(pamätník národokultúrnemu dejateľovi, cirkevnému hodnostárovi, prvému predsedovi Matice slovenskej)

Na pamätníku sa nenachádza žiaden text, s výnimkou stvárnenia podpisu Štefana Moyzesa.

Autori: akad. sochár. Štefan Račko, akad. arch. P. Merjavý.

Materiál: bronzová busta na sázavskej žule.

Vznik: 29. 10. 1997

Štefan Moyzes: narodený 29. 10. 1797 vo Veselom - okr. Trnava, zomrel 5. 7. 1869 v Žiari nad Hronom. Štúdium filozofie absolvoval r. 1815 v Trnave, teológiu v Pešti v 1819. V r. 1819 - 1820 bol vychovávateľom v Sečanke, v r. 1821 - 1828 kaplánom v Szent Endre, Bzovíku, Krupine, Tölgesi, r. 1828 - 1829 bol kazateľom v Pešti, r. 1830 - 1847 profesorom filozofie na Kráľovskej akadémii v Záhrebe, r. 1847 - 1850 záhrebský kanonik. Od r. 1851 sa stal banskobystrickým biskupom. Od druhej polovice 20-tych rokov 19. storočia bol prívžencom a spolupracovníkom J. Kollára, M. Hamuliaka, P. J. Šafárika, významným členom krúžku slovenskej národoobrodeneckej inteligencie. Od marca 1851 žil v Žiari nad Hronom. V 60-tych rokoch spolupracoval s Karolom Kuznánym. Rozvinul novú kampaň za zakladanie slovenských škôl. V r. 1861 bol vedúcim slovenskej deputácie, ktorá vo Viedni odovzdala panovníkovi Memorandum národa slovenského a návrh Privilégia na uskutočnenie rovnoprávnosti slovenského národa v Uhorsku. R. 1863 bol na 1. valnom zhromaždení Matice slovenskej zvolený za jej prvého predsedu. Patril medzi najpopulárnejšie osobnosti slovenského národného života.