Keď remeslo znamenalo hrdosť

Košická listina - najstaršia v Uhorsku

Zakladanie remeselníckych spolkov v stredoveku možno chápať ako prirodzený spôsob ochrany trhu pred dovozom tovarov z iných miest či krajín. Medzi majstrami vznikal i konkurenčný boj a bolo nutné ponúkanému tovaru dodať akúsi značku kvality, ktorá by i zákazníkovi zaručovala, že to, za čo dá svoje peniaze, spĺňa kritéria majstrovskej práce. Spoločenské podmienky v 11. a 12. storočí vo vyspelejšej západnej Európe umožňovali remeselníkom dostať sa spod priamej moci miestnych feudálov. Tu kdesi možno začať hovoriť o snahe vytvárať výrobné a obchodné združenia s vlastnými stanovami. Je zaujímavé, že najstaršie dochované potvrdenie cechových stanov v Uhorsku pochádza z Košíc. Stalo sa to v roku 1307 a kožušnícky cech takto okrem iného obmedzil konkurenciu na pevný počet výrobcov.

Cechy sa vyznačovali pomerne presnou organizačnou štruktúrou, ktorú zabezpečovali artikuly, čiže vnútorný poriadok. V tejto listine boli obsiahnuté práva a povinnosti členov, ich vzájomný pomer, určovali platby a pokuty. Artikuly boli vyhotovené ako doklady písané na pergamene, alebo v honosných väzbách a boli opatrené veľkými pečaťami.