Človek je už raz taký, že sa túži dostať vyššie a vyššie. Na tento svoj účel si vymyslel aj pomôcku - schody. I v Košiciach je milión takýchto samozrejmostí. Najvzácnejšie schody sa však nachádzajú v katedrálnom chráme - Dóme sv. Alžbety. Ak doň vojdete, zazriete ich napravo čiže pri južnom vchode a dostať sa nimi možno hore na balkón honosne zvaný aj kráľovské oratórium.

Že tieto schody sa točia, to vidno na prvý pohľad, že sú gotické, je jasné tiež. Avšak kombinácia gotických a zároveň točitých schodov je veľmi vzácna a v Európe sa vyskytuje len na piatich miestach a v štyroch štátoch. Dvoje takýchto schodov nájdeme v Rumunsku, jedny v Svätovítskej katedrále v Prahe, ďalšie v rakúskom Gráci a posledné v Košiciach.

Tie košické sú spomedzi nich najstaršie v celej Európe, čo znamená, že sú z roku okolo 1400. A keďže sú pre istotu aj zdvojené, ide (pozor!) o prvé gotické schody, ktoré sú ponímané ako stereo. Vedľa seba sa vinie pravotočivé i ľavotočivé schodisko pričom v mieste ich prieniku - na každom poschodí - majú spoločné schodíky - stupienky. Schody sú tak vraj vymyslené kvôli tým, čo sa majú radi, aby mohli ísť každý svojím schodiskom, ale na každom stretnutí schodov ,čiže poschodí, sa mohli stretnúť. A to sa im v košickom dóme môže stať 4-krát. Toto som ja nevymyslel, ale vravia si to ľudia, a preto sa ľudovo volajú aj "schody lásky". Schody tak symbolizujú život, kde ľúbiaci sa občas na chvíľku rozídu, aby sa už zas onedlho zišli, avšak ich základný smer a cieľ je stále rovnaký - dostať sa niekam hore.

V našom prípade hore znamená na veľký balkón - miesto, ktoré bolo v Dóme vyhradené pre kráľov (ak by nejakí prišli) čiže kráľovské oratórium. Už aj pri pohľade naňho zdola vidno, že tam čosi je. Nepriehladnuteľne veľký až takmer 6 metrový je kríž a na ňom vyše trojmetrová socha Spasiteľa. Pod krížom stoja Panna Mária a sv. Ján tiež v nadživotnej veľkosti. A na štyroch koncoch kríža sú zasa prítomní 4 evanjelisti, ale to len v podobe svojich emblémov.

Milan Kolcún, turistický sprievodca mestom Košice