Eneolit, neskorá doba kamenná: posledné 2 - 3 storočia 4. tisícročia až 1900 p.n.l.

Eneolit predstavuje vo vývoji ľudských spoločenstiev poslednú etapu dôb kamenných. Pre bližšie objasnenie tématiky v tejto časti uvádzame osídlenie nie len v Košickej kotline, ale i na území východného Slovenska. Staršia fáza eneolitu je spojená s rozvojom skupín polgárskej kultúry, stredná s badenskou kultúrou a v závere sa objavujú skupiny mladoeneolitického kultúrneho komplexu. Prvá fáza polgárskej kultúry spadá už do záveru neolitu, ale jej plný rozvoj sa odohral v staršom eneolite v tiszapolgárskej, bodrokeresztúrskej a lažnianskej skupine.

Nositelia tiszapolgárskej skupiny prenikli na naše územie z juhu a veľmi týchlo sa usadili vo Východoslovenskej nížine (Oborín, Hrčeľ, Egreš, Tibava, Lúčky, Veľké Raškovce), v malej miere osídlili Košickú kotlinu (Košice-Barca). Svoje osady si zakladali na terasách a nízkych návršiach, v tesnej blízkosti vodných tokov, sporadicky osídľovali aj výšinné polohy. V typoch obydlí zisťujeme nadzemné kolové chaty dlhé 10-12 metrov a široké 4 metre, ale aj menšie zahĺbené oválne odydlia, niekedy s ohniskom a zásobnicovou alebo odpadovou jamou v blízkosti.

Obyvateľstvo sa v prevažnej miere venovalo poľnohospodárstvu, chovu zvierat a rozvíjalo aj remeslá (výroba kamenných nástrojov, hrnčiarstvo, tkáčstvo, košikárstvo). V hrnčiarskej výrobe dominujú misy na vysokej dutej nôžke, misy bez nôžky, vázičky, šálky, hrncovité nádoby. Vo výzdobe zasa hrotité výčnelky. Naďalej sa vyrábajú brúsené a štiepané kamenné nástroje. Rozširujú sa však medené nástroje a zbrane (prvé výrobky z mede sa objavujú už v závere neolitu v prostredí potiskej kultúry) a zlaté prívesky. Z medených výrobkov sú to hlavne masívne sekeromlaty, šidlá a špirálovité náramky.

V tomto období sa objavujú na Slovensku prvé pohrebiská, na ktorých je pochovaných 40 - 60 ľudí. Dodržiava sa kostrový spôsob pochovávania v skrčenej polohe. V pohrebnej výbave jednotlivých hrobov sa odráža sociálna diferenciácia jej členov. Niektoré hroby obsahujú len malý počet nádob, v iných sú však početné milodary zložené z desiatok kusov hlinených nádob, niekedy aj zo zvyškami mäsitej potravy, kamenných nástrojov, kusov kamennej suroviny, medenými sekeromlatmi či náramkami, zlatými záveskami. V mladšej fáze tiszapolgárskej skupiny sa sporadicky objavuje aj kremácia.

Nasledujúca bodrogkeresztúrska skupina je doložená menej (Streda na d Bodrogom). Namiesto dlhých domov sa stavajú malé, do zeme zahĺbené sídliskové objekty, ktoré boli prikryté sedlovou strechou opretou o zem. Charakteristickým tvarom keramiky je mliečnik, zdobený husto rytým ornamentom. Známe sú dvojuché šálky i misy na vysokých dutých nôžkach.

Vývoj polgárskej kultúry uzatvára skupina Lažňany. Pamiatky po nej nachádzame na sídliskách i pohrebiskách (Malé Zálužice - Lažňany, Ruská, Šebastovce, Košice-Barca). Na pohrebiskách zisťujeme prevahu žiarových hrobov nad kostrovými, čo znamená, že svojich mŕtvych zvyčajne spaľovali. Popol so zvyškami kostí ukladali do jamiek, alebo urien. Zmena kostrového spôsobu na žiarový znamená istý civilizačný fenomén, objavujúci sa vo veľkej časti Karpatskej kotliny.

V období stredného eneolitu je na celom území Slovenska rozšírená badenská kultúra (predtým kultúra s kanelovanou keramikou), vyrastajúca s domáceho podložia. V jej vývoji sa odrážajú aj egejsko-anatolské vplyvy. Jej staršia fáza, bolerázska skupina, je ny východnom Slovensku náma len málo (Košice-barca, Zádielske Dvorníky).

Badenská kultúra vo svojej klasickej fáze preniká aj do severnejších oblastí, ktorých osídlenie nadobúda špecifické črty (Spiš, Liptov). Osídľujú sa tak nížinné polohy (Seňa, Valaliky - Košťany) ako aj výšinné a v malej miere aj jaskyne. Popri tradičnom poľnohospodárstve a chovaní dobytka väčší význam nadobúda pastierstvo.

V stavbe príbytkov prevládajú jednoduché oválne zemnice. Na sídliskch sa vyskytuj pece na vypaľovanie nádob. V keramike prevládajú džbánky a šálky s uchom, kónické misy, dvojdielne nisy, hrncovité nádoby, zásobnice, vo výzdobe ryté žliabky. Objavujú sa aj zvláštne tvary, akými sú antropomorfné nádoby a ženská plastika. ustupuje výroba šperkov a zbraní z mede.

Pohrebný rítus poznáme podľa odkrytých ojedinelých hrobov alebo ich skupiniek. Prevažuje kostrový spôsob pochovávania (Šarišské Michaľany, Kopčany), menej častá je kremácia (Bracovce, Hadušovce, Seňa). Zvláštnosťou pohrebných zvykov je pochovávanie zvierat.

Badenská kultúra zaniká náhle a na území Slovenska ďalej nasleduje vývoj mladoenelitického kultúrneho komplexu. Do južných častí východného Slovenska zasahuje skupina Nyírség-Zatín, pre keramiku ktorej je charakteristická výzdoba vruborezom. Jej materiálnu náplň poznáme len čiastočne (Zatín), ale doložený je výskyt osád chránených priekopou (Oborín, Čičarovce).

V severnej časti východného Slovenska na pahorkoch Ondavskej vrchoviny a Šarišského podolia sa nachádzajú desiatky mohýl, prekrývajúcich pastierskeho ľudu kultúry so šnúrovou keramikou (Bardejov, Kutima, Marhaň, Hankovce, Giraltovce, Brestov). Na naše územie sa dostal cez Karpaty z povodia horného sanu a dnestra. V Ľubiši bola preskúmaná aj prvá osada tohoto obyvateľstva. Okolo roku 1900 p.n.l. eneolit končí a začína doba bronzová.

 

Keramika lažnianskej skupiny zo Šebastoviec a Barce (prvá polovica 3. tisícročia pred. n. l.)

Staršia doba bronzová, otomansko-füzesabonská kultúra: 1700 - 1400 p.n.l.

V Košickej kotline pri obci Nižná Myšľa realizuje Archeologický ústav SAV už 23 sezón systematický výskum na jednej z najdôležitejších lokalít z doby bronzovej na Slovensku. Zatiaľ sa preskúmala asi tretina opevnenej osady a podstatná časť súvekého pohrebiska. Z doterajších 703 hrobov pochádza mnoho unikátnej keramiky, šperky, zbrane, pracovné pomôcky.

Medzi európske unikáty patrí nález hračky - hlineného vozíka z hrobu č. 40. V areáli osady sa preskúmala obetná jama č. 308, v ktorej sa našli štyria zavraždení jedinci. Tento unikátny nález možno vidieť vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde je inštalovaný in situ. V Nižnej Myšli je zriadené privátne Cirkevno-archeologické múzeum, kde je vystavená časť doterajších nálezov.

 

Zvláštna misa na dutej nôžke z hrobu č. 440

Jama - obetisko z počiatkov strednej doby bronzovej

Unikátny hrob č. 280 - kovolejár zo 16. storočia p. n. l.

Amfora z počiatkov strednej doby bronzovej

Unikát - vozík ako detská hračka

Zlaté šperky z obdobia cca 1700 - 1400 p.n.l.

 

Staršia doba železná: 7. - 5. storočie p.n.l.

Osídlenie Košickej kotliny pokračovalo v staršej dobe železnej /7. - 5. stor. pred. Kr./ bez prerušenia a kultúra tunajších obyvateľov sa formovala z domáceho podložia neskorej doby bronzovej. Keramický inventár v súčasnosti známych sídlisk Košickej kotliny je súhrnom tvarov sformovaných v priebehu staršej doby železnej z postgávskeho a postkyjatického kultúrneho podložia za prispenia vplyvu trácko-skýtskej skupiny Vekerzung z Potisia. Novšie výskumy priniesli materiál, ktorý signalizuje intenzívne kontakty obyvateľov košickej kotliny s kultúrnym prostredím vyspelejších západokarpatských a juhovýchodoalpských kultúr východohalštatského okruhu.

Sídliska staršej doby železnej sa koncentrujú predovšetkým pozdĺž hlavných riečnych tokov - Hornád, Torysa, Bodva, teda v blízkosti dôležitých komunikačných tepien spájajúcich územia severne od karpatského oblúka s Potisím a Balkánom. Pohrebiská staršej doby železnej z územia Košickej kotliny zatiaľ nepoznáme.

K dôležitým objavom patria priame doklady ťažby a hutnenia železa z lokalít Čečejovce a Kysak. Lokalita v Čečejovciach patrí k najvýznamnejším sídliskám zo záverečnej fázy staršej doby železnej. Ťažisko činnosti jej obyvateľov bola ťažba s hutnenie železa. Stopy ťažby boli zistené priamo na okraji sídelného areálu osady - kutacie jamy na ťažbu bahennej rudy, hutnenie dokladajú úlomky zo stien piecok a troskovité zliatky.

Metalurgické stredisko v Čečejovciach pracovalo na konci 6. storočia a počiatkom 5. storočia pred našim letopočtom. Svojou produkciou zásobovalo okolité osady.

Väčšie metalurgické centrum bolo zistené v údolí rieky Svinky. Železo sa hutnilo na viacerých pracoviskách - Kysak, Radatice, Obišovce. Odkryli sa zvyšky batérií malých šachtovitých piecok so zahĺbenou troskovou jamou. Predpokladá sa, že tunajšie metalurgické centrum pracovalo niekedy okolo zlomu letopočtu a zásobovalo rozsiahle teritórium v povodí Torysy. Jeho vznik môžeme dať pravdepodobne do súvislosti s postupným osídľovaním Košickej kotliny keltským etnikom.

 

Pohľad na nálezisko v Kysaku.

Troska z taviacej pece so zahĺbenou troskovou jamou

 

Zvyšky taviacich pecí.

 

Doba rímska: 1. - 4. storočie

Na prelome letopočtov Košickú kotlinu obývali Kelti a Dáci. Koncom 1. stor. n.l. prenikol sem zo severu ľud przeworskej kultúry germánskeho pôvodu. Najvýznamnejšími dokladmi ich pobytu sú osady na rozhraní katastrov Barce a Šebastoviec, tiež v Trstenom pri Hornáde.

Bohatšie sú stopy osídlenia z mladšej doby rímskej, kedy sa tu usídlil ľud, ktorého etnicitu nevieme doteraz určiť. Jeho hmotnú kultúru poznáme z mladších vrstiev spomínaných osád, tiež zo Sene, Pedera a Krásnej nad Hornádom.

Za najvýznamnejší objav z tohoto obdobia možno považovať hrnčiarsku dielňu odkrytú v Blažiciach. Na kruhu točená kvalitná keramika bohato zdobená vkolkovanou výzdobou má korene v západnej časti rímskej provincie Dácia - v terajšom Sedmohradsku.

Doba sťahovania národov: 5. - zač. 6. storočia

Kým z doby rímskej nepoznáme hroby, z tejto éry sú najvýznamnejšími nálezy z hrobov z Košíc, ktoré sa nachádzali pri magnezitke, z cintorína pri Barci a z Čane. Nálezy pochádzajú z juhovýchodnej Európy, tak ako ich majitelia. Z osád najpočetejší materiál poskytol výskum v Nižnej Myšli.

Informácie nám poskytli odborní pracovníci Archeologického ústavu SAV - pracovisko Košice