Prihláste sa
Search form
Umenie
Ján Mathé 14.6.1922 Košice – 5.6.2012 Košice
Košický rodák a akademický sochár Ján Mathé patril k významným predstaviteľom európskej moderny.
Narodil sa 14. júna 1922 v Košiciach. Matka bola domáca, otec pracoval v Štátnej nemocnici v Košiciach. V roku 1928 začal chodiť do ľudovej školy a v roku 1943 zmaturoval na maďarskom cirkevnom premonštrátskom gymnáziu v Košiciach, kde prvý krát začal modelovať a kresliť. Krátko na to sa zúčastnil ako poddôstojník maďarskej armády bojov na východnom fronte v Rusku, kde bol ťažko ranený.
Po návrate z frontu odišiel do Prahy. V rokoch 1945-1950 študoval na Akadémií výtvarných umení v Prahe u profesora Otakara Španiela v medailérsko-sochárskom odbore. Po úspešnom ukončení pražského štúdia sa vracia do Košíc, kde tvoril až do konca svojho života; ateliér menil iba v rámci mesta.
50. roky 20. storočia sa považujú za prvé samostatné obdobie umeleckej tvorby Jána Mathého v ktorom prevažovala najmä portrétová tvorba. Patril k mála akademicky školených sochárov v Košiciach. Preto neprekvapuje, že v roku 1963 sa stal predsedom krajskej organizácie zväzu výtvarníkov; bol tiež členom komisie pre schvaľovanie československých mincí pri štátnej banke v Prahe a sochárskej komisie pri Slovenskom fonde výtvarných umení v Bratislave. V tomto období veľa cestoval do Prahy, Berlína, Sofie, Benátok a iných miest.
Druhé obdobie Mathého tvorby v 60. rokoch 20. storočia odráža v jeho práci nádej a lásku, ale aj úzkosti, samoty, depresie a prináša okrem komornej plastiky aj monumentálny sochársky prejav.
Obchod a služby
V dnešnom článku si priblížime osud významnej košickej divadelno-kaviarenskej stavby, ktorá bola dostavaná práve pred 230. rokmi (1790) a popri Kaplnke sv. Michala a Dómu sv. Alžbety tvorila architektonickú podobu tzv. mestskej insuly - ostrovčeka, ktorú vytváral rozdvojený potok tečúci cez Hlavnú ulicu.
Košické divadlo má svojho predchodcu, ktorého nahradilo koncom 19. storočia. Pôvodná divadelno-kaviarenská budova bola v minulosti ozajstným strediskom košického kultúrneho života. Ale pekne po poriadku...
Na jednom z najreprezentatívnejších miest v Košiciach, uprostred Hlavnej ulice vyrástla v priebehu 14. storočia mestská radnica. O jej osude je málo zmienok, nepoznáme ani jej presnú podobu a svojmu účelu slúžila len do konca 16. storočia. Z priebehu 17. storočia sú zápisy o tom, že tu bol sklad vojska a dlhé roky budova chátrala. Mestská rada bola rozhodnutá radnicu zbúrať začiatkom 18. storočia, nakoniec ju však ponechali, zrekonštruovali a v jej vynovených priestoroch zriadili prvú košickú kaviareň.
Na Mariniho pláne z roku 1781 je stavba zaznačená ešte ako Alte Rathhaus (stará radnica), ale na Svajczerovom pláne z obdobia 1784 – 1786 už ako Domus Caffearia (kaviarenský dom). Kaviareň v budove však fungovala podstatne skôr, už v roku 1756.
V Korabinského lexikóne z roku 1786 sa opisuje ako kaviareň, kde sa organizujú aj plesy a bály, čo svedčí o jej rozlohe. Stáročná budova však už nevyhovovala a mesto s ňou malo iné plány. V roku 1786 inicioval gróf Vojtech Sztáray aktivitu v snahe postaviť nový stánok pre stále divadlo práve na tomto mieste.
Spoločnosť
Časť štrnásta
BOČKAJOVA SMRŤ
VIEDENSKÝ MIER
Vyjednávanie o mier medzi cisárskou stranou a Bočkajom sa pretiahlo aj do roku 1606. Od januára sa rokovania organizovali vo Viedni, kam z Košíc odišiel Štefan Illésházy v sprievode Petra Mladaševiča a šesťdesiatich husárov. Už 9. februára boli vyjednávači na znení mierových podmienok dohodnutí, nasledovalo však prerokovávanie v Prahe a v Košiciach, manévrovanie a zdržiavanie, pokusy, hlavne z Bočkajovej strany, či by sa nedalo vyhandlovať viac. Zaťatosť na oboch stranách bola veľká a muži, ktorí priamo rokovania viedli, boli vo veľmi nepríjemnej situácii a časom Žigmund Forgáč i Štefan Illésházy upadli u svojich pánov do nemilosti.