Dokončenie

Už v minulých pokračovaniach sme čitateľov tejto rubriky informovali, že archeologický výskum Hornej brány sa v roku 1996 konal v značnom časovom strese a na veľmi obmedzenom priestore. Neprekvapuje preto, že priniesol viac otázok ako konkrétnych odpovedí. Nepodarilo sa zistiť to najhlavnejšie - presnú polohu samotnej brány. Iba na základe časti čelného muriva veže a zvyškov rondelu zachyteného v pásme korvínovskej hradby bolo možné konštatovať /a potvrdiť tak staršie plány/, že komplex brány ležal nie v osi dnešnej ulice, ale na jej východnej strane. Na západnej strane Hlavnej ulice potvrdili nálezy priebeh a dimenzie oboch pásiem opevnenia. Dnešný záverečný článok seriálu nám priblíži výsledky výskumu práve v tejto časti ulice.

ĽUDSKÁ KOSTRA V PARKÁNE

Prvým múrom, odkrytým v severozápadnej časti ulice, bol základ parkánovej hradby vnútorného pásma opevnenia. Samotnú vnútornú hradbu sa však napriek dodatočnému sondovaniu nepodarilo vo výkopoch zachytiť. Parkánový múr bol postavený z fylitovej bridlice a z tohto druhu kameňa, ako sa ďalej ukázalo, postavili aj základy múrov vonkajšieho opevnenia. Šírka parkánovej hradby bola na tomto mieste 100 centimetrov a jej základy zapustené až do štrkových vrstiev siahali 3,2 metra pod dnešnú úroveň Hlavnej ulice.

Čo odkryli vykopávky

V doterajších častiach seriálu o Hornej bráne sme sa sústredili hlavne na historické grafické a písomné pramene. V areáli brány sa však realizoval aj archeologický výskum, navyše práve v onom napätom roku 1996, keď sa pozornosť Košičanov upriamila na opačný koniec Hlavnej ulice, na oveľa príťažlivejšie a mediálne hýčkanejšie vykopávky Dolnej brány. Výskum Hornej brány viedli postupne dvaja archeológovia - doktorka Ďurišová /ktorá ho však pre zaneprázdnenie na Dolnej bráne zanechala/ a doktor Gašaj. On nás bude v zostávajúcich častiach seriálu informovať, čo všetko sa tu vykopalo a ako sa to dá interpretovať.

DRUHÝ VEĽMI SILNÝ MÚR

V roku 1781 zakreslil trasu najstaršej - vtedy ešte súvisle stojacej vnútornej hradby košického mestského opevnenia - taliansky inžinier Lodovico Marini. Spolu s vežami arpádovskej fázy ju pozoruhodne detailne vyznačil v južnej a východnej časti, v úseku od Hnilnej brány až po zlom a odskok trasy opevnenia na severovýchodnom obvode. Rozsiahly úsek opevnenia na severnom a západnom obvode však vyznačil inak, v podobe extrémne hrubej hradby, v jej línii zakreslil tiež Hornú bránu a mohutné veže, vystupujúce hlboko do plochy parkánu.

Časť prvá: Vo svedectvách predkov

Na stránkach tejto rubriky ste mohli v minulosti nájsť už dva seriály o voľakedajších mestských bránach. Na jeseň 1999 to bolo o pomerne podrobne preskúmanej Dolnej bráne, o rok neskôr o Katovej bašte, ktorá bývala v minulosti Maľovanou a neskôr Drábskou bránou. Dnes začíname seriál o bráne Hornej, ktorej zvyšky sa, podobne ako u Dolnej, objavili počas výkopov v lete roku 1996. Sondáže v areáli Hornej brány sa realizovali v oveľa menšom rozsahu a po kratšiu dobu, navyše v stiesnenejšom uličnom priestore, ako pri Dolnej bráne. Týmto východiskovým obmedzeniam zodpovedalo aj menšie penzum získaných znalostí, z čoho je jasné, že aj naše rozprávanie o Hornej bráne bude kratšie a chudobnejšie na podrobnosti.

NAJPRV STÁLA INDE