Trnistá cesta reformácie
Cisár Jozef II., syn Márie Terézie, bol významným reformátorom, čo pre Uhorsko znamenalo pokrok. Ako u každých zmien, aj tu sa vyskytli skupiny neprajníkov, ktorých pozícia v hierarchii spoločnosti sa vďaka novým zmenám výrazne destabilizovala. Známy je cisárov tolerančný patent, ktorým v roku 1781 zrovnoprávnil cirkvi, či zrušenie nevoľníctva v roku 1785. Boli tu však aj mnohé ďalšie zásahy, ktoré dovtedajšiu spoločenskú elitu rozhorčovali. Ešte za vlády Jozefa II. v roku 1789 Rakúsko-Uhorskom otriasla správa o Francúzskej revolúcii, ktorá sa do európskej histórie zapísala ako výrazný medzík. Ako ovplyvnila ďalší vývoj reforiem, reakcionárske spiatočnícke aktivity i vznik tajných spoločností, o tomto sme sa prišli porozprávať s odborným radcom Štátneho oblastného archívu Ministerstva vnútra SR v Košiciach a predsedom Dejepisného spolku v Košiciach Mgr. Štefana Eliáša. Tento historik je známy aj vďaka viacerým odborným prácam zobazujúcim danú epochu, medzi ktorými dominuje dielo Bernolákovci Košíc a jakobíni - princípy a východiská, ktoré vyšlo v Košických historických zošitoch - číslo 5.


Osemnáste storočie bolo v Uhorsku, pod ktoré vtedajšie Košice patrili, naozaj rušné a plné vojen. Uhorský a český kráľ, ako aj rímsko-nemecký cisár zároveň - Leopold I. z rodu Habsburgovcov (1640 - 1705) sa zapísal do dejín dosť svojrázne. Bol známy tým, že sa vojen neúčastnil osobne a keď to bolo múdrejšie, tak radšej zutekal a boj nechal na svoje vojská. Napriek tomu sa vďaka porážke a vyhnaniu Turkov z Uhorska stal oslavovaným. Z osemnásteho storočia si však veľa neužil, zomrel niekoľko dní pred svojimi 65-timi narodeninami. Beztak vládol takmer päť desaťročí, pretože na trón nastúpil už vo svojich sedemnástich. A práve za jeho vlády sa narodil a bojoval jeden z najväčších vodcov protihabsburského hnutia - František II. Rákoci, ktorého životný príbeh je rušný a plný neočakávaných zmien.
Predstavy o dobe kamennej bývajú rôzne. Väčšina si ako typického predstaviteľa danej epochy predstavuje chlpatého človeka zaodetého v kožušine s kyjakom v ruke, ako behá po lese, škrieka a svojim kyjakom mláti do všetkého navôkol. Pozornosť prevažnej časti obyvateľstva sa dnes zameriava inam, než na výsledky výskumov doby kamennej a tak nečudo, že mýtus o agresívnych divochoch stále pretrváva. Nakoniec, je potrebné si uvedomiť, že doba dejinná - počínajúca našim letopočtom, je zlomkom času, ktorý túto planétu obýva ľudstvo. Počiatky výskytu človeka na Zemi sa datujú ako záležitosť stará 2 až 2,5 milióna rokov. Čo sa Slovenska týka, osídlenie severnej časti Karpatskej kotliny sa predpokladá už pred štvrťmiliónom rokov. "Divoch" sa v priebehu miliónov rokov menil, vytváral civilizáciu. Posledná etapa doby kamennej sa nazýva eneolit a práve v nej už na základe archeologických nálezov môžeme dokladovať, že i na našom území sa začala rysovať sociálna diferenciácia obyvateľstva. Na východnom Slovensku sa tejto epoche venuje archeologička košického pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied PhDr. Ľubomíra Kaminská, CSc. Navštívili sme ju v snahe priblížiť eneolit vzhľadom na dokladované výsledky výskumov v Košiciach a okolí.
skumov dokumentujúcich stret týchto dvoch kultúr, ktoré nakoniec žili určitý čas vedľa seba. Naša literatúra je na mapovanie dáckej kultúry na Slovensku relatívne skúpa. Niet sa čomu čudovať. I keď o nich existujú literárne záznamy v dielach Rimanov, neopisujú Dákov žijúcich v týchto kútoch Európy. Neostáva iné, len mapovať výskyt tohto, v tých časoch vyspelého a expanzívneho národa, iba na základe archeologických vykopávok. Literatúra - konkrétne dielo Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov, I. časť: Územie Slovenska pred príchodom Slovanov, pod heslom Dákovia len stručne spomína: "Kmeň tráckeho pôvodu, ktorý sídlil približne na území dnešného Rumunska. V prvej polovici 1. storočia pred Kristom ich zjednotil kráľ Burebista, na konci 1. storočia po Kristovi znovu Decebal, proti ktorému viedol cisár Traianus dve rozsiahle výpravy. Po podmanení Dákov založil na ich území provinciu Dáciu, ktorú však museli Rimania opustiť už za vlády cisára Aureliana r. 271." V snahe získať konkrétne informácie o dáckom osídlení nášho regiónu sme navštívili archeologičku košického Výskumného pracovného strediska Archeologického ústavu SAV PhDr. Máriu Lamiovú, CSc.
