Z neznámych fondov múzea - KÚPELE NA MESTSKEJ LÚKE

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:08

MOST CEZ MLYNSKÝ NÁHON,

čiže kúpeľné Post scriptum

V poslednom zo série článkov o kúpeľoch na mestskej lúke bolo spomenuté, že do kúpeľov sa sprvoti chodievalo priamo cez budovu stredného mlyna, ale že neskôr tu postavili osobitný most cez Mlynský náhon. Depozit Východoslovenského múzea skrýva plán tohto mosta, ktorý v júli roku 1831 vypracoval Jozef Belágh a keďže to nebolo dielo nijako obzvlášť náročné, postavili ho pravdepodobne ešte v tom istom roku. Tento Belághov plán je v pomerne zlom stave, takže ho v minulosti podlepili kresliacim kartónom, na ktorý ešte nalepili vtedajší múzejný plagát. Nepoznáme teda zadnú stranu výkresu, kde bývajú poznámky a dobové úradné čísla. Zato si na podlepenom plagáte môžeme prečítať, kedy boli za monarchie v múzeu návštevné hodiny, že v utorok, stredu, sobotu a nedeľu bol vstup do múzea zdarma /!/, a že zavreté mali na Veľký piatok, na Sviatok Nanebovstúpenia Pána, na Sviatok svätého Štefana kráľa, 6. októbra a počas Vianoc tri dni. Vráťme sa však k obsahu výkresu.

Z neznámych fondov múzea - KÚPELE NA MESTSKEJ LÚKE

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:04

Časť štvrtá: Posledný projekt a nenápadný koniec

Posledný plán košických mestských kúpeľov vznikol iba desať rokov po ich sprevádzkovaní a tak, ako ostatné nerealizované projekty ich prestavby, dokladuje stálu nespokojnosť mesta s týmto zariadením. Neustále akoby sa snažilo vytvoriť tu na mestskej lúke veľkolepejší oddychový areál, zároveň však akoby sa nevedelo rozhodnúť, ako konkrétne. Pokiaľ tu Bellágh i Willetz navrhovali rozsiahle prístavby zábavných zariadení, autor návrhu z roku 1833 sa zameral hlavne na úpravy vnútornej dispozície kúpeľov, zjednodušenie a spríjemnenie ich technickej prevádzky. Rovnako, ako jeho predchodcovia, však bol presvedčený o nutnosti uzavrieť areál dostavbou štvrtého krídla.

ANONYMNÝ PLÁN Z ROKU 1833

Časovo najmladším v múzeu deponovaným výkresom bývalých košických mestských kúpeľov je práca dnes neznámeho autora, ktorú vieme datovať iba podľa prideleného úradného čísla 1553 An.1833. Nie je to číslo stavebnej direkcie, a bežné úradné pečiatky a poznámky na ňom tiež nie sú, takže tento projekt nikdy neprešiel oficiálnym schvaľovaním. Tak, ako iné podobné dokumenty, bol vypracovaný, aby nakoniec zapadal prachom v archíve, pretože buď sa radným pánom nepáčil, alebo nebolo peňazí na jeho realizáciu.

Z neznámych fondov múzea - KÚPELE NA MESTSKEJ LÚKE

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:00

Časť tretia: Belághov výkres z roku 1825

Plán, ktorému sa budeme venovať dnes, a ktorý by sme mohli nazvať aj "tretím Belághovým výkresom" je spomedzi zachovaných grafických dokladov o mestských kúpeľoch najpodrobnejší a prináša najviac detailov. Okrem samotných kúpeľov podáva svedectvo aj o starej budove Stredného mlyna a ďalších vodou poháňaných výrobných zariadeniach závislých od neho. Belágh spracovával tento plán už v čase, keď kúpeľná budova stála a dôvodom, prečo ho mesto u neho objednalo, bola opäť možná dostavba kúpeľného areálu. Dostavba však nakoniec opäť nebola realizovaná a výkres skončil bez úradného schválenia v mestskom archíve pod číslom 941/825, vďaka čomu vieme, že bol s najväčšou pravdepodobnosťou vypracovaný v roku 1825. Belágh ho totiž napodiv nedatoval!

ORÚROVANÁ MAŠTAĽ

Z neznámych fondov múzea - KÚPELE NA MESTSKEJ LÚKE

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:58

Časť druhá - plány z rokov 1821 a 1823

PRÍLIŠ VEĽKORYSÝ KONCEPT

Plán mestských kúpeľov, ktorý vypracoval Belágh v máji 1821, nebol jeho výlučným "kšeftom", ale podieľal sa na ňom aj akýsi jeho žiak, ktorého meno sa začínalo písmenami Ka.... Dokladuje to dodatočná nemecky písaná poznámka na rube výkresu veľkého 60 krát 85,6 centimetra a podlepeného bielym plátnom. Plán má nadpis Plan A Nro. 1 Den von der Kg. Frey Stadt Kaschau angetragenen Badzellen und obzu gehörigen Bequemlichkeiten, čiže po slovensky Plán kúpeľov prevádzkovaných slobodným kráľovským mestom Košice a k nim príslušné zariadenia.

Na pláne, vypracovanom v merítku 1:144, sú navrhnuté kúpele prízemnou štvorkrídlovou stavbou s uzavretým dvorom, pri nich však stoja ďalšie tri nezávislé objekty. Hlavná kúpeľná budova je kreslená tak, že je jasná aj jej poloha voči mlynskému náhonu a len tak mimochodom tu Belágh nezabudol zakresliť aj areál brusiarne, ktorá bola kúpeľnému areálu najbližším susedom. Stredný mlyn, ktorý stál na opačnej strane náhonu, priamo oproti brusiarni, tu však už nie je zakreslený.

Z neznámych fondov múzea - KÚPELE NA MESTSKEJ LÚKE

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:56

Pohľad do dejín mestskej čistotnosti

Medzi množstvom polozabudnutých starých výkresov deponovaných vo Východoslovenskom múzeu je aj celý rad plánov verejných mestských kúpeľov. Vznikli v pomerne krátkom období, v rokoch 1820, 1821, 1823 a 1825, a ich autorom je nám už známy Jozef Belágh. Navyše je tu ešte jeden plán neznámeho autora z roku 1833. Také množstvo projektovej dokumentácie kvôli jedinej, neveľmi významnej verejnej stavbe je pozoruhodné, a svedčí o tom, že v meste sa zdĺhavo a komplikovane rozhodovali, kým k výstavbe nových verejných kúpeľov pristúpili, a aj potom sa ešte viackrát uvažovalo o ich prestavbe. O kúpeľoch postavených na mestskej lúke a o kúpaní Košičanov v minulosti bude nasledujúci seriál.

ŽABIE KÚPELE