Povedzme si teraz pár slov aj o Svätom Jánovi Nepomuckom. Narodil sa v západočeskom Nepomuku okolo roku 1345 ako syn českého Nemca. Ako generálny vikár pražskej arcidiecézy sa v spore arcibiskupa Jana z Jenštejna s českým kráľom Václavom IV. o obsadenie uvoľneného miesta opátskeho úradu v kladrubskom kláštore postavil na stranu pravdy a svojho nadriadeného. Nového opáta potvrdil v úrade v súlade s cirkevnými pravidlami, avšak v rozpore s prianím kráľa. Za tento skutok a údajne aj za to, že kráľovi neprezradil spovedné tajomstvo jeho manželky Žofie Bavorskej ho ten nechal zatknúť a po mučení polomŕtveho v noci zhodiť do Vltavy. Jeho mučenícka smrť 20. marca 1393 sa stala symbolom cti, mlčanlivosti a zachovania tajomstva. Svätý Ján Nepomucký je preto najčastejšie zobrazovaný s 5 hviezdami okolo hlavy, krucifixom, palmou, knihou, zapečateným listom, kladkou, alebo ružencom v náručí, s prstom pred ústami, často na moste. Je zemským patrónom Čiech a Bavorska a patrónom mlynárov, spovedníkov, pltníkov, topiacich sa, dobrej povesti, mostov, bezpečného putovania a šťastného návratu. Preto sú jeho sochy spravidla na rázcestiach a pri mostoch. Je ochrancom pred povodňami, útrapami svedomia a ohováraním. Vyhlásený za svätého bol pápežom Benediktom XIII. v roku 1729. Predlohou väčšiny zobrazení Sv. Jána Nepomuckého sa stala socha na pražskom Karlovom moste. Jej hlinený model zhotovil v roku 1681 Matthias Rauchmüller z Viedne. Podľa neho v roku 1682 vyhotovil drevenú sochu Jan Brokoff z Prahy. Túto v roku 1683 odlial do bronzu Hieronymus Herold z Norimberku a na pražský Karlov most ju osadili ako vôbec prvú sochu ešte v tom istom roku.

Pozornosti návštevníkov košického Bankova, ktorí sem zavítajú za občerstvením či oddychom, určite neunikne pekne vynovená kaplnka pri konečnej zastávke autobusu mestskej dopravy. Tí, ktorí sa z Bankova vydajú po Starej spišskej ceste smerom na Alpinku, od rázcestia na ostrej zákrute po necelých 400 metroch uvidia ďalšiu kaplnku, ktorá stojí opustená v tieni vysokých stromov vľavo nad cestou. Kto sa zamyslí nad príčinou a časom ich vzniku asi predpokladá, že prvé sakrálne objekty na Bankove a v jeho blízkom okolí vybudovali naši predkovia už v dávnej minulosti. Pokúsim sa teda priblížiť ich zabudnutú históriu a na základe niekoľkoročného výskumu bližšie objasniť okolnosti, za akých vznikali.

Už od nepamäti viedla z Košíc vozová cesta na Spiš, od severozápadného cípu intravilánu mesta, stúpajúc smerom k bankovským lesom pomedzi kalváriu a cintorín sv. Rozálie. V 40. rokoch 19. storočia po vybudovaní novej vozovej obchodnej cesty vedúcej na Spiš cez Čermeľské údolie, dostala vozovka medzi kalváriou a Rozáliou pomenovanie Stará spišská cesta. Bankovskí výletníci a pocestní smerujúci na Spiš touto cestou, mohli rozjímať už pri malej kaplnke Nanebovstúpenia Krista Pána stojacej ešte pri mestských záhradách tam, kde zo Spišskej cesty vpravo odbočovala cestička k cintorínu sv. Rozálie.