Aké sú počiatky verejnej dopravy v našom meste? Prečítajte si, ako sa od 19. storočia postupne menila doprava v Košiciach.

Košice koncom 70. rokov 19. storočia neboli veľkým mestom. Žilo v nich len asi 26 000 stálych obyvateľov. Avšak rozvíjajúci sa priemysel a obchod v meste a neskôr aj postavenie Košicko–bohumínskej železnice podporili myšlienku zavedenia mestskej dopravy. Preto mesto v roku 1881 začalo uvažovať o výstavbe mestskej pouličnej železnice. O tri roky už prišli prvé ponuky podnikateľov na výstavbu konskej alebo parnej koľajovej dráhy. Mesto bolo povinné uzavrieť zmluvu iba s takým koncesionárom, ktorého podmienky boli pre mesto najvýhodnejšie. Všetky ponuky však preferovali nákladnú dopravu pred osobnou, keďže tá bola v tom čase pre podnikateľov výhodnejšia. Osobná doprava teda mala mať iba doplnkový charakter, s čím mesto nesúhlasilo.

Až 15. októbra 1890 mesto podpísalo definitívnu zmluvu o výstavbe konskej pouličnej koľajovej železnice so stavebným inžinierom  Istvánom Popperom z Budapešti, ktorú Ministerstvo obchodu v Budapešti schválilo 16. decembra. Samotná výstavba bola povolená ministerstvom až 14. mája 1891. Po jej vydaní založil Popper firmu Kassai közúti vasút - K. K. V. (Košická pouličná železnica) a začal s výstavbou jednotlivých tratí. Hlavná trať viedla od Železničnej stanice smerom na Mýtnu ulicu (bývalá Kirovova ulica, severne od dnešnej Palackého ul.), pokračovala cez  Drevný trh, Alžbetino námestie (Nám. osloboditeľov), Hlavnú ulicu, Nám. Františka Jozefa (Nám. Maratónu mieru), Čermeľskú ulicu (Komenského ul. a Čermeľská cesta) a končila pri reštaurácii Baránok (v blízkosti dnešnej zastávky Čermeľ). Hlavná trať mala dĺžku 5 085 metra, vedľajšie 665 m, 802 m a 1 298 m, pričom ich celková dĺžka bola takmer 8 km.