchode s vínom. V roku 1566 napr. zastavili Košičania poľského obchodníka a prinútili ho k pokute 260 zl., pretože kúpil víno priamo od výrobcov a vyhol sa Košiciam. Colné registre z roku 1611 udávajú, že len 16,5 percenta vín bolo exportovaných do Poľska, prechádzajúc cez Košice. V polovici 16. storočia sa zvýšili výnosy a množstvo vína, avšak obchod sa nerealizoval už len prostredníctvom Košíc.
Medzi tovarom exportovaným do Poľska cez Bardejov sú okrem vína zaznamenané aj kože, loj, vosk a slivky, avšak v omnoho menšej hodnote ako víno. Vývoz tovaru do Sedmohradska sa od vývozu do Poľska výrazne odlišuje. Do Sedmohradska sa viac vyvážali hotové výrobky, ktoré boli predmetom domácej výroby. Obchodníci z Košíc vyvážali v prvej polovici 16. storočia najmä zbrane. Najväčším dodávateľom bol košický obchodník Šebastián, ktorý v roku 1535/1536 sám doviezol do Brašova ohrozovaného tureckými vpádmi zbrane, najmä pušky a hákovnice v hodnote 400 zl.
Obchodná aktivita Košičanov sa na sedmohradských trhov postupne znižovala. Sedmohradskí kupci v čoraz väčšej miere cestovali do Krakova sami, aby nakúpili potrebné tovary hlavne zo železa, plátna a súkna.
Dovážaný tovar realizovali košickí obchodníci aj na domácich trhoch. Maximálne príjmy z importu v roku 1555 boli v máji 598 zl., v júni 394 zl., októbri 502 zl., pretože v máji sa konali veľké trhy v meste. Jeden sa začínal na Trojicu a druhý týždeň pred Sv. Alžbetou. Dovoz sa však neobmedzoval len na tieto veľké trhy.
Colné registre z roku 1555 poukazujú na to, že v tomto roku obchod so severným regiónom dosahoval nový kulminačný bod. V nasledujúcich rokoch je však badateľný úpadok. Tak v roku 1555 bola výška cla ešte 3555 zl.m v roku 1574 2210 zl., v roku 1585 2473 zl. a v roku 1597 1281 zl. Tieto údaje naznačujú, že obchod sa rýchlo preorientoval v smere západ-východ. V roku 1585 tridsiatok na tovar z Krakova reprezentovalo 20 percent z celku, v roku 1597 sotva 15 percent. Táto zmena je prenikavá, lebo v priebehu roku 1555 skoro nič nebolo dovážané zo západných krajín. Obchod Košíc s Viedňou však veľmi závisel na viedenských úveroch. Suma úverov je zrejmá z týchto údajov:
Z Krakova
1579: 2 200 zl.
1580: 1 287 zl.
1585: -
Z Viedne
1579: 6 200 zl.
1580: 9 572 zl.
1585: 20 376 zl.
Z Nemecka
1579: -
1580: -
1585: -
Z Brašova
1579: 1 276 zl.
1580: -
1585: -
Kým do 60-tych rokov 16. storočia prevládalo v exporte víno, postupne sa do popredia odstáva aj obchod s dobytkom. V roku 1587 mali Košičania uskladnených 387 sudov tokajského vína, polovicu z toho, čo v roku 1577. V druhej polovici hodnota dobytka vyvezeného v réžii košických mešťanov prevýšila hodnotu vyvezeného vína. Na angažovanosť Košíc poukazujú vysoké úvery viedenských a juhonemeckých dovozcov dobytka.
Títo veľkododávatelia poskytovali Košičanom úver sčasti v tovaroch. Niektorí mešťania však disponovali takým kapitálom, že neboli odkázaní na úver. Napríklad Anton Pap s protihodnotou 5 000 zl., ktoré zapožičal komore v súkne a v iných tovaroch, si vyhradil právo vyviezť bezcolne dobytok. Išlo asi o 3 500 kusov. V roku 1592 prikázala komora trnavskej tridsiatkovej stanici, aby mu nerobili pri vývoze dobytka prekážky.
V roku 1575 žiada Spišská komora Uhorskú komoru, aby zaplatila jej pozdĺžnosť 5 000 zl. košickému kupcovi Antonovi Vašovi. V roku 1578 odmietol košický kupec Ján Kalmar zapožičať komore 300 zl. s odôvodnením, že mu komora dlhuje 6 000 zl. V roku 1602 deponoval košický obchodník Juraj Sabo u komory 40 000 zl. Komora mu dala do zálohy 13 dedín trebišovského panstva.
Spomínaní obchodníci patrili k najmajetnejšej skupine obyvateľov mesta. Ich ekonomické postavenie môžeme posúdiť na základe dane, ktorú platili z nehnuteľného majetku, a tiež na základe hnuteľného majetku, hlavne vlastníctva vína a obilia.
V 20-tych rokoch 16. storočia medzi najbohatších obchodníkov patril Juraj Keyser, ktorý vlastnil víno a platil 11,3 z. dane, ďalej František Kalmar, ktorý vlastnil 9 sudov vína, 6 koní a platil 3,55 zl. dane. Polovica obchodníkov (vo vnútornom meste podľa daňového zoznamu z rokov 1522 - 1524 15 obchodníkov a 2 podstrihovači súkna a z celkového počtu daňovníkov tvorili 4,2 percenta) však platila len 1 zl. dane a niekoľkí z nich boli od platenia dane oslobodení. Celkove vlastnili obchodníci v roku 1522 - 1524 30 sudov vína, čo bolo 14 percent z celkového počtu v meste.
V roku 1557 patril medzi veľmi bohatých obchodníkov Benedikt Pap, ktorý zaplatil tridsiatok 310 zl., ďalej František Zeoth 179 zl. a Anton Vaš 147 zl. Najväčšie množstvo - 44 sudov tokajského vína, 40 sudov košického vína a 32 gbelov múky vlastnil Pavol Kalmar, ktorý mestu platil 3 zl. dane, v roku 1566 zaplatil tridsiatok z tovaru vo výške 41,25 zl. ; strednú vrstvu obchodníkov v roku 1557 reprezentoval Štefan Sekereš s 20 sudmi košického vína, 8 tokajského a 32 gbelmi obilia. Platil 1 zl. dane. Tomáš Kalmar bol nájomník, mal 7 sudov tokajského vína, 4 gbely obilia a platil 25 denárov dane. Aj keď v tomto roku boli všetkým daňovníkom znížené dane, jsne vidno súvislosť medzi výškou dane a množstvom hnuteľného majetku.
V roku 1580 bolo v meste podstatne menej vína a obilia ako v roku 1557. Z 11 daňovníkov zaoberajúcich sa obchodom a povozníctvom len traja vlastnili víno. Martin Kromer 28 sudov tokajského a 6 košického, Ondrej Kalmar 3 sudy tokajského a Ján Kromer 16 sudov tokajského vína. Z celkového množstva vína v meste obchodníci vlastnili len 7 percent.
Rozdiely medzi obchodníkmi naznačuje aj počet sluhov v ich domácnostiach. V rokoch 1540 - 1550 mal Pavol Kalmar 7 člennú rodinu a troch sluhov. Mikuláš Kalmar trojčlennú rodinu a dvoch sluhov, Tomáš Kalmar 4 člennú rodinu a jedného sluhu. Štyria obchodníci v tomto roku nemali ani jedného sluhu, takisto povozníci, ktorí boli traja, nemali sluhov.
Obchodníci v Košiciach patrili medzi najbohatších obyvateľov v meste, hoci aj medzi nimi existovali výraznejšie majetkové pomery, ktoré potvrdzujú existenciu bohatých obchodníkov, orientujúcich sa na zahraničný obchod a tiež podomových obchodníkov. Obchodníci na predmestiach boli podstatne chudobnejší ako obchodníci vo vnútornom meste. Ak porovnáme aritmetický priemer daňových kvót obchodníkov s inými výrobnými odvetviami v meste, zisťujeme, že sú pomerne vysoké v prospech obchodníkov.
Košice v 16. storočí možno pokladať za dôležitého distribútora tovarov dovážaných zo západnej a južnej Európy pre Horné Uhorsko a Sedmohradsko. Dovoz sa uskutočňoval zväčša v réžii košických kupcov, ktorí si vybudovali konexie so zahraničnými firmami a tieto mali príbuzenský charakter. Napriek týmto okolnostiam Košice nezachytili nové trendy vývoja nevyhnutné na vytvorenie nových trhových okruhov a nových výrobno-obchodných vzťahov, ktoré smerovali k vytvoreniu novodobých národných trhov. Košice v 16. storočí nezapojili svoje zázemie do výroby, aby zvýšili výrobu na vývoz, aj keď disponovali surovinami a vyvážali ich. Obmedzili sa na ochranársku politiku. V polovici storočia mesto už nebolo schopné prispôsobiť sa novým trendom. Nebol to len postupný úpadok mesta, obmedzenie jeho lokálnej úlohy, skromný akumulovaný kapitál a negatívne činitele vonkajšieho rázu ako turecká expanzia, prítomnosť žoldnierskych vojsk, mincová kríza. Rozhodujúce bolo to, že mesto nemohlo uspieť bez právnych záruk. Právo skladu a iné privilégiá, ktoré sa vzťahovali na obchod s Poľskom, stratili na svojom význame v obchode východ-západ. Nedostatkom privilégií a voľného kapitálu boli obchodníci Košíc prinútení na príležitostné obchody. Z tranzitného obchodu plynuli len malé zisky. Tieto činitele platili nielen v Košiciach, ale vo východoslovenských mestách všeobecne a ich dôsledkom bolo spomalenie prechodu na kapitalistické formy výroby.
Miloslava Bodnárová
Článok bol uverejnený v zborníku Východoslovenského múzea Historica Carpatica, dvojčíslo 25-26/95.