Pamiatka z 13. storočia predmetom stáleho sporu
V mestkej časti Košice-Šebastovce stojí, či skôr už len zčasti stojí románska pamiatka - Kostol sv. Jána Krstiteľa. Problém je v tom, že v roku 1994 ho (podľa informácií kunsthistorika Gabriela Kladeka), zčasti zničili, resp. narušili jeho pamiatkovú podstatu. Išlo o práce pod odborným vedením pána Alexandra Balegu, ktorého v začiatkom druhej polovice roku 1999 riaditeľka Slovenského pamiatkového ústavu Katarína Kosová ešte poverila vedením Pamiatkového ústavu v Košiciach. To vyprokovokovalo kunsthistorika Gabriela Kladeka k tomu, že 26. 9. 1999 napísal otvorený list prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi a 28. 9. 1999 začal držať protestnú sedemdňovú hladovku.
Z otvoreného listu prezidentovi vyberáme:
"Vážený pán prezident, dovoľte mi pripomenúť Vám dvoma fotografiami a niekoľkými vetami zničenie, pod odborným vedením pána Alexandra Balegu, románskeho kostola Sv. Jána Krstiteľa v Košiciach - v mestkej časti Šebastovce. Bola zničená gotická sakristia, to znamená zbúraná a odvezená na smetisko. Ďalej, ako to vidíte na fotografii, stredoveký kostol rozrezali v smere východ-západ ako salámu. Jednoduchý metodický pokyn: na východnej strane rezu čiastočne zachovať, na západnej strane rezu bez zbytku zlikvidovať. V praxi to znamená toľko, že pri tomto zákroku zničili pôvodné stredoveké priečelie s murivom z doby románskej. Taktiež boli zničené gotické oporné piliere s pôvodnými profilovanými kamennými prvkami na západných nárožiach kostola. Vežu z polovice 19. storočia podkopali, podliali niekoľkými nákladnými autami betónu, dieru zasypali. Potom z peňazí veriacich takto spevnenú vežu zbúrali - ako to vidíte na fotografii. Na popis postupu pri zemných prácach v okolí kostola, ktoré je vlastne súčasťou kostola, nenachádzam ľudskú reč. Toto všetko, a iné, pre krátkosť listu neuvedené, sa urobilo pod odborným dohľadom pána Alexandra Balegu, ktorý v tom čase viedol Pamiatkový ústav v Košiciach. V súčasnosti je znovu poverený vedením toho istého ústavu.
Vážený pán prezident, na protest proti tomu, že na Slovensku občania pred zákonom nie sú si rovní a nie v poslednom rade na protest proti tomu, že pán Alexander Balega z poície svojej funkcie bude zasahovať do rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety a iných stavieb v Košiciach a v širokon okolí, vyhlasujem 7 dňovú hladovku."
Informácie o tejto skutočnosti uverejnili viaceré lokálne periodiká, pričom denník Košický večer dal priestor na vyjadrenie aj Alexadrovi Balegovi, ktorí odborne viedol zničenie časti stredovekého kostola. Ten označil kunsthistorika Gabriela Kladeka za fetišistu kameňa a mimo iné povedal, že to čo urobil s kostolom v roku 1994, by zopakoval aj dnes. Potom dodal, že nakoniec o tejto veci ani nerozhodol on, ale pamiatková komisia v Bratislave.
Kunsthistorik Gabriel Kladek - zakladateľ Košickej charty, sedemdňovú hladovku vydržal bez väčších problémov, pil iba minerálne vody. Prezident SR Rudolf Schuster na list protestujúceho kunsthistorika ani neodpovedal, hladovku i radikálny zásah do stredovekej stavby ponechal bez povšimnutia.
