Časť štrnásta

BOČKAJOVA SMRŤ

VIEDENSKÝ MIER

Vyjednávanie o mier medzi cisárskou stranou a Bočkajom sa pretiahlo aj do roku 1606. Od januára sa rokovania organizovali vo Viedni, kam z Košíc odišiel Štefan Illésházy v sprievode Petra Mladaševiča a šesťdesiatich husárov. Už 9. februára boli vyjednávači na znení mierových podmienok dohodnutí, nasledovalo však prerokovávanie v Prahe a v Košiciach, manévrovanie a zdržiavanie, pokusy, hlavne z Bočkajovej strany, či by sa nedalo vyhandlovať viac. Zaťatosť na oboch stranách bola veľká a muži, ktorí priamo rokovania viedli, boli vo veľmi nepríjemnej situácii a časom Žigmund Forgáč i Štefan Illésházy upadli u svojich pánov do nemilosti.

Časť trinásta

KOŠICE BOČKAJOVÝCH ČIAS

LIPAJOV KONIEC

Nový rok 1605 sa začal pre Bočkaja a jeho povstalcov oslavou. Už prvého januára ho tu v Košiciach navštívili delegáti banských miest, aby mu vzdali hold. Bočkajovi delostrelci pri tejto príležitosti spustili čestné salvy. Ešte v prvých dňoch sa tiež vrátil zo svojej neúspešnej výpravy spod Spišského hradu aj Baláž Lipaj so svojimi oddielmi. Hrad síce nedobyl, ale po celom okolí šíril hrôzu a nešťastie, a samozrejme koristil a lúpil, koľko len vládal, takže ani nestihol prísť na pomoc Košiciam obliehaným Bastom. Navyše si počínal natoľko ľahkomyseľne, že mu ani nenapadlo skrížiť Bastovi cestu do Prešova. Svojho pána Bočkaja akosi prestával poslúchať. Letopisci uvádzajú, že si už nalúpil také bohatstvo, až sa začal cítiť na vodcovi povstania nezávislým. Za poltreťa mesiaca svojho hajdúskeho kapitánčenia sa začínal zajedať nielen ľuďom vo svojom bezprostrednom okolí, ale aj samotnému Bočkajovi.

V prvých dňoch Bočkajovej prítomnosti v meste sa našlo pomerne veľa tu žijúcich osôb, ktoré sa dali do služieb povstania. Jedným z nich bol aj Michal Kátay, kapitán hradu Káló. Stal sa Bočkajovým osobným sekretárom - aj napriek tomu, že bol a ostal katolíkom. Teraz, v prvých januárových dňoch roku 1605 dostal možnosť prejaviť svoju spoľahlivosť. Na priamy Bočkajov príkaz pripravil pascu pre Lipaja. Večer na Troch kráľov, 6. januára, pozval obávaného a prudkého Baláža Lipaja na večeru k sebe do domu /žil v podnájme na Hlavnej ulici č. 52/. Lipaj zabudol na opatrnosť, prišiel iba s jediným pážaťom, ktorému dokonca pri vstupe do domu odovzdal svoju šabľu.

Časť dvanásta

GENERÁL BASTA

Doteraz tvorili jadro nášho rozprávania udalosti týkajúce sa bezprostredne inšpekcie východoslovenských miest, osobitne Košíc. Inšpekčná správa pomenovaná Relation bola aj hlavným prameňom pri opisovaní dobových osôb a reálií. S vypuknutím povstania Štefana Bočkaja sa všetko zmenilo. Košice padli hladko do rúk povstalcov a inšpekčná správa stratila svoj zmysel. Cisárskym úradníkom už nemohla pomôcť. Ktovie akými cestami a prostredníctvom koho sa zachovala do dnešných dní. Pôvodne bola určená pre Prahu, ale pravdepodobne zakotvila najprv vo Viedni. Nevieme, či sa neskôr použila na nejaký praktický účel. Nevieme tiež, ako sa dostala do budínskeho archívu. Seriál založený na tejto Relation by teraz mohol skončiť, avšak jej prostredníctvom sme sa tak podrobne zoznámili s dobovými Košicami, že by bolo škoda nedosledovať osudy postáv, ktoré v nej vystupovali, až do konca. Tým sa však mení aj zmysel názvu Relation - zo Správy o stave mesta sa stáva Správa o udalostiach v čase Bočkajovho povstania.

NA KONI DO DÓMU

Časť jedenásta

BALÁŽ LIPAJ VSTUPUJE DO KOŠÍC

PRIATEĽ ČI NEPRIATEĽ?

Časť desiata

TRPKÁ POMSTA

BELGIOJOSO PRED BRÁNAMI

Od momentu, keď vyrazil hornouhorský kapitán gróf Belgiojoso proti prepukajúcej rebélii Štefana Bočkaja, sa všetko akoby začalo obracať proti cisárskej strane. Žoldnierska posádka, ponechaná v Košiciach, bola zrazu príliš slabá, aby si čokoľvek vynucovala násilím. Šľachtická vojenská hotovosť, ktorú organizoval zemplínsky magnát Homonay, dávala čoraz viac na javo, že nemá chuť bojovať na cisárskej strane, až nakoniec prešla otvorene k Bočkajovi. Po správach z bojiska už celkom spľasla Belgiojosova sláva a autorita. Bez vojska sa stal nulou, navyše s nevýhodou, že v Košiciach zostal jeho osobný majetok a manželka, teraz de facto rukojemníčka. Nie, Košičania ju neuväznili, stačilo, že zavreli mestské brány a kontrolovali, koho púšťajú dnu a koho von. Ostatne generálova manželka bola bezpečnejšia v meste, ako mimo neho, pretože krajom sa už začali ponevierať nepriateľskí hajdúsi.

Časť deviata

BELGIOJOSO TIAHNE DO BOJA - NEÚSPECH OBOCH MISIÍ

Košických vyslancov na pražskom cisárskom dvore a bratislavskom krajinskom sneme sme opustili koncom marca 1604 v situácii, keď na ich ponosy a žiadosti reagoval arcivojvoda Matej navonok povzbudivo, pričom však hral na čas. Na jeho návrh, aby zástupcovia východoslovenských miest presnejšie konkretizovali svoje podania, odpovedala Pentapolitana novým spisom, doručeným arcicojvodovi 3. apríla, neboli v ňom však konkrétnejšie údaje, v podstate to bolo iba opakovanie predchádzajúcej sťažnosti. Arcivojvodovi trvalo jedenásť dní, kým k ich spisu vypracoval referenciu a záležitosť zaslal do Prahy /14. apríla/.

Referencia nebola pre Košičanov priaznivá. Arcivojvoda Matej ich jednoznačne označil ako hlavných buričov, podnecujúcich svojho času odpor východoslovenských miest proti inšpekcii a mariacich rekatolizáciu v oblastiach horného Uhorska. Navrhol cisárovi košické posolstvo v Prahe ešte zopár týždňov zdržať, až do skončenia bratislavského krajinského snemu. Pražskí úradníci sa skutočne podľa tejto rady správali a naznačili košickej deputácii, že vec sa vyrieši v blízkej budúcnosti. Bocatius to pochopil po svojom a vo viere, že záležitosti sa vyvíjajú priaznivým smerom, zaslal do Košíc 26. mája list, v ktorom mestskú radu v tomto duchu informoval. Budúcnosť mala ukázať, ako horko sa mýlil.

CECHY, CECHMAJSTRI A TOVARIŠI - Časť ôsma

BISKUP A KAPITÁN UCHVACUJÚ DÓM

Opustíme teraz prebiehajúcu inšpekciu mesta a jej výsledky a upriamime sa na iné dianie, ktoré prebiehalo súbežne s pochôdzkami pánov komisárov a spisovaním toho, čo v Košiciach videli a ako to hodnotili. Hornouhorský kapitán, pán "veldobrister" gróf Belgiojoso, medzitým sústredil na okolí mesta i priamo v predmestiach svoje vojenské jednotky, medzi nimi aj obzvlášť obávaný pluk Valónov a pomaly chystal akciu, na ktorú ho vyzýval cisárov list, napísaný ešte 8. novembra 1603 - zabratie Dómu svätej Alžbety pre katolíkov. Mestská rada síce dostala podobný list tiež - ten zase nariaďoval odovzdanie dómu - ale keďže Belgiojoso nekonal hneď, pomaly strácala ostražitosť. Dóm stále slúžil luteránom, no nemalo to tak ostať dlho. OSUDNÝ JANUÁROVÝ DEŇ

CECHY, CECHMAJSTRI A TOVARIŠI - Časť siedma

KOĽKO SME MALI CECHOV

Rovnako zaujímavý ako opis hradieb či opis jednotlivých domov je v inšpekčnej správe „Relation" tiež výpočet remeselníckych cechov a komentovanie ich činnosti. V prvom rade je pre štúdium hospodárskych dejín prínosom sám fakt, že sú tu vymenované naraz všetky remeslá organizované v cechoch, ale aj také, čo cechovej organizácii nepodliehajú, alebo z rôznych dôvodov cech nemajú. To dovoľuje utvoriť si reálnu predstavu o počte cechov fungujúcich v Košiciach naraz v jednom období, čo je číslo mnohokrát v minulosti skresľované smerom nahor až do absurdných cifier. Práce niektorých publicistov v tomto odbore totiž vyzerajú tak, že ak by tu všetky tie cechy, ktoré uvádzajú, mali sídliť, pripadal by jeden cech na každú budovu v meste. Ako to teda zaznamenali páni komisári?

MESTSKÉ TAXY A CISÁRSKA ARMÁDA - Časť šiesta

PLATIČI A NEPLATIČI

Jeden z frekventovaných termínov modernej slovenčiny, slovo "neplatič" používané tak často v súvislosti s platením nájomného za bývanie /ale samozrejme aj v oveľa širšom významovom spektre/ by sa určite uplatnilo aj v Košiciach z čias začiatku 17. storočia. Jedna z vecí, ktoré páni komisári jeho veličenstva mali v rámci inšpekcie zistiť, bolo hospodárenie mesta a jednou z jeho súčastí boli príjmy plynúce z ročne vyberaných domových poplatkov. A tak pri jednotlivých domových položkách Relation nájdeme skoro vždy aj takúto frázu: "gibt Jährliche Losung 2. Fl...", dáva /teda platí/ ročný poplatok 2 florény. /V citovanom prípade to bol Gregor Orssag bývajúci na Kováčskej ulici/. Florény boli dobové zlaté peniaze pomerne vysokej hodnoty - to aby sa poplatok iba dvoch "zlatých" nezdal dnešnému čitateľovi príliš nízky. Ostatne, priemerná výška domového poplatku vo vtedajších Košiciach bola dva florény a 54 denárov /čo bola drobnejšia minca - sto denárov sa rovnalo jednému florénu/.

KOMISÁRI SPISUJÚ KOŠICKÉ DOMY - Časť piata

SENÁTORI A ELECTA COMUNITAS

Z textu Relation sa nedalo presnejšie zistiť, v ktorom ročnom období konkrétne obchádzala inšpekčná komisia mestské hradby. Inak je to s časťou textu, kde sú opisované jednotlivé domy tej časti mesta, ktorá bola vymedzená hradbami. Komisári tu prešli rad-radom všetky budovy, verejné i súkromné, zisťovali, kto má aké mestské poplatky, v akom stave dom, koľko uňho môže bývať vojakov a koľko možno ustajniť koní, prípadne či je nejaký dôvod alebo privilégium na oslobodenie od takejto ťarchy.

Túto pochôdzku urobili komisári veľmi dôkladne, nevynechali ani dom samotného Mikácia či grófa Belgiojosa /tí však boli privilegovanými osobami a tak, samozrejme, nič neplatili a nikoho neživili/ a čo je dôležité, všade uviedli menovite majiteľa domu, v mnohých prípadoch remeslo, ktoré vykonáva, prípadne funkciu, ktorú zastáva. No a práve podľa mena richtára a mien tých majiteľov, ktorí boli radnými mesta, sa dal určiť rok, v ktorom súpis domov komisári vykonali.

KOMISÁRI OBCHÁDZAJÚ HRADBY - Časť štvrtá

V ZIME A ČI NA JAR?

INKVIZÍCIA VÝCHODOSLOVENSKÝCH MIEST - časť tretia

HĽADAJÚ SA PENIAZE

Rok 1603 sa nevyznačoval nijakou prehnanou vojenskou aktivitou ani na jednej zo strán zainteresovaných na pätnásťročnej vojne. Obe mocnosti z nej boli hospodársky vysilené, Turkom navyše zomrel sultán Mehmed III., víťaz od Mezőkeresztesu. Habsburská ríša zúfalo potrebovala peniaze na ďalšie vedenie vojny, a tak na pražskom cisárskom dvore sa začali obzerať po ďalších vhodných zdrojoch financií. Do rámca týchto aktivít dvora spadá aj myšlienka realizovať vojenskú a hospodársku inšpekciu vo východoslovenských slobodných kráľovských mestách, aby sa zistilo, ako sa dajú ich ekonomika a vojenské zariadenia využiť pre kresťanské vojnové úsilie.

BISKUP MIKÁCIUS V SPORE S MESTOM - časť druhá

SPIRITUS MOTOR

Cisárovná Mária, matka Rudolfa II. síce zomrela v ďalekom Španielsku už 26. februára 1603, príkaz na spomienkové modlitby za ňu, takzvané "exequiá", bol však formulovaný v Prahe až pár mesiacov po jej smrti, 5. júna 1603. Listy s týmto príkazom zaslal Rudolf až dva, jeden Veľkovaradínskemu biskupovi a predsedovi Spišskej komory Mikulášovi Mikáciovi, druhý rade mesta Košice. Vyzerá to tak, že už v tomto čase chcel cisár pod pláštikom exequií prevziať od košických protestantov farský kostol - Dóm svätej Alžbety - a dať ho do užívania Jágerskej kapitule. V cisárovom liste bol totiž príkaz, ktorý k takémuto postupu vyzýval. Ako to však bolo skutočne?

časť prvá

ROKY PRED BÚRKOU

Pred zhruba štyristo rokmi stali sa Košice dejiskom neblahých udalostí, ktoré predstavovali pre našich predkov šok a z ktorých sa toto mesto spamätávalo dlhé roky. Násilne sa vtedy skončilo obdobie akej-takej náboženskej znášanlivosti, katolícka štátna moc monarchie v ďalekej Prahe sa pokúsila veľmi nešťastným spôsobom nastoliť v oblastiach Horného Uhorska a Sedmohradska kurz brutálnej rekatolizácie, čo vyvolalo nečakane rozhodný odpor. Ten vyústil do povstania Štefana Bočkaja a urobil z Košíc na desiatky rokov mesto, o ktoré sa preťahovali cisárska strana so sedmohradskými kniežatami. Do toho všetkého sa ešte miešali záujmy Turkov, ktorí v tejto oblasti predstavovali rozhodnú vojenskú silu. Zhodou okolností je vtedajšia doba veľmi dobre dokumentovaná, takže vám môžeme o tom, ako si počas oných udalostí počínali naši predkovia a čo sa tu odohralo, priniesť na stránkach našej rubriky materiál, prinášajúci mnoho zatiaľ nepublikovaných faktov. Podkladom preň bola rozsiahla písomná správa, vypracovaná cisárskymi komisármi, ktorú v skratke nazvali po latinsky Relation /doslova "podaná správa", alebo "referencia"/.

PÄTNÁSŤROČNÁ VOJNA A PÁD JÁGRA