Vynález kníhtlače (mechanického rozmonožovania písaného textu) je jedným z najväčších objavov v dejinách ľudstva. Je výsledkom pokusov, snáh a túžby po šírení a prehĺbení vzdelanosti, rýchlejšej výmeny poznatkov z písaného slova.
Na Slovensku začiatky kníhtlačiarstva môžeme podľa najnovších výskumov datovať do poslednej tretiny 15. storočia a to v súvise s dielami Laudívia Lacchia - Vita besti Hyeronymi, od Antonia Florentina Confessionale a bratislavskou odpustkovou listinou. Tieto prvotlače, ktorých vznik sa datuje do rokov 1476-1480, sú z tlačiarne, ktorej pôsobenie sa predpokladá v Bratislave.
Rozvoj kníhtlačiarstva na Slovensku je spojený v 16. storočí najprv putovnými tlačiarňami. S nimi sú spojené mená Huszára, Bornemiszu, Mančkoviča (Komjatice, Šintava, Plavečský, Rohožník, Hlohovec). Po kočujúcich kníhtlačiaroch tlačiarne stále korene zapúšťajú u nás v 70-tych rokoch 16. storočia. Predpokladá sa, že významné kultúrne strediská na našom území mali čulý obchodný styk so zahraničnými kultúrnymi centrami, v ktorých boli vyspelé tlačiarne. Tam dali svoje diela tlačiť aj naši učenci. Z jazykovo slovenských tlačí, vytlačených mimo územia Košíc, sú známe napr. Spevník Jána Silvána, vytlačený v Prahe v roku 1541. Wašek Záleský vydal v roku 1545 knihu titulatúry: "U Wittenberce latinským jazykem vytištené a potom z latiny v Slovácky jazyk preložené"..."ponevádž titulové...počínají toho času u Čechů a Moravanů, ani i u nás Slováků, tak velmi váženi býti..."
Prvú tlač, protestantský spevník z roku 1560, vytlačil Ján Huszár v Košiciach 20. marca 1560. Samotný spevník sa podarilo objaviť v lete 1779 v Stuttgarte vo Würtenberskej mestskej knižnici. V 16. storočí vznikli aj tlačiarne v Banskej Bystrici, Trnave a Bardejove. Chýbajú vecné dôkazy a nedostatok pramenného materiálu robí otáznym vznik tlačiarní v tomto období v Levoči, Banskej Štiavnici a Prešove. Z roku 1581 je známa prvá tlač v národnom jazyku a to preklad Lutherovho katechizmu z bardejovskej tlačiarne. O tlačiaroch a tlačiarňach na Slovensku zo začiatku 17. storočia už existujú bohaté fotografické údaje, historicky doložené a potvrdené.
Kníhtlačiarstvo v Košiciach nadviazalo na bohatú skriptorskú činnosť. Po už spomenutom kníhtlačiarskom diele Gála Huszára košický magistrát v 17.storočí sa usiloval o zriadenie stálej tlačiarne v meste. Zriadil ju Ján Fischer v roku 1610, zať bardejovského tlačiara Jakuba Klössa, ktorý ho doporučil mestu miesto seba. Ponúknutá podpora mesta v sume 50 zlatých nepostačovala na zriadenie tlačiarne. Pravdepodobne mu v tom pomohol Jakub Klöss, ktorého tlačiareň po splynutí s Gutgeselovou tlačiarňou bola dobre vybavená. Tento predpoklad potvrdzujú tlačiarenské ozdoby, ktoré sú totožné s materiálom Gutgeselovej tlačiarne.
Vytlačením kalendára na rok 1611 sa Ján Fischer zavďačil mestskej rade. Z pôžičky, ktorú mu poskytlo mesto, pravdepodobne, zariadil tlačiareň novými typmi písma ako to naznačuje tlač a typy písma diela Apologia pro Synodo Solnesi z roku 1610. Mesto Fischerovi prepustilo do užívania dom Pavla Tischlera na trhovisku. V roku 1613 z Fischerovej tlačiarne, na objednávku mesta za 12 zlatých, vychádza Confesio peritapolita v latinskom, nemeckom a maďarskom jazyku.. Tlačiareň Jána Fischera pôsobila v Košiciach v rokoch 1610 - 1614.
Vdova Fischerová splnila podmienku mestskej rady, aby tlačiareň, ak ju nechce odovzdať, viedol odborník. Bol ním od roku 1614 Ján Festus. Sobášom s vdovou Fischerovou kníhlačiar a knihár Ján Festus sa od 7. januára 1615 stal majiteľom tlačiarne. Dokladom tohto je impressum v kalendári na rok 1615. Za Festovej činnosti sa tlačiareň presťahovala do priestorov tzv. Levočského domu, ktorého vlastníkom bolo mesto
( r.1617). Ján Festus zomrel v roku 1622.
Pre chorobu Jána Festa tlačiareň pravdepodobne viedol Mikuláš Moller ( Müller), pôvodne trnavský tlačiarenský faktor, ktorého do Košíc pozval Gabriel Bethlen. O tom svedčí päť tlačí z roku 1621, kde sa uvádza Mollerovo meno. Podľa výzdoby jeho tlačí možno usudzovať, že čiastočne doplnil aj zariadenie tlačiarne. Pôsobenie M. Mollera v Košiciach bolo krátke (r. 1621 - 1622). V roku 1622 zomrel na mor.
Spracovala Zuzana Vávrová, vydala Štátna vedecká knižnica, dnes Štátna krajská knižnica, v Košiciach v roku 1996 ako účelovú publikáciu k expozícii : “ Z dejín košickej kníhtlače”. Články boli vydané v magazíne Listy košické.
