Architektúra a história budovy
Budova bývalého paláca abovsko-turnianskej župy na Hlavnej ulici 27, dnes ako budova Východoslovenskej galérie je jednou z národných kultúrnych pamiatok mesta. Postavili ju v roku 1779 v barokovo-klasicistickom slohu podľa projektov viedenského staviteľa J. Langera.
V rokoch 1888-1889 podľa projektov Ing. G. Markóa jej prednú časť upravili, pribudovali dvorné krídla a prestavali zadný trakt. Predný trakt budovy v rokoch 1954-1955 upravili na výstavy. Uprostred priečelia poschodovej palácovej stavby je mierne vystupujúci rizalit ukončený tympanónom. V ňom je umiestnený plastický erb abovskej a turnianskej župy z roku 1558. Na prízemí rizalitu je portál s dvoma a dvoma kanelovanými stĺpmi a pilastrami po bokoch. Hlavice stĺpov a pilastrov zdobia festóny. Nad vchodom je balkón s kovaným zábradlím. Plochu fasády na poschodí zdobia kanelované pilastre s festónovými hlavicami. Festónová výzdoba je i nad oblokmi v rizalite. Trojdielny priechod má pruskú klenbu. Z neho odbočuje vľavo lomené schodište s kamennou balustrádou. Na poschodí uprostred je reprezentatívna zasadacia sieň s balkónom, ktorý je po obvode zadnej časti uložený na stĺpoch a pilastroch s kompozitnými hlavicami. Plocha kláštornej klenby je zdobená štukovou ornamentikou a maľbou. Plastiku výzdoby tvorí rastlinný a geometrický dekor. V iluzívnych arkádach sú maľované erby bývalej abovskej a turnianskej župy.
V zasadacej sieni Východoslovenskej galérie 5. apríla 1945 prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov na zasadnutí SNR vyhlásila Košický vládny program - základný dokument obnovenej štátnosti a politický program spolužitia oboch bratských národov v obnovenej Československej republike. Budova bola pridelená Východoslovenskému múzeu pre expozičné, výstavné a prevádzkové účely. Interiér a sčasti aj exteriér budovy obnovovali v rokoch 1973-1975.
V súčasnosti slúži budova Východoslovenskej galérii.
(Článok bol uverejnený v magazíne Listy košické, číslo 4/2000)