text: "I SOLDATI ITALIANI ASASSINATI PER FASCISTI TEDESCHI NELLA III. QUERA MONDIALE VILLAGIO BUNETICE IN NOVEMBRE 1944" Ďalej mená padlých talianskych vojakov.

materiál: kameň

poznámka: Objekt je pamiatkovo chránený.

Na pamätníku s dominantnou Dávidovou hviezdou sa nachádza hebrejský nápis, ktorý v preklade znamená:

"TENTO NAGEN DAVID BOL OZDOBOU TUNAJŠEJ BÝVALEJ NEOLOG. SYNANGOGY V ROKOCH 1929 - 1947"

"Na pamiatku umučených, ktorí zahynuli za vieru vo všemohúceho."

Autor: nezistený

Materiál: kovová Dávidova hviezda na kamennom kvádri, po obvode spodnej časti spomienkové tabule mŕtvym

Po rozbití Československej republiky 1938 - 1939 ostalo na Slovensku 90 tisíc židovských občanov, ktorí boli vystavení surovej perzekúcii. Postupne ich zbavovali všetkých hospodárskych, spoločenských a nakoniec aj ľudských práv, čo vyústilo do ich deportácie do vyhladzovacích táborov.

Na pomníku sa nachádza tabuľa s nápisom:

"Česť a sláva Vám, ktorí ste padli, aby sme žili."

Autor: nezistený

Materiál: kameň, betón

Odhalenie: 1955

Popis: Medzi dvoma mohutnými kamennými blokmi - predstavujúcimi zákop, je v mierne nadživotnej veľkosti z kameňa vytesaná postava padlého vojaka.

Autori: akad. sochár Juraj Bartusz, Ing. Arch. Viktor Malinovský

Materiál: kameň

Vznik: 1983

Texty: - v latinčine:
"Deus Pater, qui me creavit"
"Deus Filius qui me redemit"
"Deus Spiritus D., qui me sanctificat"

- preklad textov do slovenčiny:
"Boh otec, ktorý ma stvroril"
"Boh syn, ktorý ma vykúpil"
"Boh Duch Svätý, ktorý ma posväcuje"

Autor: dielňa Šimona Grimminga

Materiál: pieskovec

Vznik: r. 1722, na Dominikánskom námestí bol osadený 19. 9. 1929

Objekt je pamiatkovo chránený.

Z histórie:

Na podstavci pod bustou sa nachádza nápis: Ján Straka národovec matičiar 1858 - 1934

Autor: akad. sochár Richard Wagner (Trebišov)

Materiál: bronzová busta na kamennom podstavci s bronzovými písmenami

Vznik: 15. 10. 1993

Ján Straka - národný a kultúrny pracovník - sa narodil 10. 5. 1858 v Jarovniciach, okr. Prešov, zomrel l 9. 1. 1934 v Košiciach. Bol agilným národnobuditeľským pracovník na východnom Slovensku. Aktívny účastník západu Slovákov proti maďarizátorskej politike uhorskej vlásdy ako šíriteľ svlovenských kníh a časopisov v Šariši a Above, podporovateľ slovenských kandidátov vo voľbách do uhorského snemu, zakladateľ filiálky Tatra banky v Prešove, obranca slovenského jazyka vo verejnom a cirkevnom živote. Ako literát - samouk písal články historického, vlastivedného, náboženského charakteru v rôznych periodikách o. i. v Almanachu literárneho odboru Matice slovenskej v Košiciach. Bol organizátorom a funkcionárom Spolku sv. Vojtecha. Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach vlastní časť pozostalosti po Jánovi Strakovi, ktorá im bola odovzdaná príbuznými z Prahy.

Popis: Socha predstavovala generála Milana Rastislava Štefánika v uniforme so zvitkom diplomatickej listiny v pravej ruke.

Text: "Východoslovenská študujúca mládež národnému hrdinovi" (na zadnej strane pomníka)

Autori: akad. sochár. Jožo Pospíšil a arch. M. Belluš

Materiál: bronzová socha vysoká 4,20 m na podstavci zo spišského travertínu

Odhalenie: 5. máj 1929

Odstránenie: Ustupujúce čsl. vojsko sochu odviezlo 2. 11. 1938. Po oslobodení znovuinštalovaná. V r. 1949 odstránená.

Poznámky: Osudy tohto pamätníka boli nemenej dramatické ako samotný život generála Štefánika. Základný kameň pamätníka bol položený 30. 12. 1928. Odhalenia sochy vysokej 4,2 metra sa 5. 5. 1929 zúčastnil aj vtedajší minister zahraničných vecí Dr. Eduard Beneš. Náklady na sochu presiahli 200 tisíc korún, okrem mesta poskytli finančné prostriedky aj okolité obce.

Na pamätníku sa nachádza text:

"NENIKHKAMEN" - (zvíťazili sme) - výkrik bežca - Aténčana v starohelénštine, oznamujúci víťazstvo.

Autor: akad. sochár A. Račko

Materiál: Socha nahého 3 m vysokého bežca z bronzu na podstavci z požárskej žuly.

Odhalenie: 1959

Objekt je pamiatkovo chránený.

Na pamätníku sa nachádza text:

"V januári 1945 boli na tomto mieste zavraždení protifašistickí bojovníci a odporcovia proti fašizmu. Česť ich pamiatke! 1945 -1970"

Autori: akad. sochár V. Löffler

Materiál: kameň, betón, olovo, bronz

Odhalenie: január 1970

Poslednou kapitolou nyilašskej hrôzovlády bola beštiálna vražda antifašistov, uskutočnená dva dni pred oslobodením mesta. 17. januára 1945 popravili fašisti neďaleko Ťahanovského tunela 17 osôb, ktoré predtým zatkli.

text: "Národný umelec Ladislav Novomeský"

autori: akad. sochár. J. Bartusz, akad. architekt P. Merjavý

materiál: bronzová busta, betónový podstavec

odhalenie: 1984

Ladislav Novomeský - slovenský básnik, publicista a politik

Narodil sa 2. 12. 1904 v Budapešti a zomrel 4. 9. 1976 v Bratislave. Najvýznamnejšia postava slovenskej ľavicovej kultúry, činný v najrôznejších jej orgánoch, básnik, vždy oddaný ideám komunizmu.

(pamätník národokultúrnemu dejateľovi, cirkevnému hodnostárovi, prvému predsedovi Matice slovenskej)

Na pamätníku sa nenachádza žiaden text, s výnimkou stvárnenia podpisu Štefana Moyzesa.

Autori: akad. sochár. Štefan Račko, akad. arch. P. Merjavý.

Materiál: bronzová busta na sázavskej žule.

Vznik: 29. 10. 1997

text: "M. Lacko S.J."

autor: akad. sochár Ján Mathé

materiál: bronzová busta, kamenný podstavec

odhalenie: 21. 3. 1992

Cirkevný historik Michal lacko sa narodil 19. 1. 1920 v Košiciach - Krásnej nad Hornádom, zomrel 21. 3. 1982 v Ríme. V rokoch 1926 - 1930 navštevoval ľudovú školu v Krásnej nad Hornádom, v rokoch 1930 - 1938 študoval na gymnáziu v Košiciach, v roku 1938 sa stal príslušníkom jezuitskej rehole, v rokoch 1938 - 1943 študoval teológiu na univerzite v Záhrebe, v rokcoh 1945 - 1948 v Prehe, od roku 1950 žil v Ríme. V roku 1953 získal titul ThDr., v roku 1955 PhDr.

V rokoch 1943 - 1945 bol profesorom náboženstva na gymnáziu v Ružomberku, od roku 1956 profesorom pápežského Ústavu orientálnych štúdií (Pntifico Instituto Orientale), neskôr i na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Je pochovaný na cintoríne Campo Verano v Ríme.

Bol znalcom cirkevných dejín východoeurópskych a balkánskych krajín. Zúčastnil sa na takladaní spolkov a inštitúcií spravovaných emigráciou (Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme), pomáhal pri vydávaní časopisov, usporiadaní verejných akcií (cyrilometodské oslavy).

Spracoval 2-zv. Bibliograiu slovacík, vydaných mimo územia Slovenska. Je autorom vysokoškolských učebníc, monografických prác, štúdií a článkov. heslami prispel do cirkevných encyklopédií a slovníkov.

Na pamätníku sa nachádza text:

"Karol Kuzmány"

Autori: akad. sochár A. Račko, akad. arch. P. Merjavý

Materiál: bronzová busta, kameň

Odhalenie: 1984

Ladislav Novomeský sa narodil 16. 11. 1806 v Brezne a zomrel 14. 8. 1866 v Turčianskych Tepliciach. Autor idylického eposu Běla a románu vo forme listov Ladislav, v ktorom si všímal problematiku vtedajšieho života, uvažoval o národe a jeho kultúre, o kontaktoch so svetovou kultúrou. Redigoval časopis Hronka (1836 - 1838). V 40-tych až 60-tych rokoch sa venoval predovšetkým cirkevnej spisbe. Doliterárneho života v tomto období zasahoval iba sporadicky. Ozval sa za revolúcie 1848 - 1849 známou hymnickou piesňou Kto za pravdu horí, Do zbroja, Slovania. V 60-tych rokoch vytvoril niekoľko originálnych lyricko-meditatívnych básní.

(pamätník na hlad, vojny a mor)

Posvätný stĺp zdobili dodnes viditeľné dedikačné nápisy so zlatením vypaľovanom v ohni. Jeden z nich, na čelnej strane stĺpa, držia anjeli.

Jeho latinský text v preklade znamená:

"Svätá Mária, svätý Jozef, svätý Sebastián, svätý Ladislav - ochraňujte nás a osloboďte od hladu, moru, vojen a každého zla, orodujte za nás u Boha, ktorému (nech je) chvála, česť a sláva na veky vekov. 1772."

Na každej strane "trilobu" je na okrúhlej kovovej platni po jednej latinskej zdravici. Ich texty v preklade znamenajú: "Zdravas dcéra Boha Otca, Zdravas Matka Syna Božieho, Zdravas Nevesta Ducha Svätého."

Po pravej a ľavej strane týchto oválov, na podlhovastých troch stranách podstavca, bol nápis obsahujúci údaje o čase výstavby monumentu. Preklad z latinčiny znie takto: " Za pontifikátu pápeža Inocenta XIII., za vlády rímskonemeckého cisára a uhorského kráľa Karola VI., bol z verejných zbierok a zbožného úsilia k Božskej sláve a úcte Panny Márie a svätých patrónov, pre potrebu verejnej zbožnosti a na večnú pamiatku postavený tento pamätný stĺp Nepoškvrnenej panny."

Na pamätníku sa nachádza text:

"Obetiam fašizmu zavraždeným v tomto údolí v rokoch 1944 - 1945"

Autori: akad. soch. M. Szigeti, Ing. arch. M. Beluš

Materiál: betón, bronzové písmená, kamenný podstavec

Odhalenie: 1977

Miesto, kde pred rokmi číhala smrť. Tu padlo niekoľko dní pred oslobodením vyše päťdesiat osôb, 36 z nich zastrelili maďarskí poľní žandári a nyilaši zo špeciálnej čaty práve na Nový rok. Za vraždu dostali odmenu 150 litrov vína a 12 000 cigariet.

text: "Na večnú pamiatku za oslobodenie občania Košickej Novej Vsi"

autor: nezistený

materiál: kameň, betón

odhalenie: 1965

text: "Zem je kolískou ľudstva, ale v kolíske sa večne žiť nedá."
J. A. Gagarin
Prvý let človeka do vesmíru
12. IV. 1961

autor: akad. sochár Juraj Bartusz

materiál: socha J. A. Gagarina v skafandri - bronz

odhalenie: 1975

Juraj Alexejevič Gagarin, ruský kozmonaut, sa narodil v roku 1934 a zomrel v roku 1968. Bol to prvý človek, ktorý uskutočnil let po obežnej dráhe okole Zeme. Stalo sa tak 12. 4. 1961, išlo o jeden oblet okolo Zeme, ktorý tral 108 minút. Tragicky zomrel pri skúšobnom lete lietadla.

Umiestnenie:
Plastika Košický erb je umiestnená v Južnom parku, v stredovej línii parku za Kaplnkou sv. Michala, neďaleko Dolnej brány. Je orientovaná južným smerom.

Popis:
Bronzová trojrozmerná plastika je podobou heraldického erbu mesta Košice. Znázorňuje anjela so štítom, prilbou, klenotom a prikrývadlami. Túto podobu v erbovej listine z 8. decembra 1502 udelil Košiciam kráľ Vladislav II. Bronzová plastika je vysoká 310 cm a je umiestnená na mramorovom podstavci z libereckej žuly vysokom 160 cm. Hmotnosť podstavca je 5 ton, hmotnosť samotnej plastiky 1,5 tony. Na podstavci budú zároveň umiestnené aj reliéfy troch vývojových fáz erbu z rokov 1369, 1423 a 1453.

Autor - akademický sochár Arpád Račko:

Akademický sochár Arpád Račko sa narodil 17. júla 1930 v maďarskom Szolnoku. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, v ateliéri profesora Jana Laudu. Jeho tvorbu výrazne ovplyvnilo sochárske dielo Josefa Václava Myslbeka a Jana Štursu. Začínal ako kresliar, neskôr sa preorientoval na sochy. Počas štúdií v Prahe ho nadchli tamojšie barokové plastiky Vzorom je mu predovšetkým realizmus, tvorba Leonarda da Vinciho, Michelangela, Rodena, Bourdella. Z materiálov je mu najbližší kov, ale aj kameň a drevo.

- v parku na križovatke Masarykovej a Štefánikovej ulice

Spoločný pamätník významným osobnostiam novodobých českých a slovenských dejín Tomášovi Garriqueovi Masarykovi a Milanovi Rastislavovi Štefánikovi odhalili 27. 10. 2004 v Košiciach v predvečer pamätného Dňa vzniku samostatného česko-slovenského štátu.

Pamätník sa nachádza v malom parku na križovatke Masarykovej a Štefánikovej ulice.

Iniciátorom myšlienky bola od roku 1999 košická regionálna organizácia Českého spolku na Slovensku, ktorá získala na jej realizáciu Česko-slovenský ústav zahraničný. Podľa jeho predsedu Jaromíra Šlápotu malo ísť pôvodne len o sochu Masaryka. Spoločne so spolkom i Magistrátom mesta Košice však dospeli k názoru, že lepšie bude symbolizovať spoločný štát a dejiny Čechov a Slovákov spoločný pamätník oboch štátnikov.

Autorom pamätníka, ktorý predstavujú busty oboch štátnikov na vyvýšených podstavcoch, je pražský akademický sochár Josef Vajce.

Celý projekt bol financovaný zo zbierok v ČR a vyžiadal si náklady približne 1,1 milióna korún.