Pamätníky bojov v roku 1919

Po vyhlásení Československej republiky 28. októbra 1918 sa na východe Slovenska vytvorila zložitá politická situácia. V tom čase obyvateľstvo Košíc prijalo túto skutočnosť bez väčšej pozornosti. Zvýšený ohlas tu koncom októbra 1918 vyvolal buržoázno - demokratický prevrat v Budapešti pod vedením grófa Michala Károlyiho. Pod jeho vplyvom sa aj v Košiciach vytvorila tzv. Národná rada (Nemzeti tanács), ktorej predstavitelia neuznávali snahu o včlenenie Košíc do novovytvoreného Československa. Politický a spoločenský chaos využil aj Viktor Dvortsák a jeho prívrženci, ktorí začiatkom decembra 1918 v Košiciach vyhlásili tzv. Slovjackú ľudovú republiku, sledujúc tým v podstate integritu Uhorska. Dvortsák ako jej ideový vodca tvrdil, že obyvatelia žijúci na východe Slovenska nie sú Slováci, ale Slovjaci - čiže iba inou rečou rozprávajúci Uhri. Bol to len zúfalý pokus o zničenie idey jednotného Československa, ktorý však neovplyvnil vývoj neskorších udalostí.

Prevzatie moci československým štátom a vytváranie jeho politických orgánov sa začalo uskutočňovať už od začiatku novembra 1918 za výraznej pomoci československých légií. Tie sa vytvárali už počas I. svetovej vojny v Taliansku, Francúzsku a Rusku z Čechov, ale aj Slovákov bojujúcich v rakúsko-uhorskej armáde. Okrem vyslaných légií to boli aj jednotky novovznikajúceho Československého vojska pod talianskym a neskôr francúzskym vrchným velením, ako aj oddiely telocvičnej jednoty Sokol.

Časť ôsma

TURCSÁNYIHO RUKOPIS JE NA SVETE

Vo štvrtok 20. apríla vyšlo v rámci tejto rubriky tretie pokračovanie materiálu o košických kronikách, popisujúce Turcsányiho kroniku "Košické storočia". Potom nasledovali veľkonočné sviatky a tesne po nich, 26. apríla, ma ráno na pracovisku vytrhol z práce telefón. Volal pán Kolivoško, zástupca riaditeľky Bocatiovej knižnice a bez bližšieho vysvetľovania sa vytasil: "Príďte k nám do knižnice, mám pre vás zaujímavú správu." A keďže to nie je pán, ktorý by len tak pre nič-za nič obtelefonovával potenciálnych čitateľov, skutočne som sa do Bocatiovej knižnice vybral. Zaviedli ma tam do študovne regionálnej literatúry a o chvíľku som už držal v rukách úhľadne zviazaný rukopis Turcsányiho kroniky, ten, o ktorom som pred pár dňami písal, že je "zhudobnený" a snáď navždy stratený. Pôvodne mal mať tento seriál sedem pokračovaní, po šťastnom náleze v regionálnej študovni sa však ôsme pokračovanie priam žiada.

AKO TO VLASTNE BOLO

Časť siedma

UKÁŽKY Z TUTKÓOVEJ KRONIKY

Tak, ako v prípade kroniky profesora Platha, zaraďujeme do tohto seriálu aj ukážky z kroniky Jozefa Tutkóa. Vedome budú dnes nasledovať pasáže zo zhruba rovnakého časového obdobia rokov 1849 až 1858 /pri ukážkach z Platha to boli roky 1845 až 1863/, aby si čitateľ mohol osobne porovnať rozdielnosť postojov a vnímania tých istých udalostí medzi tunajším Nemcom a Maďarom. Upozorňujeme, že z príslušných rokov neuverejňujeme kompletný text zápisov, ale iba vybrané pasáže tak, aby postihovali tú ktorú zvolenú epizódu. Navyše pripomíname, že nie všetko z toho, čo považoval za potrebné zapísať profesor Plath, sa nájde aj v Tutkóových textoch, a, samozrejme, platí to aj opačne. Porovnanie oboch týchto kroník ja nakoniec najlepším dokladom, že momentálne také obľúbené reči miestnych politikov o idylickom spolunažívaní národností a konfesií v minulosti Košíc sú do značnej miery len zbožnými želaniami a predstavami laikov, ako by sme chceli, aby nás vnímali iní.

1849

Časť šiesta

FINANČNÝ ÚRADNÍK TUTKÓ

Zatiaľ posledná z mestských kroník bola vydaná iba necelý rok po publikovaní nemeckej kroniky profesora Platha. Bola nepochybne reakciou tunajšej maďarskej komunity na fakt, že košickí Nemci takéto dejepisné dielo už majú, zatiaľ čo Maďari, ktorých bola vtedy v meste už početná i kultúrna presila, ešte nie. Snáď práve preto sa možno domievať, že táto kronika, pomenovaná po svojom autorovi "Tutkóova", vznikla na jeden záťah, v priebehu rokov 1860 a 1861, nebolo to teda v pravom slova zmysle kronikárske dielo. Kultúrne súperenie našich maďarských a nemeckých predkov nám nakoniec dalo zhruba v rovnakom čase naraz dve kroniky, prinášajúce dva pohľady na dejiny nášho mesta, čo je svojím spôsobom unikát - neviem, či sa na Slovensku môže ešte nejaké mesto pochváliť čímsi podobným.

ŽIVOT ZASVÄTIL DEJINÁM MESTA

Časť piata

VÝŇATKY Z PLATHA

Plathova kronika bola asi vôbec prvou košickou kronikou, preloženou do slovenčiny. Doktor Ferdinand Steller-Šteliar ju prekladal priamo z latinského rukopisu, takže jeho preklad je úplnejší a rozsiahlejší, ako nemecká knižná verzia /v tomto máme teraz my, Slováci, výhodu oproti nemeckému čitateľovi/. Preklad dokončil v roku 1964 a v prvej verzii bola táto kronika s rozsahom 284 strojopisných strán rozmnožená iba v troch /!/ exemplároch. Kronika má dve kompozične odlišné časti. V prvej je akési úvodné rozprávanie o pôvode mesta, jeho polohe a hlavne konkrétnych významných stavbách. V origináli má táto časť 90 rukopisných strán, v preklade 62 strojopisných strán, pričom svojou skladbou silne pripomína kroniku "Košice staré a nové", akoby sa tu Plath inšpiroval. Druhá časť má osobitný nadpis "Striedavé osudy - Kronika slobodného kráľovského mesta Košice" a je chronologickým zoradením historických udalostí, týkajúcich sa Košíc. Zo záveru tejto časti sú dnešné ukážky, ktorých literárny štýl nepochybne čitateľa zaujme. Vopred však upozorňujeme, že zápisy k jednotlivým rokom necitujeme kompletne, vyberáme z nich iba najcharakteristickejšie časti.

1845

Časť štvrtá

JÁN NEPOMUK PLATH

Zhruba sto a jeden rok po kronike richtára Wassa vznikla kronika "Košice staré a nové". Sto a dva roky po tejto kronike, pripisovanej Samuelovi Timonovi, dopísal svoju kroniku Turcsányi. Avšak už za jeho života, keď jeho "Košické storočia" boli doslova ešte "teplé", vyrastali v Košiciach ďalší dvaja kronikári, a snáď už pracovali aj na koncepčných záznamoch, z ktorých mali vzísť hneď dve tesne za sebou knižne vydané kroniky mesta. Tak, ako od istého dejinného obdobia potrebovali Košičania pre stále viac separované viery špecializované kostoly, dozrela v polovici minulého storočia situácia do štádia, v ktorom už boli potrebné dve kroniky, pretože dve kultúrne najvyspelejšie národnosti, žijúce v našom meste bok po boku, vnímali minulosť každá svojím spôsobom. Takto sa na poli lokálneho dejepisectva postavili proti sebe košickí Nemci a košickí Maďari. Časovo prvé dielo z tohto kultúrneho zápasu vyšlo z pera doktora Jána Nepomuka Platha a knižne ho vydali u tlačiara a vydavateľa Karola Werfera na začiatku roku 1860, dvadsaťšesť rokov po dopísaní Turcsányiho "Košických storočí".

PROFESOR, ČO PÍSAL JAZYKOM VZDELANCOV

Časť tretia: Turcsányiho kronika z roku 1834

V prvej časti rozprávania o kronikách nášho mesta sme predstavili kroniku, ktorej text nepoznáme, lebo sa nezachovala, a aj jej autor je nám neznámy. Druhá časť už priniesla údaje a ukážky z kroniky, ktorá sa síce zachovala, ale s identifikáciou jej autora je to neisté. Dnes konečne píšeme o kronike, ktorej text je známy a jej autora poznáme aspoň priezviskom a iniciálou krstného mena. Aby to však nebolo príliš kompletné, originál kroniky sa stratil a ona sama sa zachovala iba v miestnej tlači, kde ju publikovali na pokračovanie v maďarčine, a neskoršie vyhotovenom archívnom preklade do slovenčiny. Ako sa to všetko okolo Turcsányiho kroniky zbehlo, o tom bude dnešné rozprávanie.

AUTOR KOŠICKÝCH STOROČÍ

O kronikárovi Turcsányim toho vieme žalostne málo. Narodil sa niekedy v poslednej tretine 18. storočia. Bohužiaľ, nepoznáme ani krstné meno, ktoré nosil, iba jeho počiatočné písmeno "A". Jeho otcom bol bližšie neznámy kráľovský zapisovateľ Jozef Turcsányi a syn sa pravdepodobne živil čímsi podobným, inak sa dá ťažko vysvetliť, že mal dosť prehľadu a vedomostí, aby sa pustil do písania kroniky Košíc. Krones svojho času /1864/ uviedol, že autor "Košických storočí" bol mestský notár, meno však nevedel. Archivárom však určite nebol, skôr nejaký nižší úradník, ktorého denným chlebíkom bolo písanie agendy mesta. V časoch, keď sa všetky spisy písali ručne, chcelo spísanie kroniky človeka, ktorý mal úhľadný, vypísaný rukopis.

KOŠICKÉ KRONIKY

Časť druhá: Košice staré a nové z roku 1732

V predchádzajúcom rozprávaní sme sa venovali kronike, o ktorej síce vieme, ale ktorú nik zo súčasných historikov nikdy nevidel, ba neznáma a stratená bola už aj pre publicistov a historikov minulého storočia. Pomerne najviac sme sa o nej dozvedeli z inej kroniky, ktorá časovo za ňou nasledovala po zhruba storočnom odstupe, ktorá je aj dnes dostupná a u ktorej tušíme, kto bol jej autor. Autori archívneho prekladu tohto diela, ktorí ho dokončili v roku 1966, dokonca o autorstve nepochybovali a v titulku ho aj uviedli - Timon. Významný rakúsky historik minulého storočia - Krones - uviedol, že v jeho čase sa pripisovalo autorstvo buď Timonovi, alebo inému jezuitskému vzdelancovi - Terstyánszkému /dnes sa píše Trsťanský/. Ani v súčasnosti sa neodmieta názor, že ju napísal jezuitský vzdelanec slovenského pôvodu, pôsobiaci v Košiciach v rokoch 1719-1724 a neskôr 1726-1736, Samuel Timon. Jeho kronika má latinský názov "Cassovia vetus ac nova", čo po slovensky znamená "Košice staré a nové". Prečo ju nazval práve takto, o tom sa dozvieme v dnešnom pokračovaní.

NENÁPADNÁ MALÁ KNIŽKA

Časť prvá: Najstaršie známe letopisné dielo z roku 1631

Už roky sa na stránkach tejto rubriky pravidelne objavujú odvolávky na letopisné záznamy zo štyroch dnes známych košických kroník. Mnohí milovníci histórie Košíc tieto diela poznajú iba z útržkovitých informácií a pre väčšinu súčasných Košičanov sú nedostupné hneď dvojakým spôsobom. Najprv preto, že vyšli v minulom storočí a dnes sú pre majiteľov natoľko vzácne, že sa prakticky neobjavujú na pultoch antikvariátov. Následne však aj preto, že ani jedna z nich nebola napísaná po slovensky, a tak ich originály predstavujú pre tunajšieho bežného slovenského čitateľa ťažko prekonateľnú jazykovú bariéru. Predsa sa však sluší, aby verejnosť o týchto dielach poznala aspoň základné údaje a mala tak predstavu, odkiaľ pochádzajú mnohé údaje, ktoré historická strana už siedmy rok prináša. Dozrel teda čas, aby sme sa na kronikárske diela prizreli podrobnejšie. Nemôžeme ich uverejniť celé, to by bolo z hľadiska tlačového priestoru neúnosné, veď napríklad iba Plathova kronika by zaplnila rubriku "Písané históriou" na viac než rok. Budeme sa venovať hlavne okolnostiam ich vzniku, ich autorom a aj samotným osudom týchto kroník.

KRONIKA RICHTÁRA WASSA

Košické historické zošity sú zborníky regionálnej histórie vydávané od roku 1991. Ročne vychádza jeden diel, ich vydavateľom je historik - archivár Oblastného archívu Ministerstva vnútra SR v Košiciach Mgr. Štefan Eliáš, ktorý zároveň pôsobí ako predseda Dejepisného spolku v Košiciach. Zborník je zameraný na minulosť Košíc, nakoľko chce podnietiť bádanie v histórii mesta.

V súčasnosti sú ešte dostupné tieto časti:

2/1992 - Ladislav Andráši: Invetnár archívu Abovskej župy z r. 1854 - Štefan Eliáš: Najstarší plán centra Košíc a ich sakrálne centrum 4/1994 - Helena Eliášová: Kongregácia sv. F. Saleského v Košiciach - Štefan Eliáš: Románske Košice 5/1995 - Štefan Eliáš: Bernolákovci Košíc a jakobíni - princípy a východiská 9/1996 - Kristína Markušová: Kamenárske značky košického Dómu sv. Alžbety - Štefan Eliáš: Ulice v dejinách Košíc, I.diel: Mlynská, Mestský park, Protifašistických bojovníkov... 7/1997 - Štefan Eliáš: Ulice v dejinách Košíc, II. diel: Puškinova, Drevný trh, Mýtna... - Ľudmila Goliášová: Eugen Deil - básnik Košíc 8/1998 - Štefan Eliáš: Ulice v dejinách Košíc, III. diel: Faulgass - Hlinná ulica 9/1999 - Štefan Eliáš: Košická bitka 11. 12. 1848 - Štefan Eliáš: Kult sv. Jána Nepomuckého v Košickej diecéze

Aj keď história osídlenia Košickej kotliny a vznik osady Košice možno datovať do oveľa starších časov, každá obec je oficiálne taká stará, ako je najstarší známy písomný doklad o jej existencii.

Osada Košice bola povýšená na mesto v roku 1290 a išlo o najvýchodnejšie opevnené mesto civilizovanej Európy.

Prvý písomný záznam o Košiciach však pochádza z roku 1230 z Jágerskej kapituly. Informuje o predaji pozemkov synom košického kňaza. Z toho je už zrejmé, že Košice neboli hocaká osada, pretože mali vlastný kostol aj kňaza.

Toto je presný preklad prvej písomnej zmienky o Košiciach:

"Všetkým Kristu verným, ktorí budú čítať prítomnú listinu, pozdrav a modlitby v Pánu (od) zbožnej kapituly jágerskej cirkvi. Pretože (všetko), čo sa deje v čase, zaniká, nuž ľudský rozum zároveň obozretne ustanovil, aby sa pamäť na to upevnila svedectvom listiny.