Územie od súčasnej obce Veľká Ida na sever pôvodne tvorilo jeden územný celok - zem Ida (terra Ida). Na týchto miestach existovalo najstaršie osídlenie medzi dnešnými dedinami Veľká Ida a Malá Ida. V polohe dnešnej mestskej časti Košice-Šaca, konkrétne v polohe Viničky, sa našli črepy hradištného rázu, archeológovia potvrdili staré slovanské osídlenie. V týchto miestach vznikol aj najstarší a kostol, ktorý stál na polceste medzi dedinami Malá a Veľká Ida. Kostol slúžil obyvateľom všetkých usadlostí na zemi Ida.

Dedina, ktorá sa tu nachádzala, alebo pravdepodobnejšie vznikla až po založení kostola, dostala slovanské pomenovanie Svätica. Toto vzniklo na základe zasvätenia kostola Svätej trojici. Keď sa obec niekedy v 14. a 15. storočí pomaďarčila, názov sa zmenil na Šaca. K opätovnému poslovenčeniu dediny došlo v 17. a 18. storočí, ale názov sa už zachoval.

Eneolit, neskorá doba kamenná: posledné 2 - 3 storočia 4. tisícročia až 1900 p.n.l.

Eneolit predstavuje vo vývoji ľudských spoločenstiev poslednú etapu dôb kamenných. Pre bližšie objasnenie tématiky v tejto časti uvádzame osídlenie nie len v Košickej kotline, ale i na území východného Slovenska. Staršia fáza eneolitu je spojená s rozvojom skupín polgárskej kultúry, stredná s badenskou kultúrou a v závere sa objavujú skupiny mladoeneolitického kultúrneho komplexu. Prvá fáza polgárskej kultúry spadá už do záveru neolitu, ale jej plný rozvoj sa odohral v staršom eneolite v tiszapolgárskej, bodrokeresztúrskej a lažnianskej skupine.

Nositelia tiszapolgárskej skupiny prenikli na naše územie z juhu a veľmi týchlo sa usadili vo Východoslovenskej nížine (Oborín, Hrčeľ, Egreš, Tibava, Lúčky, Veľké Raškovce), v malej miere osídlili Košickú kotlinu (Košice-Barca). Svoje osady si zakladali na terasách a nízkych návršiach, v tesnej blízkosti vodných tokov, sporadicky osídľovali aj výšinné polohy. V typoch obydlí zisťujeme nadzemné kolové chaty dlhé 10-12 metrov a široké 4 metre, ale aj menšie zahĺbené oválne odydlia, niekedy s ohniskom a zásobnicovou alebo odpadovou jamou v blízkosti.

Obyvateľstvo sa v prevažnej miere venovalo poľnohospodárstvu, chovu zvierat a rozvíjalo aj remeslá (výroba kamenných nástrojov, hrnčiarstvo, tkáčstvo, košikárstvo). V hrnčiarskej výrobe dominujú misy na vysokej dutej nôžke, misy bez nôžky, vázičky, šálky, hrncovité nádoby. Vo výzdobe zasa hrotité výčnelky. Naďalej sa vyrábajú brúsené a štiepané kamenné nástroje. Rozširujú sa však medené nástroje a zbrane (prvé výrobky z mede sa objavujú už v závere neolitu v prostredí potiskej kultúry) a zlaté prívesky. Z medených výrobkov sú to hlavne masívne sekeromlaty, šidlá a špirálovité náramky.