V roku 1932 vydalo mesto Košice svoju reprezentačnú publikáciu, v ktorej analyzuje vlastné postavenie v rozličných sférach. Vtedajší prvý námestník starostu Jozef Smrž v úvode knihy píše, že "mesto so živlom verejno zamestnanenckým, vojenským, bez významného priemyslu a obchodu, trpí značne dobou, zvanou hospodárskou krízou." Stojí za to, porovnať si, aký bol sociálny vývin mesta v tom čase, najmä ak viete, ako je na tom teraz.

I keď sa v tridsiatych rokoch Košice počítali medzi mestá majetné (hodnota lesov, poľného hospodárstva, podnikov a budob bola oficiálne vyčíslená na 122 294 128 korún), v hodnotení postavenia v roku 1932 sa často spomína hospodársko-sociálna kríza a nezamestnanosť. Správa konštatuje, že kultúra mešťanstva sa hodnotí podľa ich starostlivosti o chudobu. To bolo nakoniec aj uzákonené. Platil paragraf 145 zák. čl. z roku 1886, ktorý stanovil, že každá obec má za povinnosť starať sa o svojich obyvateľov, odkázaných na verejnú pomoc. Napríklad v roku 1930 bolo za týmto účelom z mestskej pokladnice uvoľnených 1 312 801 korún, v roku 1931 to bolo 1 328 150 korún a v roku 1932 to bolo 2 429 590 korún. Pripomeňme si, že koruna mala vtedy svoju hodnotu a mesto pri umnom gazdovaní nemuselo tvoriť schodkové rozpočty, stačil im výnos z vlastného majetku a daňové odvody.

Na území Košíc pôsobili štyri dobročinné ústavy podporované mestom. Chudobinec, starobinec (pre nevyliečiteľne chorých) a sirotinec Sv. Antona a Sv. Jozefa. Ten finančne podporovalo mesto ročnou čiastkou 15 360 korún.

Aj starobinec predtým vlastnilo mesto, ale na žiadosť ho prepustilo spolku Alžbeta. Na každého človeka umiestneného v starobinci mesto prispievalo 150 korunami mesačne a príležitostne i materiálnou pomocou. V roku 1930 tak dotovalo 54 tu umiestnených osôb.

1900- 11. apríl: V Košiciach sa narodil známy spisovateľ maďarského pôvodu Sándor Márai.

Vtedajšie Hornouhorské múzeum, dnes Východslovenské múzeum, Košice medzinárodne preslávilo. Na Svetovej výstave v Paríži múzeu udelili ocenenie za historickú expozíciu.

1901- Ukončenie výstavby hlavnej budovy súčasného Východslovenského múzea na nám.Maratóna mieru

Likvidácia Drevného trhu, na jeho mieste vyrástol park.

1904- Odstránenie bočnej lode z kaplnky sv.Michala. Mesto tak prišlo o súčasť gotickej stavby, ktorá bola pristavaná v 16. storočí.

V Košiciach sa narodil akademický maliar Ľudovít Feld.

1906- 29. X.: Slávnostný sprievod priniesol do Košíc telesné zostatky Františka II. Rákociho, ktorý zomrel v azyle trureckého mesta Rodošto. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Dóme sv. Alžbety

1907- 17. III.: V Košiciach začali vychádzať legendárne robotnícke noviny Kassi Munkás.

Mesto zriadilo park v južnej časti Hlavnej ulice.

1908- V blízkosti Katovej bašty sa Uhorská vláda rozhodla na pamiatku Františka II. Rákciho rozhodla postaviť repliku domu, v ktorom žil vo azyle v tureckom meste Rodošto.

Výstavba Rotundy na Zbrojničnej ulici.

1600- Na začiatku 17. storočia patrili Košice pod vládu kráľa a cisára Rudolfa II. Habsburského. Na trón nastúpil 1576 - 1608.

1603- 11. XI.: Cisár Rudolf II. Habsburský vyzval magistrát Košíc, aby vydal Dóm. sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala katolíckej cirkvi. Stalo sa tak na výzvu generála Barbiana. Kostol i kaplnka mali patriť spätne pod Jágerskú kapitulu.

1604- 7. I.: Generál Barbiano odovzdal rozkaz, ktorým odovzdal Dóm sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala katolíckej cirkvi. Richtár Košíc Jan Bocatius a evanjelická mestská rada odchádzajú do Prahy, kde žiada u cisára Rudolfa II. o zmenu rozhodnutia. Po neúspechu žiadajú o pomoc Štefana Bočkaja.

Mesto sa dostáva pod ochranu vojsk Jána Bočkaja. Bočkaj do Košíc prišiel 11. 11. 1604. Toto mesto si vybral za svoje sídlo protihabsburských povstaní a zotrval v ňom až do svojej smrti v roku 1606. Dóm sv. Alžbety odovzdal evanjelikom a kaplnku sv. Michala Slovákom (!). V čase jeho ovládania mesta tu dva razy zvolal zasadnutie snemu a prijal návštevu sultána.

1606- 22. XII.: Smrť Štefana Bočkaja. Z mesta bol vynesený v rakve dolnou bránou dňa 3. februára 1606.

1607- 15.II.: Po Bočkajovej smrti mesto Košice stratilo vojensky silného ochrancu a uzatvorilo tzv. Viedenskú mierovú dohodu, ktorou prisahalo vernosť cisárovi Rudolfovi II. Habsburskému.

1610- Košice majú prvú tlačiareň. Jej majiteľom je Ján Fischer.

1619- Na trón nastupuje Ferdinad II. Habsburský, ktorý vládol až do roku 1637.

1141-1161- Od polovice 12. storočia Košice patrili pod kráľa uhorského Gejzu II., ktorý pochádzal z dynastie Arpádovcov. Tento sa aj zaslúžil o založenie nižšie spomínaného opátstva v Krásnej.

1143- Benediktínske opátstvo v Krásnej n/Hornádom pri Košiciach zasvätené P. Márii, vysvätil jágerský biskup Martýrius. V tom čase Košice v rámci cirkevnej organizácie pod Jáger.

Miesto, kde sa kláštor nachádzal, má však oveľa hlbšie historické korene. Na jeho mieste sa predtým nachádzalo staré slovanské sídlisko, pravdepodobne z 9. - 11. storočia.

Potom sa na tomto mieste nachádzal jednoloďový románsky kostolík, datovaný do 11. storočia a prestavaný v prvej polovici 12. storočia.

Benediktíni vystavali kláštor s trojloďovou románskou bazilikou s dvomi vežami. Bazilika pravdepodobne slúžila aj miestnym obyvateľom.

Kláštorné opátstvo v Krásnej n/Hornádom zaniklo pred rokom 1590, pretože podľa písomných prameňov bolo v tomto čase už v rozvalinách.

1162-1173- Košice patrili pod vládu uhorského kráľa Štefana III. z dynastie Arpádovcov

1173-1196- Vládu prevzal uhorský kráľ Belo III., rovnako z dynastie Arpádovcov

1205-1235- Vláda dynastie Arpádovcov pokračovala kráľom Ondrejom II.

1216- Písomné pramene z neskôr napísanej Spišskej kroniky prinášajú zmienku o kláštore v Košiciach, ktorý tu stál už v roku 1216