V predchádzajúcej časti nášho príspevku sme sa zaoberali odievaním od staroveku až po obdobie renesancie.V dnešnom pokračovaní nahliadneme do európskej odevnej kultúry z obdobia 16. až začiatku 20. storočia.
V Španielsku móda 16. storočia napriek vplyvom burgundského dvora a prvkov talianskeho a nemeckého odievania kráča svojou vlastnou cestou. Oproti harmonickej móde talianskej renesancie španielska móda je silne ovplyvnená geometrickými tvarmi. Celý šat tvorí akúsi pokladnicu a schránku neprirodzenej pompéznosti. Ženské telo sa takmer stráca vo vystuženej zvonovej sukni, ktorá bola podopieraná kovovými obručami. Dopĺňa ju živôtik s pevným krajkovým golierom. Súčasťou ženského ako aj mužského odevu sa stal korzet. Muž v tomto období je štylizovaný do funkcie rytierskeho dobyvateľa sveta a ženských sŕdc. Vypchaná kazajka tzv. wams s okružím je doplnená krátkymi nohavicami v tvare guľovitých útvarov s pančuchami. Vysoké klobúky s okrajom sú predzvesťou budúceho cylindra. Španielsky odev bol dokonalou ukážkou umeleckého remesla a na jeho výzdobe sa podieľali zlatníci i vyšívači.
Obdobie tridsaťročnej vojny (1618-1648) sa označuje ako rané baroko. Aj napriek vojnovým rokom móda rozbujnieva do nevídanej luxusnej podoby. Mužský odev sa skladal z kabátika, čipkovanej košele a trubkovitých nohavíc pod kolená, ktoré dopĺňali pančuchy na podväzky. Odev bol doplnený veľkým klobúkom, ku ktorému sa nosili čižmy. Ženský riefrock a vystužený živôtik boli vypracované ako samostatné časti s mimoriadnou módnou štylizáciou, ktorá nemá v dejinách módy obdoby. Okružie vystriedal čipkový golier a výstrihy šiat sa zväčšovali. V 17. storočí celkový vzhľad šiat vyzdvihujú rukávy s kornútovými čipkovými manžetami. Veľkou módou sa stávajú kožušinové rukávniky, ktoré nosili v zime muži i ženy.
Nádheru a lesk dvora Ľudovíta XIV. (1643-1715) napodobňovala celá Európa. Baroková móda zaviedla nové materiály, výzdobu a tvar odevov. Odev je uvoľnený, zložitý a dekoratívny s množstvom výzdobných prvkov, ktoré sa rozprestierali po celom odeve. Skladané nohavice po kolená, vesta, košeľa s nákrčníkom a nízke topánky tvorili základ mužského odevu. U žien sa vrátila kovová konštrukcia, veľká dekoltáž a toalety doplňovala šatka. Okolo roku 1640 sa objavujú vo Francúzsku prvé parochne obrovských rozmerov, ktoré korunovali ako mužskú tak aj ženskú hlavu.
Obdobie rokov 1715-1792 predstavuje rokokovú módu. V tomto období pretrváva základný strih odevov predchádzajúceho obdobia bez podstatnejších zmien. Ženská krinolína prekonala niekoľko zmien a rozčlenená bola viacerými vrchnými sukňami nerovnakej dĺžky, doplnená vlečkou. Novinkou mužského oblečenia je frak s nohavicami po kolená. V tomto období detské oblečenie dostáva novú podobu, ktoré do istého obdobia bolo kópiou dospelých. Dievčatá začali nosiť šaty a chlapci dlhé nohavice s blúzou. Veľký dôraz v tomto období sa kladie aj na doplnky k odevom. K týmto patril vejár ako súčasť umenia ženskej koketérie a taštička (pompadúrka) na drobné kozmetické potreby, k tomu rukavice a rukávnik.
Odev na konci 18. a začiatku 19. storočia prekonával rýchle zmeny a poznačil najmä ženskú módu. Odevná kultúra je v tomto období ovplyvnená antickým umením, ktoré sa prejavilo v uvoľnenosti a splývavosti ženského odevu s veľkou dekoltážou, ktorú zahaľovala veľká šatka.
Antikizujúca vlna z predchádzajúceho obdobia zachvátila nielen ženskú módu, ale ovplyvnila aj spôsob života a ostatné druhy umenia. Obdobie rokov 1804-1815 sa nesie v duchu empírového umenia. Voľný ženský odev chemise si udržuje nadvládu v dlhých splývavých záhyboch s postupným upustením vlečky. V ďalších rokoch sa postupne skracuje sukňa a odhaľujú topánky, po roku 1810 aj kotník. Do Paríža začali dovážať prvé kožušinové plášte a pravé kašmírové šály z Egypta. Dobovú módu v tomto období začínajú propagovať prvé módne časopisy - Journax, Gazettes et Revues, ktoré začínajú vychádzať od roku 1770. Obdobie biedermeieru a romantizmu (1820-1840) menia oproti predchádzajúcemu empíru siluetu dámskeho odevu. Vypasovaný živôtik so šnurovačkou a širokánske rukávy zvýrazňujú štíhlosť pásu. Silueta sukne sa rozširuje počtom spodničiek. Kabáty nahrádzali, plášťové šaty doplnené pelerínami, kašmírovými šálmi a kožušinovou boou. Mužské oblečenie v tomto období znovu neprekonáva ako vždy závratných zmien. Klasickým pánskym oblečením ostáva frak doplnený cylindrom a paličkou.
Od roku 1840-1870 hovoríme o období druhého rokoka, ktoré má západoeurópsky charakter. Dominantným znakom ženskej módy je nosenie krinolíny. Oceľová konštrukcia tvoriaca kostru sa vyrábala strojovo. Pánsky odev sa stále približoval k dnešnej podobe. Už v tomto období vzniklo sako podobné dnešnému. Popri cylindri sa nosil nízky klobúk. Oblečenie dotváral trojštvrťový plášť, topánky s nízkym opätkom a palička.
Módu v rokoch 1870-1890 charakterizuje nová línia ženského odevu, ktorá zdôrazňovala zadnú časť tela. Okolo roku 1870 sa objavila sukňa s turnýrou, ktorá má v zadnej časti podloženú kovovú obruč alebo vypchávku. Popri nej sa nosili aj polonaisy - rozšírené dlhé sukne, ktoré odhaľovali spodnú dlhú sukňu. Ženská móda tohto obdobia začína klásť základy moderného šatníka žien. Rodí sa ženský kostým, cestovný úbor, plášte do dažďa a proti prachu, ktoré ostávajú ako trvalé dedičstvo do budúcnosti. Účesy s kaderami sa dvíhajú do výšok a doplňajú ich malé klobúky s perím a slnečník, ktorý úzkostlivo chránil pleť pred lúčami slnka.
V pánskom oblečení slávnostný frak vystriedal na denné nosenie žaket. Na spoločenské účely páni nosili dvojradový predĺžený kabát - gehrock. Najväčšou novinkou sa stáva smoking s hodvábnymi chlopňami. Vznikajú aj rôzne typy plášťov, ktoré dopĺňajú mäkké plstené a slamené klobúky. V tomto období sa pozvoľna upúšťa od rôznych nelogičností v odievaní a odev sa postupne formuje do praktickejšej a pohodlnejšej podoby.
Obdobie rokov 1890-1918 sa nesie v duchu nového štýlu - secesie. Vyznačuje sa výraznou rastlinnou a geometrickou štylizáciou. Do sveta módy prichádzajú nové tendencie a trendy, ale aj opakovania z minulých dôb najmä v dámskom oblečení. Vzniká nový typ odevu so zvonovou sukňou, ktorú dopĺňa blúzka so stojatým golierom. Odevná línia šiat je štylizovaná do secesného tvaru S. Aj v tomto období sa uplatňoval korzet, ktorý tvaroval ženskú postavu. Denný odev sa stále viac prispôsoboval súčasným potrebám a moderným životným trendom. Napriek tomu večerné róby hýrili rôznorodosťou materiálov a boli hotovými umeleckými dielami. Na začiatku storočia sa objavuje kostým s dlhou zvonovou sukňou, blúzkou a kabátikom. Symbolizoval demokratizáciu ženského oblečenia. Neodmysliteľným doplnkom odevov boli malé ale aj rozmernejšie klobúky dekorované sušenými kvetmi, ovocím a vypchatými vtákmi.
V úsilí o tento nový štýl, ktorý prenikol všetkými druhmi umenia bolo najďalej Anglicko, ale hlásia sa k nemu aj Spojené štáty, Belgicko, Francúzsko a v konečnej fáze aj Viedeň a Praha.
Odievanie v každej historickej epoche dotváralo každodenný pracovný ako aj spoločenský život v jeho rozmaroch či praktickej stránke. Aj v súčasnosti tvorí dôležitý prejav kultúrnosti v živote každého človeka - obliekať sa vkusne s prihliadnutím na odevný štýl, spoločenské postavenie a estetické cítenie jeho nositeľa.
