Odsek z košického privilégia z roku 1347 hovorí, že: vozy, ktoré išli s tovarom nahor, alebo nadol, mali dôjsť do Košíc, a tak ako i prv zúčastniť sa každodenného trhu.
Vzhľadom na spoznané zámery v listine 1347 treba vychádzať z toho, že Košice nevlastnili dovtedy také privilégium, ktoré by im bolo v otázke práva skladu zaručovalo niečo viac a precíznejšie. V tomto privilégiu sa ešte nekonkretizuje čas povinnej účasti na trhu (deň či viac dní). Rovnako v ňom ešte chýbajú sankcie za nedodržanie príkazu. Všetky tieto "klasické prvky" skladového privilégia na západný spôsob zabezpečila Košiciam až listina z roku 1361, už celá venovaná len právu skladu.
Formulácia košického skladového úzu (zvyku) s dôrazom ešte len na záväznosť trhu, nie na právo obmedzovať nejako cudzích kupcov, prezrádza vývojovú spätnosť s dávnym zvykovým právom. Nútenosť kupcov zastaviť sa s tovarom na určitých miestach diaľkovej cesty má totiž v Uhorsku dávnejšie počiatky ako skladové privilégiá miest. Už sama potreba odpočinku osôb a zvierat, potreba doplniť si zásoby na cestu, potreba vzájomnej pomoci pri nehode po ceste alebo obava z prepadnutia, nútili kupcov pridŕžať sa obvyklých etapových zastávok. Dôležitá bola i zastávka a vzájomná pomoc pri prekladaní tovaru z voza na loď alebo naopak. S tým všetkým súvisela i nutnosť pridŕžať sa obvyklých obchodných ciest medzi etapovými zastávkami, ktoré strážili ozbrojenci kráľovských hradov pred narušovateľmi ich bezpečnosti. Tieto rozdielne situačné a terénne podmienky napovedajú, že danosti pre vznik miest a pre počiatky skladových práv nebývali identické v Uhorsku a v karpatskom pohraničí.
Pravidelnými etapovými zastávkami mohli byť len také osady, kde bolo dosť priestorov na bezpečné uloženie vozov s tovarom a bezpečné prenocovanie ľudí, ťažných zvierat a stád poháňaných na trh, alebo z trhu. A prirodzene i dostatok zásob, ktoré kupci počas zastávky vymieňali za svoj tovar. Nútené zastavenie kupcov súviselo i s vyberaním cla u tých, čo prekračovali s tovarom hranice kráľovstva i vyberanie tridsiatku.
Okolnosti, ktoré nútili kupcov zastaviť sa so svojím tovarom v Košicaich, bolo teda už oddávna niekoľko. Okrem toho, že sídlo kráľovskej komory v Košiciach bolo zároveň i centrálkou ciel a tridsiatkov v kraji, rozhodovala i výnimočná bezpečnosť kupcov a tovarov, pokiaľ Košice boli jediným mestom v kraji s murovaným opevnením. Ba práve hradby v 13. storočí treba pokladať za rozhodujúci symptóm priznania práva skladu panovníkom.
Mgr. U. Ambrušová, Východoslovenské múzeum, Košice
Článok bol uverejnený v magazíne Listy košické v októbri 1999.
