Časť štvrtá: Najnovšie radničné dejiny

S mapovaním minulosti košických radničných budov sme sa dostali až na sklonok 19. storočia. To už budova začala vážne chátrať, čo najviac postihlo Krausovu sochársku výzdobu na balustráde nad uličnou fasádou. Už v dvadsiatom storočí, tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny, sa začalo mesto zaujímať o tento problém a hľadať riešenie - rekonštruovať, či odstrániť alegorickú výzdobu? Vtedy ešte nik nemohol tušiť, že vypukne obrovský vojenský konflikt, vznikne Československá republika a magistrát Langerovu radničnú budovu opustí. Ba práve naopak, čím viac bola skutočná katastrofa bližšie, tým viac sa situácia zdala hrať v prospech Uhorska.

DNI PRED SARAJEVOM

MÁLO ZNÁMA TVÁR MESTSKEJ RADNICE

Časť tretia: Budova Ladera von Langera

Košickí kronikári sa všeobecne zhodujú na fakte, že v roku 1756 bola budova starej radnice na ostrove uprostred mesta v takom katastrofálne schátranom stave, že ju mesto pre istotu dalo strhnúť a dočasne miesto nej vybudovať letnú zasadaciu sieň. Ale čosi tu nehrá! Načo stavali letnú zasadačku, keď podľa autora Košíc starých a nových starú radnicu aj tak na zasadanie nevyužívali, ba dokonca ju proti zdravému rozumu nevyužívali vôbec? Logika v takom prípade hovorí, že ju mohli zbúrať pokojne bez starostí o jej náhradu! Ostatne, detaily zániku najstaršej radničnej budovy boli opísané už v seriáli o divadelno-kaviarenskej budove.

MODERNÁ, PEKNÁ A REPREZENTAČNÁ

Nevysvetlených zvláštností okolo najstaršej známej košickej radnice je, ako vidieť, celý rad, a to nielen z čias jej výstavby, obdobia „heretických" richtárov - tak nazvala katolícka mestská správa v 18. storočí svojich protestantských predchodcov zo storočia 16. a 17. - ale dokonca aj z obdobia búrania radnice. Pokiaľ niekde neobjavíme nejaké dnes neznáme dokumenty, ktoré by do spomenutých záhad vniesli jasno, ostane v dejinách radnice stojacej na mieste dnešnej divadelnej budovy mnoho neobjasniteľného. Venujme sa teda radšej radničnej budove stojacej dodnes na Hlavnej ulici číslo 59 a známej ako „stará radnica".

MÁLO ZNÁMA TVÁR MESTSKEJ RADNICE

Časť druhá: Relation a kroniky

Rozsiahlejších textových zmienok o starej radnici sa z minulosti zachovalo iba veľmi málo. Prvý obsiahlejší text prináša až Relation z rokov 1603/04. Až stodvadsaťosem rokov po ňom sa objavila druhá významnejšia zmienka vo vtedy čerstvo vydanej kronike neznámeho jezuitského vzdelanca, za ktorým tušíme slovenského profesora tunajšej univerzity Samuela Timona. Dôveryhodné grafické zobrazenie tejto radnice nepoznáme dokonca žiadne. Možno si len domýšľať, že typovo sa stará radnica Košíc podobala dodnes zachovanej radnici v Levoči, meste na sklonku stredoveku zhruba podobne veľkom a bohatom ako Košice. Veľmi zjednodušené vyobrazenia na vedutách, kde má radnica výrazné štítové múry, naznačujú, že jej posledná architektonická podoba bola renesančná.

DVE RADNICE V RELATION

Časť prvá: Od richtára Arnolda po kráľa Mateja

Už niekoľkokrát v minulosti sme na stránkach rubriky Písané históriou priniesli materiály, týkajúce sa košických radníc - množné číslo je tu namieste, pretože naše mesto malo radníc v minulosti viac a v dvadsiatom storočí až požehnane veľa. Seriál, ktorý začíname dnes, bol inšpirovaný starými kresbami a plánmi, deponovanými vo Východoslovenskom múzeu a nedávno „vykutranými" počas fyzickej kontroly a štúdia toho, čo vlastne depozity obsahujú. A keďže sa v posledných rokoch zistilo viacero doteraz neznámych faktov o našich najstarších radniciach, situácia dozrela na to, aby sme im venovali osobitný materiál.

SYMBOL DÔLEŽITOSTI MESTA