Jakobíni v uhorských Košiciach

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 23:03

Trnistá cesta reformácie

Cisár Jozef II., syn Márie Terézie, bol významným reformátorom, čo pre Uhorsko znamenalo pokrok. Ako u každých zmien, aj tu sa vyskytli skupiny neprajníkov, ktorých pozícia v hierarchii spoločnosti sa vďaka novým zmenám výrazne destabilizovala. Známy je cisárov tolerančný patent, ktorým v roku 1781 zrovnoprávnil cirkvi, či zrušenie nevoľníctva v roku 1785. Boli tu však aj mnohé ďalšie zásahy, ktoré dovtedajšiu spoločenskú elitu rozhorčovali. Ešte za vlády Jozefa II. v roku 1789 Rakúsko-Uhorskom otriasla správa o Francúzskej revolúcii, ktorá sa do európskej histórie zapísala ako výrazný medzík. Ako ovplyvnila ďalší vývoj reforiem, reakcionárske spiatočnícke aktivity i vznik tajných spoločností, o tomto sme sa prišli porozprávať s odborným radcom Štátneho oblastného archívu Ministerstva vnútra SR v Košiciach a predsedom Dejepisného spolku v Košiciach Mgr. Štefana Eliáša. Tento historik je známy aj vďaka viacerým odborným prácam zobazujúcim danú epochu, medzi ktorými dominuje dielo Bernolákovci Košíc a jakobíni - princípy a východiská, ktoré vyšlo v Košických historických zošitoch - číslo 5.

Ikony v zbierkach Východoslovenského múzea

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 22:58

Obraz ako modla?

Pokiaľ niekoho neosloví chrám z hľadiska náboženského, je stále možnosť, že bude jeho prítomnosť vyhľadávať z dôvôdov estetických. Známe európske katedrály sa priam hemžia kultúrychtivými turistami, obdivujúcimi stavbu, sochy, fresky... Ak je však človek odborníkom v oblasti umenia, zvyčajne dokáže svoj záujem sústrediť aj na oblasti, ktoré unikajú pozornosti laickej verejnosti. A práve tam dokáže nájsť umelecké skvosty, ktoré sa svojim významom vyrovnajú, možno i prevýšia všeobecne známe a propagované turistické atrakcie.

Závideniahodné kúskyc

Východné Slovensko, či skôr severovýchodné Slovensko, ale i Zakarpatie sú známe mnohými pravoslávnymi drevenými kostolíkmi, v ktorých sa zvyčajne nachádzajú diela vysloveného fenoménu maliarskeho umenia - ikony. Väčšina laikov vie, že tieto námetovo málo dynamické obrazy mali určitú náboženskú úlohu v cirkevných obradoch a stali sa priam predmetom uctievania ako modly. Zbierka Východoslovenského múzea má vo svojej expozícii vzácne exempláre, ktorá nám môže nejedna vyspelá krajina závidieť. V súvisloti s ich históriou a významom sme oslovili vedúceho umelecko-historického odboru Mgr. Ivana Havliceho, ktorý je zároveň odborným kustódom fondu maľby, plastiky a grafiky.

Hrnčiarska ulica

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 22:55

Koncentrovaná história

Pri prechádzkach mestom sa väčšina našincov i návštevníkov necháva zlákať korzom vynovenej Hlavnej ulice. Historické jadro je však oveľa väčšie, i keď, žiaľ, zanedbanosť, rozpracovanosť a náhle zastavenie prác v jeho centre odsúva do pozadia pozornosti mnohé časti, ktoré sú nerozlučne späté s dejinami mesta. Hádam najtypickejším príkladom spomínaného je Hrnčiarska ulica. Doslova na niekoľkých štvorcových metroch tu nájdete viac významnejších stavieb, ako hocikde inde. Každá budova má svoju minulosť a niektoré, keby vedeli rozprávať, ponúkli by príbehy hodné pozornosti historikov i laikov.

Osídlenie ulice

Góti

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 22:54

Nakoniec azda splynuli aj so Slovanmi 

Doba sťahovania národov, ktorá sa datuje do 5. a 6. storočia nášho letopočtu, bola poznamenaná veľkým presídľovaním rôznorodých kultúr aj na našom území. V tejto časti historického lexikónu si pripomenieme existenciu Gótov, osudy ktorých sú veľmi úzko previazané s postrachom vtedajších čias - národom Húnov. V tomto čase sa masy ľudstva pomerne frekventovane miešali, takže archeologická analýza a pokus o rekonštrukciu vtedajších dejín sú veľmi obtiažné. Toto dobou sa v Košiciach zaoberá PhDr. Mária Lamiová, CSc, z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied . Začali sme, ako inak, pôvodom Gótov.

Východní Góti v tieni Húnov

Značky

František II. Rákoci

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 22:51

Kurucký vodca spomínal na Košice v dobrom

Spoločenská situácia

Osemnáste storočie bolo v Uhorsku, pod ktoré vtedajšie Košice patrili, naozaj rušné a plné vojen. Uhorský a český kráľ, ako aj rímsko-nemecký cisár zároveň - Leopold I. z rodu Habsburgovcov (1640 - 1705) sa zapísal do dejín dosť svojrázne. Bol známy tým, že sa vojen neúčastnil osobne a keď to bolo múdrejšie, tak radšej zutekal a boj nechal na svoje vojská. Napriek tomu sa vďaka porážke a vyhnaniu Turkov z Uhorska stal oslavovaným. Z osemnásteho storočia si však veľa neužil, zomrel niekoľko dní pred svojimi 65-timi narodeninami. Beztak vládol takmer päť desaťročí, pretože na trón nastúpil už vo svojich sedemnástich. A práve za jeho vlády sa narodil a bojoval jeden z najväčších vodcov protihabsburského hnutia - František II. Rákoci, ktorého životný príbeh je rušný a plný neočakávaných zmien.

Eneolit

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 22:49

Počiatky spoločenskej hierarchie

Predstavy o dobe kamennej bývajú rôzne. Väčšina si ako typického predstaviteľa danej epochy predstavuje chlpatého človeka zaodetého v kožušine s kyjakom v ruke, ako behá po lese, škrieka a svojim kyjakom mláti do všetkého navôkol. Pozornosť prevažnej časti obyvateľstva sa dnes zameriava inam, než na výsledky výskumov doby kamennej a tak nečudo, že mýtus o agresívnych divochoch stále pretrváva. Nakoniec, je potrebné si uvedomiť, že doba dejinná - počínajúca našim letopočtom, je zlomkom času, ktorý túto planétu obýva ľudstvo. Počiatky výskytu človeka na Zemi sa datujú ako záležitosť stará 2 až 2,5 milióna rokov. Čo sa Slovenska týka, osídlenie severnej časti Karpatskej kotliny sa predpokladá už pred štvrťmiliónom rokov. "Divoch" sa v priebehu miliónov rokov menil, vytváral civilizáciu. Posledná etapa doby kamennej sa nazýva eneolit a práve v nej už na základe archeologických nálezov môžeme dokladovať, že i na našom území sa začala rysovať sociálna diferenciácia obyvateľstva. Na východnom Slovensku sa tejto epoche venuje archeologička košického pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied PhDr. Ľubomíra Kaminská, CSc. Navštívili sme ju v snahe priblížiť eneolit vzhľadom na dokladované výsledky výskumov v Košiciach a okolí.

Vláda kameňa

Doba kamenná rátajúca sa na milióny rokov vo svojej vývojovej štruktúre pozná mnoho od seba výrazne rozdielnych období. Aj jej posledná fáza - eneolit, trval asi 1300 rokov. Možno si vieme čiastočne predstaviť, aký skok urobilo ľudstvo od siedmeho storočia doposiaľ. Eneolit, čiže neskorá doba kamenná, trvala približne rovnako dlho. Začína v posledných dvoch - troch storočiach štvrtého tisícročia pred našim letopočtom a končí okolo roku 1 900 p.n.l. Potom začína doba bronzová.

Značky

Dákovia

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 22:47

 

Príbeh vyčítaný zo stôp

Bolo to ešte v časoch pred Kristom, od narodenia ktorého sa odvodzuje náš letopočet, keď na území dnešného východného Slovenska bojovali Kelti s Dákmi. Aspoň tak možno predpokladať na základe archeologických výskumov dokumentujúcich stret týchto dvoch kultúr, ktoré nakoniec žili určitý čas vedľa seba. Naša literatúra je na mapovanie dáckej kultúry na Slovensku relatívne skúpa. Niet sa čomu čudovať. I keď o nich existujú literárne záznamy v dielach Rimanov, neopisujú Dákov žijúcich v týchto kútoch Európy. Neostáva iné, len mapovať výskyt tohto, v tých časoch vyspelého a expanzívneho národa, iba na základe archeologických vykopávok. Literatúra - konkrétne dielo Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov, I. časť: Územie Slovenska pred príchodom Slovanov, pod heslom Dákovia len stručne spomína: "Kmeň tráckeho pôvodu, ktorý sídlil približne na území dnešného Rumunska. V prvej polovici 1. storočia pred Kristom ich zjednotil kráľ Burebista, na konci 1. storočia po Kristovi znovu Decebal, proti ktorému viedol cisár Traianus dve rozsiahle výpravy. Po podmanení Dákov založil na ich území provinciu Dáciu, ktorú však museli Rimania opustiť už za vlády cisára Aureliana r. 271." V snahe získať konkrétne informácie o dáckom osídlení nášho regiónu sme navštívili archeologičku košického Výskumného pracovného strediska Archeologického ústavu SAV PhDr. Máriu Lamiovú, CSc.

Značky

Cechy

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 22:42

 

Keď remeslo znamenalo hrdosť

Košická listina - najstaršia v Uhorsku

Zakladanie remeselníckych spolkov v stredoveku možno chápať ako prirodzený spôsob ochrany trhu pred dovozom tovarov z iných miest či krajín. Medzi majstrami vznikal i konkurenčný boj a bolo nutné ponúkanému tovaru dodať akúsi značku kvality, ktorá by i zákazníkovi zaručovala, že to, za čo dá svoje peniaze, spĺňa kritéria majstrovskej práce. Spoločenské podmienky v 11. a 12. storočí vo vyspelejšej západnej Európe umožňovali remeselníkom dostať sa spod priamej moci miestnych feudálov. Tu kdesi možno začať hovoriť o snahe vytvárať výrobné a obchodné združenia s vlastnými stanovami. Je zaujímavé, že najstaršie dochované potvrdenie cechových stanov v Uhorsku pochádza z Košíc. Stalo sa to v roku 1307 a kožušnícky cech takto okrem iného obmedzil konkurenciu na pevný počet výrobcov.

Cechy sa vyznačovali pomerne presnou organizačnou štruktúrou, ktorú zabezpečovali artikuly, čiže vnútorný poriadok. V tejto listine boli obsiahnuté práva a povinnosti členov, ich vzájomný pomer, určovali platby a pokuty. Artikuly boli vyhotovené ako doklady písané na pergamene, alebo v honosných väzbách a boli opatrené veľkými pečaťami.

Značky

Balwankew

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 22:36

 

Pod písmeno B tohoto historického lexikónu by sme mohli pokojne priradiť i heslo Boží vrch a celý ďalší text ponechať nezmenený. Zemepisné miesta zvyčajne nedostávali svoje mená náhodne. Objavovať pôvod ich názvov by bolo dozaista zaujímavé pátranie, ale asi často bez úspešného konca. Tak sa asi ani my nikdy nedozvieme, prečo neďaleko obce Seňa nesie nenápadná vyvýšenina takýto honosný názov.

Zaregistrovať Boží vrch môžete jednoducho. Cestou do Sene si všimnite po pravej strane smerovú značku oznamujúcu, že do obce vám ostávajú ešte tri kilometre. Od tohoto miesta napravo pohľadom cez pole uvidíte malý kopček, či skôr zvlnený terén porastený agátmi. v tejto rovine nemôže újsť vašemu pohľadu. A možno práve tu stála jedna z mála historickými listami registrovaných pohanských pamiatok. Možno obrovská socha, ba dokonca vylúčená nie je ani megalitická kamenná stavba. Jej základy neobjavili a ani ich nikto nehľadá. Pravda je však taká, že túto oblasť obýval už praveký človek, takže o dlhodobom a často nedokonale poznanom historickom vývine i kultúrnom rozvoji tu môžeme hovoriť.

Značky

Alžbeta - patrónka košického Dómu

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 16:16

spomínané osobnosti: Svätá Alžbeta Uhorská o Karol Róbert o Matúš Čák Trenčiansky o richtár Arnold o Alžbeta Piastová o Jozef Tutkó o Bela IV. o Ondrej II. o Gertrúda z rodu Andechs-Merano o durínsky gróf Herman o durínsky gróf Ľudovít o Fridrich II. o Eckbert z Bambergu o pápež Gregor IX. o Konrád z Marburgu o kňaz Teodorik

PATRÓNKA KOŠICKÉHO DÓMU

Dóm svätej Alžbety patrí medzi najznámejšie architektonické pamiatky mesta. Niet Košičana, ktorý by ho nepoznal. Na druhej strane, len časť obyvateľov mesta vie niečo o žene, ktorej meno chrám nesie. Skôr ako sa začneme venovať tejto historickej osobnosti, je vhodné pripomenúť si niekoľko faktov, súvisiacich s našou katedrálou...

Chronicky známy monument

Ide o najvýchodnejší gotický chrám v Európe. V praxi to znamená, že Košice možno pokladať za geografickú hranicu, na ktorej sa v stredoveku stretávala západná a východná eurokultúra. Ďalej na východ už i architektonicky dominovala pravoslávna cirkev.