Nasledovník Prvotnej grafickej idey

Časť tretia

KOŠICE TRIDSIATYCH ROKOV MINULÉHO STOROČIA

Komplex mapových diel Prvotnej grafickej idey a Ottovho plánu vznikal v období, trvajúcom okolo desať rokov. Konkrétne od jari 1832, teda pár mesiacov po doznení pamätného cholerového povstania na východnom Slovensku, až po rok 1840 /minimálne/, respektíve 1844 /maximálne/. Košické kroniky tých čias - Plathova a Tutkóova - nespomínajú vznik ani jedného z týchto mapových diel. Zaujímavé však je, čo vlastne spomínajú.

Prvá významnejšia zmienka je o roku 1834. Vtedy „dňa 15. októbra o pol ôsmej hodine a troch minútach ráno," ako píše Tutkó, „obyvateľstvo mesta bolo vydesené veľmi silným zemetrasením. Tento prírodný jav zasiahol celé Horné Uhorsko, časť Sedmohradska a Galície". Plath spomína, že sa rozhýbali domy mesta, a ďalej, že „... ľudia počuli, ako zvon vežových hodín vtedy rezonoval piatimi údermi, ba v onej chvíli by som vedel objaviť príčinu tohto vlnenia, keby ma neboli citeľne vyrušili tehly na ulici, uvoľnené a husto padajúce z požiarnych múrov Friedovho domu."

V nasledujúcom roku 1835 si Plath zaznamenal: „Dňa 2. marca umrel veľký cisár František Prvý. Nastal smútok a konala sa pietna tryzna. Zvony v katedrálnom kostole vyzváňali trikrát denne a národ i Košice boli v žalostení zahalení do čierneho. Starostlivosťou senátu mesta bol postavený uprostred kostola prekrásny katafalk, ktorý mal sotva seberovného v celej monarchii. Okolo neho stáli cisárovi verní muži i ženy, tu i tam oblečení do čierneho smútočného odevu, aby preukázali jedinečnú pietu telesným pozostatkom zosnulého monarchu."

Nasledovník Prvotnej grafickej idey

Časť druhá

ZÁHADNÁ CHYBA V MERÍTKU

V ľavom dolnom rohu Ottovho plánu je merítko s úsekom 200 viedenských siah, pričom sto z nich je delené ako verniér. Text merítka v nemčine hovorí: Masstab von 1 1/8 W. Zoll. 100 Klaster:, čiže Mierka jedného celého a jednej osminy viedenského palca sa rovná sto siaham, čo by znamenalo, že Ottov plán má merítko 1:6480 /jeden palec na pláne je 90 siah v skutočnosti, ale toto merítko sa v minulosti nezvyklo používať!/. Vo viedenskom vojenskom archíve však ceruzkou písaná poznámka na okraji plánu udávala merítko 1:3600 /na rozdiel od toho prvého logické, kde jeden palec na mape sa rovná 50 siaham v skutočnosti a hodnoverné aj vzhľadom na veľkosť kresby/. Premeraním plánu sa však zistilo, že ani jedno, ani druhé merítko nesedí.

Keď máte plán a viete, aká veľká vec je na ňom nakreslená, nie je až taký problém zistiť, aké má plán merítko. „Vecou" bola v tomto prípade dĺžka Hlavnej ulice, z ktorej vyšlo skutočné merítko Ottovho plánu ako 1:4000 /približne/. Keď je na tom istom pláne navyše ašte aj merítková úsečka, môžete bez ohľadu na to, čo je nad ňou napísané zistiť, v akom merítku bola vlastne kreslená. V prípade Ottovho plánu to bolo 1:3993. Obe čísla sú ako mierky veľmi blízke. Keď teraz vezmeme do úvahy, že papier Ottovho plánu časom zosychal /čím sa mu zdanlivo zvyšovala hodnota merítka/, vyjde ako najprirodzenejšie merítko plánu číslo 1:3960, čiže jeden palec na pláne predstavuje 55 siah v skutočnosti. V minulosti to bolo používané merítko a zhodou okolností ho má také isté už aj popisovaná Idea protographica.

Nasledovník Prvotnej grafickej idey

Časť prvá

Keď sme pred časom písali o zmiznutej mape Košíc, nakreslenej v roku 1832 a pomenovanej latinsky Idea protographica, čiže Prvotná grafická idea, konštatovali sme zároveň, že toto dielo bolo iba akousi skicou pre presnejšie a podrobnejšie mapové dielo Košíc. Logicky nám vyplynulo, že Idea bola predchodcom plánu Košíc, známeho medzi zasvätenými ako Ottov plán, alebo zjednodušene iba Ott. Na dnešnej „historickej" strane a následných pokračovaniach vám priblížime tento plán, ktorý je jedným z najvýznamnejších zdrojov našich vedomostí o tom, ako Košice vyzerali v polovici minulého storočia.

Svoje výnimočné postavenie má Ottov plán jednak pre mimoriadne precízne prevedenie, jednak preto, že bol dlho používaný ako bežný pracovný plán rôznymi osobami a inštitúciami, takže sa doň dokresľovalo, čo medzičasom vzniklo ale aj to, čo sa svojho času plánovalo. V neposlednom rade tkvie význam Ottovho plánu aj v tom, že vznikol ešte pred maďarizáciou krajiny a Košice sú na ňom podané popismi jednoznačne ako mesto trojjazyčné, čo sa už neskôr v dejinách mapového zobrazovania nášho mesta nikdy nestalo. Preto ho už dlhší čas používa ako študijný materiál viacero bádateľov.

Ottov plán je nakoniec zaujímavý aj tým, že jeho postupný vznik dokladuje už spomínaná Idea. Mimochodom, medzičasom sa podarilo ešte viac spresniť datovanie jej vzniku prostredníctvom údajov o smrti prepošta Paldiána /v Idei sa nachádzal v položke číslo 11, ešte ako žijúca osoba/, ktorý zomrel 17. apríla 1832. To zužuje čas vzniku Idey na obdobie medzi 17. aprílom a 24. májom 1832.

KTO BOL INŽINIER OTT