Pozrime sa na čítanie z mestských kroník - v tomto prípade kroniky známej ako Cassovia vetus ac nova - Košice staré a nové. Vybrali sme pasáž z jej tretej kapitoly, ktorá pojednáva - ako to sám jej autor uvádza - O posvätnej bazilike svätej Alžbety, dcéry uhorského krála Ondreja II. Dôvodom, preco sme siahli práve po takejto téme, sú pochopitelne v prvom rade Vianoce, no nielen ony. Ešte stále sa o tomto skvoste našej architektúry nevie ani zdaleka všetko, co by sa vediet mohlo. Dóm svätej Alžbety totiž doslova fascinoval autorov píšucich o Košiciach už v dávnejšej minulosti. A tak sme pripravili ukážku o tom, ako videl problém zakladatela a doby vzniku dómu dobový katolícky vzdelanec, anonymný jezuita, v ktorom tušíme miestneho profesora univerzity Samuela Timona. To, co na túto tému napísal, by sme mohli prejst s úsmevom, pretože dnes vieme, že mnohé bolo inak. Ale povrchné odsúdenie tu rozhodne nie je na mieste, pretože autor z roku 1732 nevedel mnohé z toho, co dnes vieme my. A navyše sa pohral aj s otázkami, ktoré dnešná historiografia snobsky obchádza - a robí chybu. Zdá sa, že k názorom na dejiny dómu z 18. storocia sa v blízkej budúcnosti budeme musiet vrátit, aby sme objasnili veci okolo jeho predchodcu, farského kostola svätej Alžbety.

DVE ALŽBETY - CISÁROVA DCÉRA...

Dóm svätej Alžbety
O Posvätnej bazilike Svätej Alžbety
Jozef Weber - staviteľ podieľajúci sa na rekonštrukcii Dómu sv. Alžbety v 19. storočí

Košický hlavný oltár Dómu sv. Alžbety je svojou umeleckou koncepciou, nádherou a monumentalitou najvýznamnejším dielom svojho druhu na Slovensku a patrí k najvýznamnejším neskorogotickým tabuľovým oltárom v strednej Európe.

V historických prameňoch sa v Košickom Dóme uvádzajú nasledovné oltáre:

1454 - oltár sv. Ulricha (S. Udalricus)
1473 - ara beate Virginis
1473 - sv. Anny
1474 - 1477 - hlavný oltár (zachovaný)
1483 - oltár štrnástich sv. Pomocníkov
1500 - oltár sv. Mikuláša
1516 - oltár sv. Barbory
1516 - Mettercia oltár
zač. 16. stor. - oltár Smrti P. Márie
1516 - oltár Navštívenia p. Márie (zachovaný)
1522 - ružencový oltár

Zhotovenie oltára na základe údajov z mestských účtovných kníh sa predpokladá v rokoch 1474 až 1477. Je vysoký 11 m a široký 8 m. Oltár bol rekonštruovaný v rokoch 1847 (Ernest Seitze), 1890 - 1896, 1927 (František Ženíšek), 1947 (Peter J. Kern), 1950 - 1964 (prof. K. Veselý, bratia Kotrbovci), 1986 - 1992 (Mária Spoločníková).

Najvýznamnejšou časťou oltára je 48 tabuľových malieb v dvoch pároch pohyblivých krídel. Ak je oltár úplne otvorený, je vidieť hlavnú skriňu a 12 scén zo života sv. Alžbety. Po zatvorení prvého páru krídel je vidno 24 obrazov pašiového cyklu. Po zatvorení druhého páru krídel má oltár šírku skrine a vidno na ňom 12 výjavov mariánskeho cyklu.

autor textu: Fričovský

Severná veža Dómu sv. Alžbety je prístupná verejnosti s možnosťou výhliadky na mesto.

Celoročná prevádzka je zabezpečená v čase turistickej sezóny od 10,00 do 17,00 s predajom vstupeniek pred vchodom. Mimo času turistickej sezóny je možné požiadať o sprístupnenie na t. č. 0918 690 546.

Severná veža bola postavená koncom 15. storočia, presne v roku 1497. Od tretieho poschodia je osemboká, čo značí, že bola postavená v dvoch etapách. Oprava a vyvýšenie veže je dielom staviteľa Mikuláša Krompholca.

Vzhľadom na gotický charakter stavby je veža ukončená dosť atypicky - strechou v tvare barokovo-rokokovej prilbice. Stalo sa tak po požiari v roku 1775, kedy po rekonštrukcii nadobudla nový výzor. Na jej vrchole stojí 3 metre vysoký medený kríž. Schodisko vedie k zvonom, hodinovému zariadeniu až do strážnice.

Celková výška veže je 59,7 metra, pričom pri výhliadke musíte absolvovať pochod po 160 schodoch úzkeho pravotočivého schodiska.

Na 1. poschodí sa nachádza miestnosť s mechanizmom veľkých hodín.

Na 2. poschodí sa nachádza miestnosťs konštrukciou zvonice na upevnenie nosných koštrukcií zvonov.

Na 3. poschosí je miestnosť s dvoma zvonami, ktoré boli uliate na pamiatku padlých v 1. svetovej vojne. Väčší sa nazýva Zvon Božského srdca, menší Zvon Sv. Ondreja.

Na hornom 4. poschodí sa nachádza časť hosinového stroja z 19. storočia a zariadenie na vyťahovanie stavebného materiálu, ktoré bolo využívané pri rekonštrukčných prácach na katedrále v 19. storočí. Na tomto podlaží je aj možnosť pozorovať Košice niekoľkými oknami z najvyššieho dostupného bodu pešej zóny. Nachádza sa tu aj miestnosť pre strážnu službu. V minulosti odtiaľ strážnici sledovali mesto, či nevypukol požiar, či sa neblíži nepriateľ a podobne. Na ohlasovanie poplachov im slúžil malý zvon.

Severná veža Dómu sv. Alžbety - možnosť výhliadky na mesto
Hlavný oltár Dómu sv. Alžbety
O Posvätnej bazilike Svätej Alžbety
Jozef Weber - staviteľ podieľajúci sa na rekonštrukcii Dómu sv. Alžbety v 19. storočí

Stephanus Lapicidus, inak aj Stephan Steymetz - staviteľ Dómu sv. Alžbety v 15. storočí

Dóm svätej Alžbety je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešná katedrála stojí na mieste niekdajšieho farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etapách. Rok 1508 sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Výstavba teda trvala viac ako sto rokov. V ďalších rokoch bol dóm niekoľkokrát poškodený živelnými pohromami, došlo k niekoľkým opravám. Z nich najrozsiahlejšie boli v rokoch 1877 - 1896.

Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a polygonálnym presbytériom. Severná veža má výšku 58,5 m v pozdĺžnej osi dóm meria 60,5 m v priečnej osi 39,5 m.

Dóm sv. Alžbety bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku spolu s Urbanovou vežou a Kaplnkou sv. Michala.

Bližšie informácie a obsiahly obrazový materiál môžete nájsť v sprievodoch: "Košice" s autorským textom Ing. Kovaľa, s lektorovaním Dr. Jozefa Kirsta a akad. arch. Jozefa Duchoňa, fotomateriálom Alexandra Jirouška, a taktiež v obrazovej publikácii od Alexandra Jirouška "Košice na prelome tisícročí".

Článok bol uverejnený v magazíne Listy košické v októbri 1999.